Migrácia a naša bezpečnosť

Blog druhý. Posledný v tomto roku, sľubujem.  Ale dôležitý teraz, lebo od pondelka sa zase spustia debaty, potom ako Pán prezident zaujal svoj postoj voči Marakéšu.  Inak, čítam skvelé dielko od Komenského – Centrum Securtitatis, samozrejme po česky, keďže som sa neučil jazyku, ktorý by sa dal využiť aj „ve šroubárne“. Doporučujem pre jeho jednoduchosť, priamočiarosť a zrozumiteľnosť, napriek tomu, že je venované šľachticovi Rafaelovi. Po česky sa vola „Hlubina bezpečnosti“. Uvedomujem si rozdielnosť doby, no Ján Amos Komenský, Ján Kalvín písali mocným svojej doby, aby formovali ich myslenie. Ja píšem, občanom, voličom, lebo v demokracii vládnu oni, aj keď si často neuvedomujú svoju moc, vybrať si každé štyri roky niekoho, kto bude spravovať ich krajinu. Aj ja chcem písať o bezpečnosti, ale inak ako Komenský, lebo žijem v inom kontexte ako Komenský. Ale princípy dobra a zle sa v čase a priestore nemenia. Sú rovnaké.

Horí budova. A z horiacej budovy sa uteká. Uteká sa bez rozdielu kto je akého náboženstva, rasy, pohlavia. Uteká sa, lebo sme stvorení tak, že v prípade ohrozenia hľadáme záchranu a bezpečie. Teraz si predstavte, že by prišli k tej budove záchranné zložky, a predtým ako si rozvinú záchranné siete pod dymom zaplnené okná na vyšších poschodiach, zúfalo čakajúcich obetí, začnú vykrikovať do ampliónu: “ Bieli mužovia do 30 rokov našej národnosti, môžete skákať. Ostatní nie!!!“ Považovali by sme také konanie za barbarské, neľudské.  Predstavte si to isté na Slovensku, ktoré v poslednom čase pomerne často sužujú povodne. „Slovákov zachraňujte, Rómov, Maďarov a Židov nie!“ Tiež by sme to považovali za neľudské.  V horiacej budove, sa môže nachádzať rôzna zmes ľudí,  múdri, starí, mladí aj kriminálnici. V momente záchrany to však nie je dôležité.  Je celkom možné, že väčšina z nich po tom ako budú zachránení, budú pokračovať v živote, v morálke, v práci, v štúdiu, presne takom, v akom boli predtým ako do tej budovy vošli. Keď bol niekto bezcharakterný, bude aj keď z tej budovy vyjde. Záchrana života totiž neslúži na zmenu charakteru, ktorá samozrejme môže byť sekundárna.  Ľudia v ohrození sa nezachraňujú preto, aby sme ich menili na náš obraz. Ľudia v ohrození sa zachraňujú, lebo sú v ohrození. Aj keď sa nám podsúvajú fotografie a videá tých, ktorí boli predtým zločinci.

Corrie Ten Boom, holandská kresťanka opisuje vo svojej knihe Útočište, ako v Holandsku počas druhej svetovej vojny zachraňovali Židov. Opisuje aj to ako im mnohí z nich liezli na nervy. Prečo? Lebo ani krízové situácie, nemenia naše charaktery, sme možno vyberaví v jedlách, nevraživí k iným, stále sa sťažujúci. A takí boli  aj Židia, ktorých rodina Corrie schovávala a riskovala pritom svoj život.  Išlo im o záchranu ich života.

Migrácia je záchrana ľudí z horiaceho domu v masívnom meradle. Rôznych ľudí, rôznych pováh, rôznych rás a náboženstiev. Tak ako aj na Slovensku, v ich štruktúre budú lekári, nezamestnaní, aj ľudia s kriminálnymi úmyslami. No utekajú z horiacej budovy. Ešte tých požiarov nie je veľa, ale bude.  Takže Pán premiér, Marakéš nie je za nami. Marakéš bude vždy keď sa civilizované spoločnosti budú chcieť podeliť so skúsenosťami a možnosťami na záchranu ľudí z horiacich budov.  A Vaša vláda, a slovenský parlament toto odmietli. Odmietli sa rozprávať , ako zachraňovať ľudí utekajúcich z horiacich domov.  Príčiny a rozsah požiarov môžu byť rôzne,  vojnový požiar, požiar spôsobený klimatickými zmenami, hladomorom.  A my sa musíme rozhodnúť, či sa chceme z vonka dívať, ako tá budova horí, počúvať výkriky tých vo vnútri, alebo aktívne prispieť k ich záchrane. Lebo raz v tom horiacom dome, môžeme byť my sami.

Začal sa advent. A keď si budeme sadať k štedrému, plnému vianočnému stolu, tak si spomeňme, že to bol Ježiš Kristus, ktorý vošiel do horiaceho domu, zvaná Zem, aby zachránil život hriešnikom, a Sám pritom prišiel o život. Aj tých slovenských.

Pokračujem v novom roku, všetko dobré Vám prajem.