Denník N

Vyhrali ste voľby?

Čo po vyhratých voľbách? Najprv treba vytvoriť skutočné partnerstvá, lebo len vďaka nim sa rýchlo dostavia výsledky. Ak teda nechcete staviť na marketing a udržiavanie status quo.

Nepotrebujeme žiadne plány, potrebujeme len veľkú fabriku a zahraničného investora – počúvali sme na cestách od mnohých primátorov pred niekoľkými rokmi. Skoro tak často, ako známe – znížte dane a odvody a bude zamestnanosť. Kiež by to bolo také jednoduché. V skutočnosti, veľké fabriky vsadené bez rozmyslu do miestnych súvislostí a bez ambície generovania vyššej pridanej hodnoty začínajú byť podobným problémom, ako žiadne fabriky – kvalifikovaní musia za prácou aj tak cestovať a nedostatok nízko kvalifikovaných riešime dovozom ľudí zo zahraničia, čím v regiónoch otvárame nové problémy. Nižšie odvody by každého veľmi potešili, ale to by podtatranský tiger začiatkom storočia nesmel staviť práve na výnosy z odvodov, len preto, lebo to znelo lepšie, ako výnosy z daní.

Je po voľbách a mnohí starostovia a primátori rozmýšľajú, ako konkrétne zlepšiť veci v svojej obci. Najhoršia chyba, ktorú môžu hneď na začiatku svojich rýchlo letiacich štyroch rokov urobiť, podľa môjho názoru je, že, v dobrom, začnú všetko riešiť sami. Lebo, ako mi prednedávnom povedal dobre naštartovaný funkcionár – po prvé, v predvolebnej kampani sme presne zistili, čo ľudia potrebujú, takže sa už nemusíme nikoho nič pýtať a po druhé, my to všetko ideme sami spraviť, lebo sme to sľúbili. Nuž, to je zásadné nedorozumenie; nepochopenie úlohy participácie, partnerstva a podieľania sa na tvorbe statkov.

Nikto nikdy nič sám nedokázal, určite nie v regionálnej politike a rozvoji. Po prvé, ľudia sa potrebujú o seba starať, potrebujú sa podieľať na rozhodnutiach: firmy, živnostníci, rodičia, dôchodcovia, mladé mamičky, športovci… Áno, participácia sa dá robiť čisto formálne, odfajknúť si účasť najlepšie spolufinancovaných partnerov; videl som viacero lokálnych reprezentantov napr. podnikateľských združení, ale aj ministerstiev, ktorí signalizovali len sa ma na nič nepýtajte, ja som tu pre parádu. Dá sa to ale robiť aj naozaj, buď podieľaním sa, alebo priamo iniciovaním aktivít pre jednotlivých partnerov, lebo pri spoločnej práci sa rodia výsledky a komunita. Dajú sa robiť pravidelné stretnutia na uliciach, v kultúrnych domoch, dá sa ísť do priemyselných parkov (absolvoval som raz pre miestneho starostu premiérové stretnutie v miestnom priemyselnom parku, kde starosta predtým nebol), kdekoľvek, ale priamo za partnermi. Je dôležité nielen získať informácie zdola, ale byť pri tom, keď sa tvoria spoločné plány. Je to únavné, veľa času je takto premrhaného, ale je to absolútne užitočné a potrebné; kto šiel do verejnej služby, šiel do partnerstva a komunikácie. Navyše, tu sa tvorí vlastníctvo aktivít, realizácia.

Nikto nikdy nič sám nespravil, pokiaľ pre svoju myšlienku nezískal ľudí tak, aby ju boli ochotní realizovať. Preto je dôležité spájať sa a získavať spojencov, ktorí sa podieľajú na tvorbe obecných projektov a pokladajú ich za svoje dielo, svoj záujem, svoje vlastníctvo a budú k nim takto aj pristupovať. A urobia to, čo jeden starosta nedokáže, lebo je to v ich vlastnom záujme.

Keď sa ma jeden starosta pýtal, ako má nastaviť cestovný ruch, povedal som mu, aby sa tým vôbec netrápil. Teda, aby si sadol s ľuďmi, ktorí v jeho regióne reprezentujú toto odvetvie a nechal v prvom rade ich, aby navrhli, čo od neho potrebujú, akú majú predstavu a potreby. Získa partnerov, spoluvlastníkov zmeny a realizátorov projektu rozvoja cestovného ruchu. Áno, je to ťažké, ale k tejto aktivite sa rýchlo prihlásili mnoho ľudí a stali sa spoluorganizátormi. Chcete urobiť technologické centrum? Nič nevymýšľajte, nerobte ho sami, dajte sa dokopy s firmami a školami, ktoré sú pre miestu ekonomiku kľúčové, majú budúcnosť a podporte ich spoluprácu, nechajte ich pracovať.

Áno, je to o aktivite, o obecných firmách, o podpore miestnych firiem na vyšších úrovniach, rozvoji v súlade s požiadavkami zákona, ktorý však mnohí čítajú stále len časti o priamych kompetenciách. Nuž, ak sa nechcete dívať, ako Vám odchádzajú mladí a vzdelaní ľudia, musíte sa začať hýbať a pomoc zhora veľmi nečakajte, ak nie priamo od Pánaboha. Štyri roky rýchlo zbehnú a na regionálnej úrovni sa začínajú stále viac dbať na výsledky, než na marketing.

Teraz najčítanejšie

Anton Marcinčin

Špecializuje sa na správu verejných financií, trh práce a rozvoj regiónov. Po absolvovaní FEL ČVUT a CERGE-EI Praha a výskumných pobytoch na Tinbergenovom inštitúte a LSE obhájil PhD. v ekonómii na Karlovej univerzite v roku 1999. Publikoval desiatky odborných článkov, prednášal na niekoľkých univerzitách a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných výskumných aktivít. Ako ekonóm Svetovej banky pre Slovensko v rokoch 2000 až 2008 sa zúčastňoval na príprave a realizácii reštrukturalizačného programu podnikov a bánk, reforme riadenia verejných financií a správ o životnej úrovni a trhu práce. Bol podpredsedom KDH (2009-2011), poslancom NR SR (2010-2012), v rómskych záležitostiach poradcom podpredsedu vlády a ministra vnútra (2012-2015), poradcom ministra školstva (2015-2016) a splnomocnencom vlády pre najmenej rozvinuté okresy (2016-2018). Na Ministerstve financií viedol aktivity zamerané na zlepšovanie podnikateľského prostredia Doing business, rozvoj regiónov, zvyšovanie kapacít materských a základných škôl a vytvorenia siete zdravotných osvetárov pre vylúčené komunity. Ako splnomocnenec vlády vytvoril podmienky pre participatívny prístup k správe rozvoja regiónov so špeciálnym dôrazom na 12 najchudobnejších okresov. Od roku 2007 publikuje pravidelné stĺpčeky v Hospodárskych novinách.