Povesti o Márii Terézii ako učivo pre štvrtákov
Ako som sľúbil minule, pozrel som si ďalšiu učebnicu – vlastivedu – pre žiakov základných škôl. Stručne povedané, nachádzame tu rôzne povesti, prípadne vyslovené bludy, alebo nepresné informácie. Učebnica bola schválená ministerstvom školstva tento rok a má dokonca až troch recenzentov!
Začnime obľúbenou Máriou Teréziou. Na strane 26 sa píše, že „Mária Terézia ..zrušila mučenie.“ V skutočnosti tak spravil až jej syn Jozef II. Dôkaz: „It was not until 1776 with Joseph II’s support that torture was finally abolished. http://www.habsburger.net/en/chapter/dark-side-maria-theresa
Dozvieme sa aj, že „Mária Terézia bola múdra....“ V skutočnosti, netolerovala žiadne iné náboženstvá okrem katolíckeho, a reformátorkou bola v podstate proti svojej vôli. Dôkaz: „This resulted in continued intolerance towards non-Catholics. ….Maria Theresa’s reign has always been celebrated as a heyday of the Monarchy. However, the sovereign, whose name is associated with the Austrian Age of Reform, was a reformer against her will. http://www.habsburger.net/en/chapter/dark-side-maria-theresa
Dozvieme sa aj, že jej „….a záležalo jej na obyvateľoch svojho kráľovstva.“ V skutočnosti, „Maria Theresa was not concerned to liberate her people from ecclesiastical or feudal tutelage. Her reforming zeal was intended to bring about the greatest possible benefit for the state and the dynasty. Her aim was to secure Habsburg dominion and to develop military and political capability so that Austria should not fall behind the other European Great Powers. The consideration that these innovations might make an individual’s life easier was of only secondary importance. http://www.habsburger.net/en/chapter/dark-side-maria-theresa
To, čo sa dozvedia deti o Márii Terézii sú v podstate akési rozprávky či povesti, prípadne aj nepravdy.
Pozrime sa na iné ponaučenia:
„Plesá sú prírodné jazerá. Na území Slovenska sa nachádzajú v pohorí Tatry.“ (s. 9).
Možno by lepšie bolo uviesť, že plesá sú pozostatky ľadovcov. Tým sú špecifické. Prírodné jazerá sa totiž nachádzajú aj na rôznych miestach Slovenska resp. Európy. V istom užšom zmysle v podstate plesá nie sú prírodné jazerá. Samozrejme, v širšom zmysle sú prírodné, kedže ich vytvorila príroda. Ale je rozdiel medzi jazerom a plesom.
Pri vodných nádržiach sa neuvádza, že majú okrem funkcie zásobárne pitnej vody, protipovodňovej ochrany a rekreačnej funkcie, často aj veľmi dôležitú, niekdy dokonca prioritnú funkciu priemyselnú, resp. produkčnú – výrobu elektrickej energie (s.23). Klasický príklad – prečerpávačka Čierny Váh.
Dozvieme sa aj, že :“Na všetky vojny doplácali hlavne chudobní ľudia. Pre nepriateľa boli ľahkou korisťou, pretože žili v nechránených chalupách. Do opevnených hradov a miest, kde žili bohatí šľachtici, sa nepriatelia dostali len málokedy.“…Turci obsadili na viac ako 150 rokov niektoré časti Uhorska….“ Tieto tvrdenia sa v praxi vylučujú. Je zrejmé, že ak nepriateľ obsadil niektoré časti, je malá pravdepodobnosť, žeby tam ponechal neobsadené mestá a hrady. Autori textu mali na mysli skôr pohraničné oblasti, kde situácia naozaj bola taká, ako ju opisujú. Ale opäť tu cítiť silné dedičstvo marxizmu, keď sa zdôrazňuje, že chudoba trpela….
„Centrum Uhorska sa v tom čase presunulo do Bratislavy. V tom období ju nazývali aj Prešporok, Pressburg alebo Pozsony.“ Nuž je zrejmé, že v tom čase názov Bratislava ani neexistoval, takže nie je možné, aby sa používal. Z textu totiž vyplýva, že hlavný alebo najčastejšie používaný názov bol Bratislava. Stačilo by odstrániť slovíčko „aj“.
Všeobecný omyl je považovať vtedajšie vojská za turecké. Je to ľudové tradovanie, ale pravda je, že to boli vojská Osmanskej ríše. To bola multietnická riša. Vhodný výraz by teda bol napríklad „osmanské vojská, ľudovo prezývané aj turecké, lebo etnickí Turci tvorili najväčšiu časť vojska.“ Je to podobné, ako keď sa niekde uvádza, že v Indii vládli Angličania – nie, ak vôbec, boli to Briti, resp. zástupcovia Britskej ríše (alebo sa dá použiť dlhší oficiálny názov), prípadne Východoindickej spoločnosti.
Človek sa nestačí čudovať, čo všetko sa môže nájsť v jednoduchom texte, na ktorého príprave sa podieľali najmenej šiesti ľudia. Ako je možné, že takéto „pracovné učebnice“ sú oficiálne schválené v roku 2018? Kto za to zodpovedá? Aká bude vyvodená zodpovednosť? Podotýkam, že som celú učebnicu nehodnotil, a pripúšťam, že aj ja sa môžem mýliť.
Vlastiveda pre štvrtákov. Pracovná učebnica. Autori: Jana Dudášová, Peter Mäsiar, Petronela Muchová, AITEC, BA – schválené MŠ v roku 2018 Recenzenti: Zlatica Huľová, Soňa Királyová, Adela Melišeková Dojčanová
Zdroj obrázku: https://en.wikipedia.org/wiki/Maria_Theresa
