Denník N

Dosť bolo polovičatých riešení

Stále rastú
Stále rastú

Päť príkladov kde je jasné ako si politické elity pri istých spoločenských témach už celú dekádu zakrývajú oči. Je evidentné, že veci sa nehýbu tak ako by sa mali. Je to naozaj také ťažké? Pozrime sa na niekoľko kontroverzných tém, ktoré akoby zastali v čase.

Zákaz fajčenia vo všetkých verejných (uzavretých) priestoroch

Čo sa týka témy protifajčiarskeho zákona, na Slovensku máme stále čiastočné riešenie, ktoré keď sa prijalo, malo za úlohu aby sa nažral vlk, ale aby aj koza zostala celá. Zatiaľ čo u nás stále platí zákaz fajčenia v reštauráciách a vo verejných priestranstvách len obmedzene, v Írsku alebo napríklad v Anglicku už pred viac ako desiatimi rokmi pristúpili k razantnému riešeniu neodkladne. Žiadne neúplné riešenia ako na Slovensku, žiadna salámová metóda, že postupne sa dopracujeme za tridsať rokov k úplnému zákazu fajčenia v uzavretých priestoroch, nie. V niektorých krajinách to ide aj bez postupnej metódy, bez toho aby sa museli napríklad separovať miestnosti v reštauráciách ako u nás (čo dokonca ešte aj zvýšilo náklady prevádzkovateľov zariadení).  

Má zmysel toto riešiť? Určite. Fajčenie je vo svete tou najvýraznejšou príčinou chorôb a úmrtí, ktorým sa dá predchádzať. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR, pasívny fajčiar bez filtra vdychuje až 400 chemických látok, z ktorých približne 50 spôsobuje rakovinu. O strašiaku našej civilizácie menom rakovina ani nemusím viac písať. Rakovina v rôznych formách sa nachádza už takmer v každej rodine. Čo s tým ako prevenciu robíme? Rôzne verzie ochrany nefajčiarov v zákonných formách boli u nás schválené už v roku 1997. Avšak, dve dekády neskôr, a stále u nás neplatí všeobecný zákaz fajčenia v uzavretých priestoroch. Keď to zvládli Íri, alebo aj naši bratia Česi, že si idú zapáliť cigaretu vonku pred bar, tak to zvládneme určite aj my.


Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek

Systém zálohovania PET fliaš funguje už v tretine krajín EÚ (napríklad vo Fínsku, Nemecku, Litve, Estónsku alebo Chorvátsku). O čo v skratke ide? O zabitie dvoch múch jednou ranou. Na slovenský trh sa dostane ročne okolo 1 miliardy fliaš, recykláciou sa ich vyzbiera približne len 65 percent. Vďaka zálohovaniu plastových fliaš a plechoviek, by sa teda do veľkej miery predišlo od ďalšieho znečisťovania Slovenka  – a zároveň popri tom dojde postupne aj k jeho vyčisteniu, vďaka tým zo slabších sociálnych vrstiev, ktorí by si vedeli takýmto spôsobom privyrobiť.

Prečo u nás tento systém zálohovania ešte nefunguje? Nejsou lidi? Nejaká lobby tomu bráni? Žeby nebol dopyt po čistejšom Slovensku? Ťažko. Koľkým z vás znova a znova bijú do očí počas prechádzok nielen v našich národných parkoch tie hromady smetí (viď. fotka z mojej tohoročnej ’hubárskej’ sezóny)? Európska komisia tento rok konečne rozhodla, že všetky členské štáty EÚ budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber aspoň 90 percent jednorazových plastových fliaš, napríklad prostredníctvom zálohovania. Keď už nikto a nič iné, tak nás aspoň tá ‘dotieravá’ EÚ aspoň dotlačí k tomu aby sme si to tu doma doslovne vyčistili. Neskoro, ale predsa.


Bezpečnostné previerky

Na Slovensku tu máme veľmi zvláštny úkaz postavený na hlavu. Presnejšie mám na mysli, bezpečnostné previerkovanie úradníkov. Príklad: chcete ísť pracovať dajme tomu ako štátny radca na Ministerstvo vnútra, a výkon pozície si vyžaduje mať napríklad preverenie na prvý stupeň utajenia ‘vyhradené’. V poriadku. Ide sa na to. V rámci procesu získania oprávnenia na oboznamovanie sa utajovanými skutočnosťami, sa požaduje za jeden z predpokladov spĺňať bezpečnostnú spoľahlivosť. Spoľahlivosť nespĺňate ak ste preukázateľne závislý od konzumácie alkoholu alebo iných návykových látok (okrem ďalších bezpečnostných rizík).

Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa teda nepovažuje niekto komu sa dá kontrolou dokázať, že nespĺňa zákonné podmienky na výkon funkcie. V poriadku, sedí vec. Lenže, potom je na mieste sa pýtať prečo podobné bezpečnostné previerky nerobia aj poslanci NR SR? Napríklad po voľbách, by mohlo začať plynúť akési prechodné obdobie kedy sľub na výkon mandátu poslanca prejde v úplnú platnosť až po tom keď novozvolený poslanec prejde bezpečnostnou previerkou. Vzhľadom na to, aké osoby už teraz robia poslancov v parlamente, vrátane jeho predsedov, patrilo by sa aj preventívne na toto legislatívne deravé vedro pozrieť úplne nanovo.

Ak je dnes osoba nespoľahlivá čo sa týka pôvodu peňazí, majetkov, má závadové známosti, je podporovateľom organizácie ktorá sa usiluje odstrániť demokratický poriadok, má poruchové správanie, je evidentne a preukázateľne závislá od hazardu, drog alebo alkoholu, nemôže vykonávať svoju prácu. Pýtam sa teda znova, ak má byť takýmto previerkam vystavovaný úradník na ministerstve, tak prečo by nemal byť vystavený rovnakému bezpečnostnému procesu aj samotný minister? Alebo premiér, a kľudne aj prezident. Alebo sa vám to celé ako nápad nepáči? V poriadku, tak si povedzme už raz a navždy, že ako občanom nám nevadí ak si sem tam, či už úradník alebo minister pofajči čo to, hlavne nech je sranda, a tým pádom celé to bezpečnostné preverovanie (čo sa týka závislostí) zrušme úplne. Buď – alebo. Buď by mali robiť previerky všetci vo vrcholovej štátnej správe kde existuje bezpečnostné riziko alebo nikto.

 

Zrušenie tzv. sedenia na dvoch stoličkách

Poznáme to veľmi dobre. Existuje stále medzi nami taký typ osôb, ktorým nestačí jeden plat verejného činiteľa. Zoberme si príklad istého pána ktorý ‘vykonával’ dve verejné funkcie naraz. Jedna bola v Banskej Bystrici (predseda samosprávneho kraja) a druhá v Bruseli (europoslanec). Nehovorím, že skĺbiť dve funkcie naraz sa v niektorých prípadoch nedá, ale toto bol naozaj vrchol drzosti a Maňku to nakoniec stálo aj to kreslo BBSK, kde ho vystriedalo ‘vrece zemiakov’. To isté sa udialo teraz, aj keď v tomto príklade asi nešlo o finančné benefity: Minister Lajčák (v demisii) bol rok predsedom Valného zhromaždenia OSN a zároveň sa hral aj na Ministra zahraničných vecí SR na diaľku – čo keď sa na to celé pozrieme spätne, vidíme že mu práve toto zlomilo väz. Rok bol po uši v riešení tém globálnych rozmerov, ale keď prišiel naspäť na ministerské kreslo, tuzemské exkrementy ktoré tak z diaľky ignoroval ho nakoniec samé vytlačili z kresla, keďže už boli nekontrolovateľne v pohybe.  

Politický funckionári, vyberte si. Chcete sa venovať riadeniu toho alebo hentoho ministerstva alebo je vám bližšie budovanie kariéry v zahraničných inštitúciách? Náš ústavný zákon ktorý ustanovuje nezlučiteľnosť verejného funkcionára s výkonom iných funkcií existuje, ale nezachádza patrične tak ďaleko ako by sa konečne patrilo. Nejde len o peniaze, resp. o poberanie dvoch platov naraz, ale o pristupovaní k danej funkcii s plnou vážnosťou, ktorá si vyžaduje úplný výkon, more času a kopec sústredenia. Pretože, ak jednej alebo nebodaj aj druhej funkcii nestíhate venovať patričnú pozornosť, a robíte ich obe polovičato súbežne, výsledok bude taký, že ani z jednej a ani z druhej funkcie nebudú vychádzať žiadne kvalitné výsledky. Skôr pôjde o premárnené verejné financie, mrhanie času a teda mandátu samotného, ktorý mohol robiť niekto iný, resp. niekto taký kto by si svoje povinnosti vedel ustrážiť a venovať sa mu na sto percent a teda na plný úväzok.

Hazard a všadeprítomné herne

Ďalšia téma ktorá ide prirodzene s dobou a naberá na kontroverznosti je hazard. Politikom už musí naozaj biť do tváre za posledné roky trend prichádzajúci z miest aj obcí, resp. to ako sa valí jedna petícia za druhou, v ktorých občania sa dožadujú zákazu hazardu a zrušenia herní. Len v Bratislave podpísalo petíciu za zrušenie herní vyše stotisíc ľudí. Na čo sa ešte čaká? Je to tak jasný smer odkiaľ a kam by mal vietor fúkať. Na jednej strane tu máme krásny príklad demokracie od spodu, kedy samotní občania miest sa dožadujú spoločenskej zmeny. A odozva od politikov ktorí majú v rukách momentálne moc? Žiadna. Lebo ‘výpadok z výberu daní’ (čítaj ako: ‘lebo silná lobby’).

Pamätáte si na tú mega investíciu za miliardu, čo mala prísť na Slovensko v podobe komplexu kasín pri Bratislave? Ak by sa mňa niekto pýtal, radšej by som bol za to, ak by nejaký Metropolis na podobu menšieho Las Vegas fungoval, kde by si chodili turisti niekde mimo centra vyblázniť svoje rozlúčky so slobodou, na účet našej DPH. Samozrejme, bolo by to výmenou za to, že herne a kasína by boli zakázané po celom Slovensku. Avšak, obyvatelia hlavného mesta, sa vtedy kategoricky postavili proti tomuto projektu a niet sa čomu diviť. Dnes však, enormná časť populácie odmieta mať herne pod oknami nielen na sídliskách, ale aj v dedinách. Ich hlasy a želania však ostávajú bez odozvy. Čo prichádza sú len polovičaté riešenia za zaplátanie ich vytrvalých požiadaviek, ako napríklad, že od nového roka musia mať herne 15 automatov, aby mohli byť legálne otvorené. Výsledok bude, že niektoré síce zaniknú, ale len na oko, pretože sa zlúčia s ďalšími, prípadne sa môže stať, že počet automatov na Slovensku dokonca pribudne.

§

Tieto polovičaté riešenia ma niekedy privádzajú do úžasu. Nehovorte mi, že tu ide o kompromis. Je to niekedy frustrujúce vidieť ako sú pozitívne zmeny pre spoločnosť na dosah, ale akosi to za tú pomyselnú čiaru ani za nič nejde. Máme legislatívu a príklady aj zo zahraničia z ktorých sa dá nielen inšpirovať, ale na ktorých sa dá aj stavať, ale už ani to nám nejako nejde. U nás už vyhorená politická špička nevie ani len niečo poriadne okopírovať. Tu nie je potrebné nič nové vymyslieť, žiadny koráb na Mars so solárnym pohonom my riešiť zatiaľ nepotrebujeme. Lebo pokiaľ si nebudeme vedieť poradiť so smeťami/recykláciou; nebudeme vedieť definitívne zakázať fajčenie tam kam nepatrí; pokiaľ budeme tolerovať škodlivý alebo dvojtvárny prístup k výkonu verejného mandátu a pokiaľ nebudeme vedieť raz a navždy zatočiť aj s tak triviálnou vecou akou je hrací automat, do kvalitnejšej budúcnosti sa len tak ľahko nepoletí…

 

Autor je zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko. Text a myšlienky vychádzajú z autorovho presvedčenia a nevyhnutne sa nemusia zhodovať s názormi spomínaného hnutia.

Teraz najčítanejšie

Michal Styk

Stresom prerastený workoholik, ktorý jednou rukou analyzuje politiku a druhou sa strastiplne venuje svojím kreatívnym nápadom, aby prerástli do reality a popri tom sa venuje neziskovým organizáciám a doktorandskému štúdiu. Milovník antického všetkého, občasný maratonec, hudobný nadšenec a zberateľ kvalitnej spoločnosti, ktorá stojí za ten investovaný čas.