Denník N

Fiskálny terorizmus

Predstavte si situáciu, že by existoval ekonomický terorista, ktorý by mal za cieľ čo najviac uškodiť občanom Slovenska vo forme maximálnej škody na našich spoločných verejných financiách. Na čo by sa mal sústrediť , aby to zasadilo slovenským verejným financiám čo najväčší úder ? Zrušenie dôchodkového automatu je ten „správny“ teroristický čin. Spôsobilo by to škodu 1,6 miliardy euro každý rok. Ak by verejné financie nemali utrpieť, tak terorista znížil novopriznané dôchodky pre dnešných stredoškolákov o takmer tretinu.

Predstavte si situáciu, že by existoval ekonomický terorista, ktorý by mal za cieľ čo najviac uškodiť občanom Slovenska vo forme maximálnej škody na našich spoločných verejných financiách. Mal by možnosť položiť len jednu bombu a teda spraviť len jednu zmenu. A to spôsobom, že by ho to okamžite neprezradilo a mal by tak čas ujsť a zachrániť si život. Na čo by sa mal sústrediť , aby to zasadilo slovenským verejným financiám čo najväčší úder ?

Zrušenie dôchodkového automatu je ten „správny“ teroristický čin. Spôsobilo by to škodu 1,6 miliardy euro každý rok[1] a na prvý pohľad by ho to vôbec nemuselo prezradiť. Ešte by mu niektorí ľudia aj pomohli utiecť. Verejnosť si totiž nemusí okamžite uvedomovať plné dopady takého fiskálneho teroristického činu na naše verejné financie[2]. Keď si však v pokoji zanalyzujeme, čo naozaj tento terorista spravil, vyšlo by nám, že ak by verejné financie nemali utrpieť, tak terorista znížil novopriznané dôchodky pre dnešných stredoškolákov o takmer tretinu…

Automatické naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia je úplne zásadné opatrenia pre dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií. Znamená časové zastabilizovanie doby poberania dôchodku medzigeneračne.

Dôchodkový systém nás doteraz výrazne neťažil. Armagedon len teraz prichádza. V rámci EÚ máme jednu z najmladších populácií, ktorá sa však za 50 rokov stane jednou z najstarších. Slovensko tak bude patriť medzi top 3 krajiny s najvyššou dynamikou starnutia v EÚ.

Index ekonomického zaťaženia starých ľudí – z momentálne najlepšieho  na najhoršie o 50 rokov

Index je podiel starých na produktívnych. Zdroj: Eurostat (analýza NBS)

Pamätám si, ako sme tento dôchodkový automat ešte pripravovali na Inštitúte finančnej politiky (IFP) v roku 2011. Ministerstvo práce vtedy nedisponovalo modernou analytickou kapacitou, takže celá dôchodková reforma bola na nás. Bola vypracovaná veľmi dobre, nakoľko zaručovala, že dôchodkový systém v budúcnosti nevybuchne. Netreba zabúdať, že situácia na dlhopisovom trhu bola v eurozóne v tom čase veľmi napätá. Trh už nebol ochotný financovať neudržateľné verejné financie a vyžadoval ich ozdravenie. Problém je, že znižovať deficit v ťažkých časoch znamená bohužiaľ trochu si strieľať do vlastnej nohy. V časoch, kedy je súkromný sektor preľaknutý a nenakupuje a neinvestuje, ďalšie šetrenie zo strany štátu túto situáciu môže ešte viac zhoršiť[3]. Aké by bolo v tej chvíli ideálne riešenie, ktoré by vtedy slabý ekonomický rast čo najmenej zasiahlo a zároveň výrazne zlepšilo dlhodobé zdravie verejných financií ? Bingo, naviazanie veku odchodu dôchodku na vek dožitia[4]. Pamätám si na opakované vysvetľovanie našej reformy pred ratingovými agentúrami spolu s opisovaním, aký zásadný dopad táto reforma 1.piliera bude mať na zdravie slovenských verejných financií. Preto som aj po nečakanom rozpade vlády loboval u vtedajšieho ministra, aby sa do volieb pokúsili presadiť naprieč politickým spektrom aspoň túto jednu vec, nakoľko bola úplne kľúčová (a navyše Slovensko zažívalo veľkú nervozitu na dlhopisových trhoch). Minister Mikloš sa o to aj pokúsil, ale bohužiaľ už nebola na to politická vôľa, keďže sa ujala požiadavka „len svietiť a kúriť“. Spravila to až nasledujúca vláda[5], za čo jej patrí veľká vďaka.

Prečo je dôchodkový automat dôležitý ?

Lebo sa bavíme o úplne zásadných sumách. Porovnajme napríklad dopad tejto reformy so šetrením počas celého 4-ročného cyklu. Predchádzajúca vláda (udržateľne) ušetrila za štyri roky 1,4% HDP[6]. Ak zavedieme dôchodkový strop, ublížime verejným financiám každý rok v rozsahu 1,6% HDP. Čiže v čase sa posunieme o viac ako 4 roky dozadu.

Prečo je súčasný systém medzigeneračne spravodlivý

Súčasný systém zaručuje každej generácii viacmenej rovnakú dĺžku poberania dôchodku. A takmer rovnakú dĺžku dôchodku v zdraví[7]. Výborne napísaný komentár RRZ Dôchodkový vek: Mýty a fakty[8] podrobne ukazuje na faktické nepravdy, ktoré sa často vyskytovali vo verejných diskusiách. Ľudia nebudú kratšie žiť na dôchodku ako doteraz, doba poberania dôchodku na Slovensku je blízka priemeru najvyspelejšieho sveta[9], dodatočný nárast dĺžky dožitia nie je výrazne spojený s chorobnosťou podľa dostupných dát a ani zázračný nárast zvýšenia plodnosti nezabráni výraznejšiemu zhoršeniu demografie v nasledujúcich rokoch.

Čo spôsobí zastropovanie veku odchodu do dôchodku

Zastropovanie bude automaticky znamenať nižšie novopriznané dôchodky o 10% voči súčasnosti o 50 rokov[10]. Je to prirodzené, nakoľko ľudia si budú prispievať menší počet rokov. Kľúčové však je, že ani tento (relatívny) pokles dôchodkov nesplatí ani jedno euro z obrovského zhoršenia verejných financií v objeme 1,6 mld euro, ktoré nastane zastropovaní veku každoročne[11]. Ak by sme chceli, aby sa dôchodkový systém sám vyrovnal s týmto zastropovaním[12], novopriznané dôchodky by o 50 rokov museli klesnúť, veľmi nahrubo asi o  cca 30% (!)[13]. Samotný 10-percentný pokles dôchodkov totiž nestačí, nakoľko stále je voči systému férovo malý[14]. Medzigeneračná férovosť by bola totiž porušená tým, že ľudia by boli stále dlhšie na dôchodku ako v minulosti. Napríklad v roku 2067 by išiel muž na dôchodok o 4 roky skôr a teda poberal o 4 roky dlhšie dôchodok ako súčasné generácie[15]. Ak by sa mu mal medzigeneračne férovo vypočítať dôchodok, musel by sa mu krátiť dôchodok o dodatočných cca 24%[16]. Keďže sa mu v prípade stropu nekráti, vzniká tak výrazné poškodenie verejných financií na úrovni 1,6 mld eur, každoročne.

Dopad možnosti odchodu do dôchodku po odrobení 40 rokov namiesto stropu

V alternatívnom scenári sú dopady diametrálne odlišné. Scenár umožňuje skorší odchod do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Ak by sa uplatňoval súčasný zákonný koeficient krátenia dôchodku 0,5% za každých začatých 30 dní predčasnosti, tak tento scenár by mal z dlhodobého hľadiska nulové náklady pre verejné financie[17]. Dôležité by bolo, aby sa v takom prípade pre ľudí, ktorí predčasne odídu do dôchodku odstránil zákaz plnohodnotného pracovania[18].

Záver

Kvalitu zdravotníctva máme riešiť v zdravotníctve a nie v dôchodkovom systéme. Rovnako ochranu starších ľudí na pracovnom trhu máme riešiť v zákonníku práce a nie v dôchodkoch. Na úvahu môže byť poskytnutie väčšej slobody výberu odchodu do dôchodku[19], ako aj sledovanie strednej dĺžky dožitia v zdraví a následná úprava dôchodkového automatu[20]. Dôchodkový strop je však medzigeneračný fiskálny terorizmus, ktorý bude na úkor samotných dôchodcov v budúcnosti, pokiaľ sa neprijmú dodatočné šetriace drakonické opatrenia ine. Ak sa prijmú, tak to bude na úkor ľudí, ktorí búdu týmito opatrenia dodatočne zaťažení.

[1] Najlepší indikátor odhadu nákladov je zmena v dlhodobej udržateľnosti S2, ktorú používa Európska Komisia (tj, na nekonečnom horizonte). Ten hovorí podľa prepočtov RRZ o zhoršení udržateľnosti o 1,6% HDP (1,6 mld eur). RRZ ešte používa tzv. indikátor dlhodobej udržateľnosti na horizonte 50 rokov, ktorého zhoršenie odhaduje o 1% HDP (1 mld eur). Zohľadnenie dlhšieho časového horizontu (S2 indikátor) vernejšie zobrazuje veľkosť dopadu penzijných opatrení, nakoľko časom sa náklady stropu stále zvyšujú.

[2] Je namieste potom úvaha, či by aj takéto opatrenia nemali mať výnimku (podobne ako výška daní), ktoré sa nepovoľujú pre rozhodovanie v referende. Takisto je zarážajúce, že vôbec bolo možné v parlamente hlasovať o návrhu, ktorý ma tak nezodpovedne pripravenú doložku vplyvov. Pozri úvahu napr. tu. Pre občanov SR by bolo dobré, aby v prípade, keď je takto neprepočítaná doložka vplyvov, sa automaticky nepripustilo o návrhu hlasovať v parlamente.

[3] Pre môj názor 8 rokov dozadu (ešte pred príchodom na IFP) pozri tu.

[4] Momentálna ekonomika tým veľmi netrpí, pretože „šetrenie“ je výrazne rozložené v čase.

[5] Našu pripravenú reformu promptne a relatívne v tichosti implementovala obsahovo asi na 80% hlavne vďaka ministrovi financií a šéfovi IFP.

[6] Tzv. štrukturálny deficit klesol v roku 2016 oproti 2012 o 1,4% HDP (EK dáta). Je to zároveň suma 4 rokov tzv. konsolidačného úsilia.

[7] Podľa údajov OECD a WHO v prípade Slovenska je 80% nárastu v dĺžke života prežitej aj v dobrom zdraví. Kvalitatívne horší indikátor Eurostatu (zle preložená otázka do slovenčiny) naznačuje 100% nárast v dĺžke života prežitej v dobrom zdraví v porovnaní so strednou dĺžkou života. Nakoľko existuje oprávnená neistota ohľadne vypovedateľnosti týchto indikátorov, do budúcnosti by bolo dobré mať zostrojený indikátor na základe tvrdých slovenských štatistických dát. Je možné sa potom baviť o tom, aby do automatu vstupoval práve tento indikátor, ktorý by zaručoval medzigeneračne rovnakú dĺžku dôchodku v zdraví.

[8] Jedná sa o rovnakých autorov, ktorí boli pri tvorbe dôchodkovej reformy v roku 2011 a v danej oblasti sú na Slovensku najkompetentnejší.

[9] Muži blízko priemeru OECD, ženy nad priemerom OECD.

[10] Výpočet RRZ.

[11] Samotná RRZ uvádza príklady poklesu dôchodkov o 10% a zároveň zvýšenie odvodov o štvrtinu (8 p.b.), prípadne úplné zrušenie sociálnych dávok a podpôr, resp. zvýšenie (sadzby) korporátnej dane o polovicu.

[12] A teda nepoužili by sme dotáciu z inej oblasti.

[13] Tento výpočet treba brať ako ilustračný. RRZ poskytlo detailný výpočet, o koľko navyše (nad rámec poklesu o 10%) by sa museli všetky (tj, nie len novopriznané) dôchodky (relatívne) znížiť v roku 2067, aby sa vyfinancovalo zhoršenie v dlhodobej udržatelnosti. Prišli k dodatočnému poklesu o 17%. Podobné číslo dostaneme, ak si veľmi nahrubo podelíme 1,6% HDP náklady s celkovými výdavkami na dôchodky 8,8% HDP (18%), to by takisto však bolo pre všetky dôchodky. Z pohľadu medzigeneračnej férovosti je však správnejšie znižovať len novopriznané dôchodky, z roka na rok viac a viac.

[14] Tzn. nie je „aktuárne neutrálny“, medzigeneračne spravodlivý.

[15] Muž narodený 1.1.1999 by podľa RRZ kalkulačky išiel na dôchodok v roku 2067, tj. mal by ísť vo veku 68 rokov. Ak bude strop na úrovni 64 rokov, získa neférovú výhodu 4 rokov voči predchádzajúcim generáciám.

[16] Súčasný zákon predpokladá krátenie o 0,5% za každých začatých 30 dní (6,5% za rok), čo naozaj aj zodpovedá aktuárnej neutralite (na výdavkoch) a je teda férové.

[17] Z pohľadu výdavkov. Krátkodobo by náklady mohli vzniknúť najmä v prípade náhleho veľkého odchodu do predčasného dôchodku, ale dlhodobé hľadisko je určujúce.

[18] Z pohľadu ekonomického rastu je vždy najlepšie, ak pracuje maximum pracovnej sily. Predpokladám, že kedže výška dôchodkov zo súčasného systemu po takom krátení nebude veľmi vysoká, veľká časť dôchodcov si rada privyrobí.

[19] Za predpokladu férového krátenia, ako je teraz v zákone. Pálčivejší problém súčasného dôchodkového systému je však skôr v nespravodlivom krátení prvopilierových dôchodkov pre ľudí, ktorí sú aj v druhom pilieri.

[20] Za predpokladu, že budeme mať hodnovernú štatistiku.

Teraz najčítanejšie