Najprv Lajčák, potom Pellegrini

Lajčák nepochopil. Nepochopil, že už jeho Ficom navrhovaná kandidatúra na prezidenta SR mala za cieľ uvoľniť primárne/sekundárne aj jednu ministerskú stoličku . Jeho stoličku. Jeho funkciu ministra zahraničných vecí.  Pre Fica.

Čo mal chudák poslanec Fico napokon aj robiť. Jeho prioritný záujem o funkciu predsedu ústavného súdu nevyšiel. A tak to mal dobre vymyslené, dohodnuté. Aj „vyobcovaný“ Marián K. prijal pozvanie SNS tlmočené najvernejším , najkrajším a najstatočnejším abstinujúcim Slovákom, kaprálom  Hrnkom na nočné rokovanie. Na tajné rokovanie s kapitánom, v kancelárii „Judr.“ Danka v NR. Charakter Béla tam (v tej kancelárii) bol úplnou, ale fakt absolútne úplnou náhodou. On len zhodou okolností  práve v tom čase potreboval niečo súrne osobne prerokovať s našim „najväčším“ štátnikom Dankom. A tak sa zišiel skutočný politický výkvet, parlamentný výkvet SR.

Emeritný premiér z Bonaparte+najnárodnejší  lingvista NR+harakter bez charakteru a Kotleba.

Dvaja aktuálni, či až traja budúci prezidentskí kandidáti v jednej komnate. V danej chvíli, v danej situácii je najtragickejšie na tom okrem iného aj to, že najmä vďaka Kotlebovi resp. jeho požiadavkám sa koaliční „mafiáni“ nedohodli na ďalšom politickom obchode. Na „kšeftárskom“ zákone. Na zákone postavenom na 90 judášskych poslaneckých hlasoch  potrebných na priame zvolenie Fica za ústavného sudcu. Už bez možnosti prezidenta SR zasahovať do takejto voľby. Na priamej ceste Fica na ústavný súd, na priamej ceste do funkcie predsedu ústavného súdu. Je šokujúce, že túto jeho cestu za stoličkou a 12-ročnou právnou imunitou spojenou s funkciou predsedu ústavného súdu nakoniec v našej banánovej demokratickej republike musel a mohol zastaviť len zatracovaný Kotleba. Ten Kotleba, ktorý tak svojrázne šafáril vo funkcii župana v banskobystrickom kraji. Pripravení koaliční posluhovači z hnutia SME-rodina Borisa Kollára vr. majiteľa tohto hnutia už nedočkavo stáli pripravení opäť jeden krát spoločne s touto  „nenahraditeľnou“ koalíciou hlasovať za tento zákon.

A tak sa náš poslanec Fico rýchlo poobzeral po inej stoličke. Minister zahraničných vecí nemá síce garantovanú imunitu. Ani to nie je flek, „zašívareň“ na nekonečných 12 rokov ako na ÚS, ale predsa je to len lepšie ako sedieť zabudnutý v poslednej rade poslaneckých lavíc NR SR. Zámienka na Lajčákov koniec sa ľahko a rýchlo našla. Globálny pakt o migrácii, slovenská účasť na rokovaní v Marakéši. Fico dohodol, Danko národne odkomunikoval. A Ficko už nemusí čakať a tŕpnuť pri voľbách prezidenta SR. Stolička ministra, stolička šéfa slovenskej diplomacie je už voľná. Teraz sa budú ešte chvíľu všetci potentáti v Smer-SD pretvarovať ako je im to strašne ľúto, že p.Lajčák podal demisiu. Nikto, absolútne nikto z nich sa ho pritom ani trochu nezastal, nikto ho v tejto situácii ani trochu nepodržal. Lajčák ostal sám. Demisia bola jeho jediným východiskom zo situácie, do ktorej ho úmyselne dostali stranícki bossovia SMER-SD. A Fico sa už vraj veľmi teší na svoju prvú zahraničnú návštevu. Údajne to má byť na 5. avenue  v New Yorku u p. Sorosa.

Najlepší minister vnútra všetkých čias Kali falošne a neúprimne ešte niečo kecá o tom, že vraj premiér Pellegrini by nemal túto demisiu prijať. Kali a čo tak o to požiadať rovno prezidenta p.Kisku? Apropo ako si vlastne hlasoval v NR pri tomto hlasovaní o Globálnom pakte?

Kooptovaný náhradný premiér Pellegrini by mal konečne aspoň na chvíľu, chvíľočku spozornieť. Osud p.Lajčáka čaká aj jeho. Ako každú politickú figúrku na jedno použitie. Kým si hovel a užíval v závetrí politických a straníckych funkcií v pozadí, za dovtedy neohrozeným politickým duom a obchodnými partnermi Ficom a Kalim, tak mu bolo hej. Po úteku Fica z funkcie premiéra však v záujme zachovania politickej moci a zbojníckej koalície sa stal jeho náhradníkom. A tým de facto zavŕšil svoju politickú kariéru. Súčasný premiér je automaticky porovnávaný s predchádzajúcim. Tieto porovnávania, tieto štatistiky žiaľ pre Pellegriniho a na truc Fica vychádzajú v prospech usmievavého náhradníka s jamkami na líčkach. A toto pyrrhovo víťazstvo mu Fico nikdy nezabudne. Fico nevie prehrávať. Fico nezabúda na svoje porážky. Nakoľko je Fico už právoplatne odsúdený na to, aby zostal na slovenskej politickej scéne napriek jeho neúspešným pokusom o opakovaný útek (voľby prezidenta SR 2014, voľby sudcov ÚS 2018), bude sa musieť v parlamentných voľbách 2020 znovu uchádzať z pozície predsedu SMER-SD o funkciu premiéra SR. A Pellegrini s jeho rastúcimi politickými preferenciami nezadržateľne ohrozuje jeho doterajšiu pozíciu smeráka s najväčším počtom preferenčných hlasov. A ďalšiu prehru, tento krát o víťazstvo v počte získaných preferenčných hlasov Fico už neprežije. Politicky neprežije. Tejto reálne hroziacej hanbe je Fico pripravený zabrániť za každú cenu. V tomto boji, ktorý je už rozohraný, nebude mať Pellegrini  proti Ficovi žiadnu šancu. Iba že by ….