Ako štúdium na vysokej škole rozvíja schopnosť komunikovať v angličtine?

Na potrebu znalosti svetových jazykov poukazujú aj zamestnávatelia. Ako je rozvoj komunikácie v angličtine rozvíjaný na slovenských vysokých školách? Dáta z dotazníkového prieskumu projektu To dá rozum naznačujú, že v porovnaní so zahraničím je kontaktu s angličtinou na našich školách málo.

Ovládanie angličtiny patrí dnes k jedným z dôležitých kompetencií úspešného uplatnenia sa. Od absolventov ju očakávajú aj zamestnávatelia. Pracovný portál Profesia.sk uvádza, že v roku 2016 obsahovalo požiadavku anglického jazyka 53 % pracovných ponúk, ktoré portál zverejnil. Najčastejšie pritom firmy hľadali uchádzačov s aktívnou znalosťou jazyka¹. To, že znalosť svetových jazykov je jedným zo zásadných kritérií pri výbere budúcich zamestnancov potvrdzujú aj naše dáta, keď tri štvrtiny slovenských špecialistov na ľudské zdroje v našom prieskume označilo ovládanie svetových jazykov za dôležité až kľúčové².

V prieskume o mýtoch vo vzdelávaní, ktorý v roku 2016 realizoval projekt To dá rozum na reprezentatívnej vzorke, sa niečo vyše 70 % respondentov a respondentiek vyjadrilo, že mladí na Slovensku ovládajú anglický jazyk³. Túto domnienku však vyvracajú dáta z prieskumu Eurobarometra z roku 2012, ktoré ukazujú, že medzi mladými od 15 do 34 rokov hovorí anglicky podľa vlastného sebahodnotenia dobre alebo veľmi dobre len štvrtina mladých Slovákov. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku hovorí po anglicky dobre asi polovica mladých ľudí, v Dánsku a Švédsku takmer dve tretiny⁴.

Zistenia z Eurobarometra podporujú aj zistenia z kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu realizovaného projektom To dá rozum v rokoch 2017 – 2018. Počas skupinových rozhovorov študenti slovenských vysokých škôl opakovane upozorňovali na nízku úroveň jazykovej prípravy na školách. To, že ide o pomerne rozšírený problém ukázal aj dotazníkový prieskum, v rámci ktorého sme sa vysokoškolákov pýtali na to, v čom ich rozvíja štúdium na vysokej škole. Len necelých 15 % respondentov označilo, že sa u nich rozvíja schopnosť komunikovať v angličtine. Identickú otázku sme sa pýtali aj slovenských vysokoškolákov a vysokoškoláčok študujúcich v Českej republike. Komunikáciu v angličtine tam štúdium rozvíja u tretiny študentov, ktorí náš dotazník vyplnili, čo predstavuje viac ako dvojnásobný podiel respondentov². Pre porovnanie je Česká republika relevantná, keďže ani tam nie je štúdium ponúkané primárne v anglickom jazyku. Slabú úroveň angličtiny našich vysokoškolákov spomínali v rozhovoroch s nami aj zástupcovia kariérnych centier a mobilitných agentúr⁵.

Jeden z dôvodov, prečo sa u vysokoškolákov na Slovensku angličtina nerozvíja, môže byť aj to, že anglický jazyk sa vo vzdelávacom procese využíva relatívne málo. Tento jav podporujú aj zistenia z nášho dotazníkového prieskumu. Nasledujúci graf zobrazuje odpovede na otázku, či študenti využívajú angličtinu vo svojom štúdiu. Otázku sme sa pýtali študentov na Slovensku, ako aj slovenských študentov v Čechách.

Medzi respondentmi zo Slovenska sa až polovica študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia v našom dotazníkovom prieskume vyjadrila, že angličtinu v štúdiu nevyužívajú. Len jedna pätina respondentov označila, že používajú pri štúdiu študijné materiály v angličtine a len jedna štvrtina uviedla, že odovzdáva v angličtine nejaké výstupy svojej práce. Naopak, dve pätiny študentov v Čechách, ktorí vyplnili náš dotazník, pri štúdiu používa študijné materiály a vypracováva časť študijných zadaní v angličtine².

Znalosť angličtiny pre štúdium si na základe našich zistení študenti dobre uvedomujú. Považujú ju za predpoklad práce so zahraničnou literatúrou a pri vyhľadávaní informácií⁵. Niektorí študenti, ktorí sa zúčastnili našich výskumných rozhovorov na Slovensku by uvítali, keby bola časť učiva preberaná len v angličtine. Niektorí učitelia v rozhovoroch ale uvádzali, že úroveň ovládania angličtiny u študentov nie je dostatočná na odbornú komunikáciu a limituje ich v tom, čo môžu od študentov v angličtine vyžadovať⁵. Takmer tretina VŠ učiteľov v prieskume To dá rozum uviedla, že absolventi stredných škôl prichádzajú na vysokú školu nepripravení komunikovať v angličtine². Študenti podobne ako niektorí pedagógovia poukazovali na problém nerovnomernej znalosti jazyka medzi vysokoškolákmi. Podľa účastníkov našich skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi slabá znalosť angličtiny, ktorú si časť študentov prináša zo strednej školy, je vnímaná ako brzda jazykovo zdatnejších jednotlivcov, ktorí by na výučbe privítali viac kontaktu s týmto cudzím jazykom⁵.

Študenti počas skupinových rozhovorov tiež uvádzali, že vysoká škola im neponúka dostatok možností na rozvoj angličtiny, čo ilustruje aj výrok jedného z nich: “Nemáme angličtinu vôbec. Politológovia, ktorí sa môžu zamestnať aj v diplomacii, aj v európskych inštitúciách, nemajú celé štúdium ani jeden voliteľný predmet, ani C-čkový. Ani žiadny iný jazyk.⁵” Aj keď slovenské vysoké školy ponúkajú v súčasnosti 932 študijných programov prvého a druhého stupňa (vrátane spojeného 1. a 2.stupňa) akreditovaných v anglickom jazyku⁶, z našich dát je možné vidieť, že celé štúdium v angličtine na slovenských VŠ študuje len minimum našich respondentov (1,7 %)². K zlepšeniu znalosti angličtiny by mohlo prispieť aj vzdelávanie v zmiešaných skupinách spolu so zahraničnými študentmi, či už študentmi, ktorí na slovenské školy prichádzajú cez Erasmus alebo iné mobilitné schémy alebo si vybrali jednu z našich vysokých škôl na celý stupeň štúdia. Z nášho prieskumu však vychádza, že až 40 % študentov sa so zahraničnými študentmi nevzdeláva².

Potrebu ovládať angličtinu na aktívnej úrovni a vedieť ju využívať pri štúdiu či práci si podľa našich zistení uvedomujú študenti, zamestnávatelia, ako aj niektorí učitelia. Ako ukazujú výsledky prieskumu To dá rozum, v porovnaní so slovenskými študentmi na českých vysokých školách, si vysokoškoláci u nás komunikáciu v angličtine rozvíjajú málo. Podobne majú na jej rozvoj v našom vysokoškolskom prostredí menej možností. Pre väčšinu zamestnávateľov je však znalosť angličtiny jedným z dôležitých kritérií pre výber budúcich zamestnancov. Ak chcú mladí na pracovnom trhu uspieť, musia na úrovni svojej angličtiny pracovať nad rámec svojho štúdia.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Angličtina v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/342396001tt1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
1. Profesia.sk (2017). Lepšia angličtina rovná sa trikrát vyššia šanca zamestnať sa.
2. To dá rozum (2018). Výstupy z dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018 (nepublikovaný materiál).
3. To dá rozum (2016) Prieskum o mýtoch o vzdelávaní.
4. Európska komisia (2012). Special Eurobarometer 386: Europeans and their Languages.
5. To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenského školstva (nepublikovaný materiál).
6. Portál VŠ – akreditované študijné programy (limitovaný filter k 16.11.2018): https://www.portalvs.sk/sk/morho

Informácie o prieskume:
Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia, špecialisti na ľudské zdroje a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas októbra – decembra 2017 zapojilo aj 218 špecialistov na ľudské zdroje (147 ponúkajúcich vysokokvalifikované pozície). Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.