Fakty a dojmy pri analýzach a riešení kríz na príklade rusko-ukrajinského námorného konfliktu
V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom v Kerčskom prielive sa rozprúdila diskusia, kde politici aj analytici prevažne podporovali ukrajinskú verziu udalosti. Hoci je fakt, že Rusko uskutočnilo niekoľko agresívnych krokov, vrátane okupácie Krymu, alebo otravy bývalého agenta Skripaľa, neznamená to, že by sme mali automaticky podľahnúť paranoji v súvislosti so všetkým, čo sa týka Ruska. Inými slovami, ukážem, že aj špecialisti na Rusko a ruskú propagandu v tomto prípade sami šíria vlastnú propagandu,t.j. dojmy a predsudky namiesto analýz založených na faktoch.
Jedna česká analytička (meno neuverejňujem, nie je dôležité, a bolo by to možno považované za zlomyseľnosť z mojej strany) uverejnila komentáre aj v slovenských médiách, ktoré ma zaujali svojou jednostrannosťou. Presnejšie, jej závery by sa dali akceptovať, ak by mala prístup k faktom, ku ktorým bežný analytik prístup buď nemôže mať, alebo môže mať prístup, ale až po dlhšom pátraní, resp. s odstupom času. Tak som sa jej spýtal na zdroje jej informácií a logiku jej argumentácie. Nasleduje len mierne upravený prepis našej komunikácie.
Milá kolegyňa, so záujmom som si prečítal váš komentár.
Chcel by som sa Vás spýtať, či ste mali prístup k dôkazom, kedže som si preštudoval, čo o tom konflikte tvrdia BBC ako aj RT, a samozrejme aj niektoré ďalšie slovenské, české a britské médiá (Guardian). Niektoré dôkazy alebo právne nazory však neboli zverejnené. Podľa dostupných informácií, situácia – diplomaticky povedané – nie je taká jednoznačná ako tvrdia Ukrajinci, alebo aj vy a ďalší analytici.
Rusi tvrdia, že Ukrajinci nerešpektovali ich pokyny. Je to pravda alebo nie? Musí totiž existovať nahrávka z jednej strany alebo ideálne z obidvoch strán, ktorú ste si určite vypočuli.
Existujú pravidlá regulujúce plavbu v tej oblasti? Áno alebo nie?
Boli Ukrajinci povinní rešpektovať ruské pokyny, resp. tieto pravidlá, ak boli vydané? Áno alebo nie?
Možno Kerčský prieliv patrí oficiálne medzi domovské vody Ukrajiny a Ruska, ale aká je realita, kto de facto vykonáva jeho kontrolu posledné roky? Rusko alebo Ukrajina? (či sa nám to páči alebo nie).
Ak tieto teritoriálne vody (teraz) patria k Rusku, či sa nám to páči alebo nie, mali právo si ich brániť?
Áno alebo nie?
Ak by ukrajinské vojenské transportéry (nie tanky) prekročili nový hraničný priechod smerom na Krym, a nezastavili by na pokyn ruských pohraničníkov, kedže oficiálne väčšina sveta považuje Krym za súčasť Ukrajiny, považovali by ste to za súčasnej situácie za úplne normálny postup zo strany Ukrajincov?
Áno alebo nie?
Môže sa za dezinformačnú aktivitu považovať publikovanie príspevkov bez znalostí faktov?
Áno alebo nie?
ODPOVEĎ
Analytička: Pokládáte mnoho otázek, pro účely vysvětlení mého příspěvku přikládám zejména tyto argumenty:
Ukrajina a Rusko v roce 2003 uzavřely dohodu, podle které je v Kerčském průlivu možné se volně pohybovat, jedná se o vnitřní vody jak Ukrajiny, tak Ruska. Tato interpretace mezinárodního práva již byla potvrzena několika specialisty.
Ja: Iste, ale „voľne“ neznamená bez pravidiel, alebo áno? Tam je teraz totiž ten most, ktorý v roku 2003 neexistoval (aj v rezolúcii EP prijatej asi mesiac pred incidentom sa uvádza, že „whereas before the opening of the bridge over the Kerch Strait in spring this year, inspections were random and non-intrusive and did not cause disruptions to the free flow of vessels and cargo;…Hoci ďalej sa naozaj uvádza, že na cudzie, najmä na lode registrované v EU a až potom na ukrajinské lode (možno to závisí od počtu lodí registrovaných tam alebo onam), sú Rusi osobitne citliví „Russia frequently and in an abusive manner blocks and inspects ships going through the Kerch Strait sailing to or from Ukrainian ports; …….; whereas according to Ukrainian Government sources more than 200 vessels had to undergo this excessive procedure by the end of September 2018, including over 120 ships registered in the EU, while ships under the Russian flag were exempt from such controls;“.
Analytička: Argumentovat anexí Krymu v tomto případě není na místě, zejména proto, že státy EU Krym jako ruský oficiálně neuznávají.
Ja: Hm, vôbec nebrať do úvahy realitu má blízko šialenstvu, najmä ak sa do „hry“ zapoja vojnové lode (teda, presnejšie, tzv. delové člny alebo pobrežné hliadkové lode či remorkér).
Analytička: Dále bych zmínila, že Rusové nejen že nejdříve do jedné z ukrajinských lodí narazily, ale zaútočily na ty ostatní potom, co se pokusily odplout.
Ja: Áno, ale prečo narazili? Áno, ako píšete, nechceli zastaviť a pokúsili sa odplávať. Ano, aj polícia strieľa na utekajúcich zločincov, alebo aspoň podozrivých, keď nereagujú na výzvy zastaviť, na Slovensku, a predpokladám aj v ČR…. Môže byť potom niekto prekvapený, keď tak reaguje pohraničné vojsko/loďstvo na vojnové lode strany, s ktorou nemá najlepšie vzťahy a ktorá nereaguje na opakované výzvy? A keď Rusi určite zaregistrovali hlasy extrémistov, že novopostavený most by sa mal zničiť? Ja som slúžil v armáde, a v analogickom prípade by som musel reagovať presne tak isto ako Rusi. V opačnom prípade by som skončil vo väzení ja.
Mimochodom, niečo podobné sa stalo už dávnejšie, keď cieľom bolo zabrániť vtedy americkým „výzvam“ v oblasti a súčasne vyhnúť sa obetiam na životoch. Tu je k tomu zaujímavý text.
Analytička: Pokud jste sledoval dění v oblasti ještě před tímto incidente, možná jste také zaznamenal, že ukrajinské lodě byly ruskými silami obtěžovány dlouhodobě, pouze ne v tomto měřítku. Jedná se tedy spíše o eskalaci dlouhodobé ruské aktivity, nikoliv o náhodou reakci na jakousi ukrajinskou provokaci.
Ja:Nesledoval som, nič v médiach nebolo nič písané či vysielané. Ani analytici vášho typu nič také neuvádzali. Ani teraz nie je k dispozícii zoznam oficiálnych alebo neoficiálnych ukrajinských sťažností na predchádzajúce nevhodné ruské správanie/obťažovanie – alebo máte prístup k takým materiálom? (Poznámka – k vyššie citovanej rezolúcii EP som sa dostal až po napísaní týchto viet).
ODPOVEĎ – už žiadna.
Potom so si prečítal v sobotu v denníku Sme recenziu kniha Timothy Snydera Cesta do neslobody, kde recenzent Petr Šabata cituje autora: „V konečnom dôsledku však sloboda závisí od schopnosti občanov rozlišovať medzi pravdou a tým, čo chcú počuť.“
Veľmi výstižné.
Nuž, mali sme prípady, kedy politici aj časť médií ignorovali fakty, čo malo a dodnes má veľké dôsledky – viď invázia do Iraku, aj keď medzinárodní experti predtým jasne tvrdili, že Saddám Husajn, resp. Irak žiadne chemické alebo biologické zbrane neuskladňuje ani nevyrába. Mimochodom, vyšla k tomu aj kniha slovenského člena tohto tímu. Niektorí politici ale aj médiá jednoducho nechceli veriť faktom, prípadne sa mýlili aj americké tajné služby.
Dnes sme „ďalej“ – analytici a komentátori podporujú politikov analýzami, či komentármi založenými na pocitoch…. Myslím tým to, že napríklad tu citovaná analytička nie je schopná alebo ochotná podporiť svoje tvrdenia faktami. Nemám problém dať sa presvedčiť, ale nie som ochotný dať sa presvedčiť na základe rôznych neoverených tvrdení, ktoré vychádzajú z jedného zdroja, a ignorujú druhý zdroj, a všeobecne fakty.
Nedávno som sa zúčastnil na jednom stretnutí v Bruseli, kde taliansky expert tvrdil, že „fake news“sú veľký problém. Keď som povedal, že podľa tejto štúdie (strana 8) sa ten vplyv preháňa, tak tento poradca EK povedal, že „to tvrdia oni (t.j.vedci), on tomu neverí.“
Podobne, v našich podmienkach prevažuje naratív, že Rusi prvýkrát po rozpade ZSSR zaútočili na inú krajinu v roku 2008, počas tzv. Gruzínsko-ruskej vojny. Čo na tom záleží, že aj de facto oficiálna správa EÚ, aj (pochopiteľne) trochu chaotické vyjadrenia novozvolenej gruzínskej prezidentky, vtedy ministerky zahraničných vecí, tvrdia niečo iné….Pozrite si aj reportáž BBC na YouTube pod názvom BBC Newsnight – What really happened in South Ossetia? (2008)
Na faktoch nezáleží, žijeme predsa v post-faktuálnej dobe…..
Len sa možno treba zamyslieť, prečo asi potom majú taký úspech tzv. alternatívne zdroje?
Ku kerčskému incidentu:
