Denník N

Združenie domových samospráv ako obhajca enviromentálnych záujmov verejnosti

Parčíky, fontány, vodu zachytávajúce opatrenia, dažďové záhrady, zelené plochy a strechy, sochy či plastiky. Významné prvky, ktoré prispievajú nielen ku krajšiemu a zdravšiemu životnému prostrediu, k zlepšeniu miestnej mikroklímy ale aj k zvýšeniu estetickej úrovne verejných priestorov. Mali by byť samozrejmou súčasťou každého projektu ovplyvňujúceho životné prostredie, a aj vďaka nášmu pôsobeniu sa tak postupne deje. Investori, developeri, projektanti, urbanisti a úradníci často tieto prirodzené potreby verejnosti a právo na priaznivé životné prostredie v zmysle legislatívnych požiadaviek ignorovali. Aj to bol jeden z impulzov pre vznik Združenia domových samospráv, ktoré svoje aktivity spočívajúce vo verejnej kontrole a presadzovaní verejného záujmu na ochrane životného prostredia, rozšírilo z Petržalky na celé Slovensko. Zákon musí platiť pre všetkých a obyvatelia Slovenska majú rovnaké právo na jeho dodržiavanie v Bratislave, v Banskej Bystrici alebo v Košiciach.

POČÚVAME OBYVATEĽOV

Preto sa snažíme pomáhať obyvateľom miest a obcí na celom Slovensku, aby sa stali rovnocennými partnermi samospráve a verejnej správe a stali sa tak priamo alebo prostredníctvom nášho združenia účastníkmi konaní vprocesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie a povoľovacích procesoch. Spolu s nimi bojujeme za ich právo vyjadrovať sa k pripravovaným projektom a presadzujeme riešenia, ktoré sú vo verejnom záujme obyvateľov dotknutých obcí a miest. Pomáhame im znovu získať sebavedomie a rešpekt, ktorí im často nebol prejavovaný; pomáhame im s odbornou stránkou, aby ich podania boli kvalifikované a nakoniec im pomáhame s právnym rámcom pomocou ktorého vedia dosiahnuť svoje oveľa efektívnejšie.  Tvrdíme, že prvoradý je záujem na kvalitnom životnom prostredí, ktorému sa musia podriadiť ostatné záujmy – osobné, ekonomické, politické aj komerčné. Len v zdravom a príjemnom životnom prostredí sa dá budovať prosperujúce mesto a len pri dodržaní zákonnosti sa formuje slušnejšie Slovensko. Iným slovom, lepší život pre nás všetkých.

Pridali sme sa napríklad na stranu obyvateľov Senice na Hurbanovej ulici požadujúcich pokoj a bezpečnosť, ktorí odmietli žiť v obkľúčení ciest. Rozhodli sme sa pomôcť obyvateľom z Trnavy, ktorí nesúhlasili s územným rozhodnutím o umiestnení obchodného domu Kaufland v areáli nemocnice na zelenej ploche v tesnej blízkosti nemocničných pavilónov, ktorý by neúmerne zahustil premávku v tejto lokalite a naopak sme pomohli s projektmi, ktoré budujú v Trnave nové verejné parky. Od začiatku bojujeme za centrálny mestský park v Petržalke, ktorý sa postupne stáva súčasťou územného plánu Bratislavy. Pomohli sme mestu Trenčín aj Košice pri projekte a budovaní mestských futbalových štadiónov. V Petržalskej Matadorke sme ochránili priľahlú domčekovú štvrť pred arogantným developerom a ochránili sme technické pamiatky v areáli Matadorky. Posledný uvedený prípad v minulosti viedol k zmene legislatívy tak, že inštitucionalizoval funkciu hlavného architekta a mestského dopravného inžiniera, ktorí majú sledovať a regulovať rozvoj mesta a zaviedol dopravno-kapacitné posudzovanie stavebných projektov (áno, aj táto legislatívna koncovka je výsledkom nášho minulého snaženia). To je len niekoľko z množstva konkrétnych príkladov prístupu Združenia domových samospráv k obhajobe verejného záujmu a zastúpenia občianskej spoločnosti a ich praktické výstupy.

ROVNAKÉ PODMIENKY

Keď sme v združení pred štyrmi rokmi začínali s týmto prístupom, mal som v pamäti vyjadrenie riaditeľa jednej veľkej stavebnej firmy: „Máme na to peniaze aj know-how, aby sme robili lepšie a zelenšie projekty. Ale načo? Nerobíme to, lebo to nikto od nás nechce a nie je to na Slovensku štandard.“ Naše združenie teda začalo vyžadovať od každého, vždy a všade riešenie a dôraz na životné prostredie. Už tu bol a stále je niekto, kto to chcel a chce. A za tie štyri roky sa stalo niečo úžasné – stáva sa to aj bežným štandardom stavebných projektov. Stavebníci, ktorí to myslia so svojim biznisom vážne našli spôsob ako to dosiahnuť – obrátili sa na nás s prosbou o pomoc. Chceli, aby ich projekty boli na úrovni a kvalitné. Naše združenie spolu s ďalšími environmentálnymi organizáciami vypracovalo metodiky a postupy, ktoré zohľadňujú európske environmentálne smernice a normy a tie sa zapracuvávajú do stavebných projektov.

ENVIRONMENTÁLNA ZODPOVEDNOSŤ

Zároveň sa stalo ešte niečo zvláštne a pozitívne. Nikdy sme sa u našich partnerov a členov nestretli s požiadavkou na prižmúrenie oka. Práve naopak, vždy chceli aby sme veľmi kriticky zhodnotili ich projekty, lebo chcú byť slovenská a európska špička. Chceli však niečo iné – aby sme neustúpili a neprižmúrili oko pred nikým. Aby sme od všetkých rovnako vyžadovali plnenie environmentálnej zodpovednosti a tlaku na zákonnosť rozhodovania. Získali sme ich na svoju stranu. Z ich pohľadu sme sa totiž stali neštátnym prvkom trhovej kontroly – dávame pozor na to, aby ich nezodpovedná konkurencia nezískala výhodu tým, že bude porušovať zákony a poškodzovať životné prostredie. Z ich pohľadu sme sa stali aj ich marketingovým nástrojom – hrdia sa tým, že ich projekty sú na vysokej úrovni schopnej konkurencie v európskom a dokonca svetovom meradle. Na to, aby bolo životné prostredie udržateľné, nesmie byť dotované a preto musí byť zapracované do ekonomiky projektu, aby sa zaplatilo a prevádzkovalo samo. A to sme aj dokázali – stavebné projekty sa dajú projektovať a realizovať tak, aby boli udržateľné a teda harmonizovali s ekonomikou projektu, nie sú teda pre investora záťažou ale všestranným prínosom. Stačí len drobnosť – zmena prístupu spočívajúca v rešpekte k verejnosti a životnému prostrediu; hodnotám, ktoré naše združenie dôsledne presadzuje od všetkých všade rovnako.

Iste, nič nie je ružové a dokonalé a boli sme terčom aj kritiky. Z našej skúsenosti však vieme, že nás kritizujú najmä tí, ktorí sú nepripravený reflektovať environmentálne požiadavky a zmenu prístupu k spoločenskej zodpovednosti. Kritiky sa preto nebojíme ale naopak aj naďalej budeme účinne využívať právo na prístup verejnosti k procesu posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie a k povoľovacím procesom za účelom obhajoby enviromentálnych záujmov verejnosti tak, aby sme ako účastník týchto konaní presadzovali riešenia pre budúcnosť a pre všetkých, ktorým na kvalite životného prostredia a priestoru v ktorom žijeme dnes, zajtra a trebárs aj o 50 rokov naozaj záleží.

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv 
 


 

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.