Kam sa podelo 2,4 miliardy eur?
Slovenskej ekonomike sa darí. Od roku 2014, teda za posledné 4 roky, štát vybral na dodatočných daňových príjmoch od ľudí a firiem až 2,4 miliardy – nie miliónov, ale miliárd! – eur navyše. Kam sa podeli tieto peniaze? Čo sa za ne urobilo pre ľudí?
Keď bežná rodina príde k nečakaným peniazom, využije ich na riešenie dlho odkladaného problému v domácnosti: či už je to výmena kotla na kúrenie, oprava domu, alebo konečne nový počítač pre dieťa do školy. Všetci vieme, že najakútnejším problémom Slovenska je zlý stav zdravotníctva. Čo teda s peniazmi navyše urobil náš štát?
Na Slovensku urgentne potrebujeme 3 nové veľké nemocnice – jedna takáto nemocnica stojí okolo 200 miliónov eur. Rovnako súrne potrebujeme 6 nových regionálnych nemocníc – jedna stojí približne 35 miliónov eur. A potrebujeme tiež 35 lokálnych nemocníc, ktoré stoja ešte menej. Len za posledné 4 roky vláda vybrala od ľudí a firiem toľko peňazí navyše, že sme za ne mohli mať nielen 3 veľké špičkové nemocnice, ale k tomu aj novú štátnu nemocnicu v každom druhom okresnom meste – spolu 44 nových nemocníc. A ešte by ostalo aj na vyššie platy pre sestry a lekárov. Skutočnosť je však taká, že štát dodnes nepostavil ani jednu jedinú novú nemocnicu.
Peniaze však zďaleka nechýbajú iba v zdravotníctve. Napríklad, podľa prepočtov iniciatívy Cesty pre Slovensko na opravu všetkých rozbitých ciest II. a III. triedy – teda ciest, po ktorých denne jazdí väčšina vodičov na Slovensku – potrebujeme približne 450 miliónov eur. To je len necelých 20% sumy, ktorú štát vybral navyše: všetky tieto cesty teda mohli byť už dávno opravené. Realita? Kvalita cestnej siete v regiónoch sa nijako nezlepšuje – naopak, ďalej sa zhoršuje.
A takto by sme mohli pokračovať ďalej: učitelia aj úradníci pracujú za mizerné platy, naši seniori poberajú hanebne nízke dôchodky, fatálne zlyháva systém sociálnej starostlivosti pre rodiny s postihnutými či ťažko chorými deťmi… Roky sa rozpráva o tom, ako na dôležité veci nie sú peniaze. A zásadné problémy našej krajiny roky stoja: platy rastú len akože, nemocnice sa nám rozpadajú pred očami, školy sa zasekli niekde v osemdesiatych rokoch, celé školstvo prešľapuje na mieste a ľudia v regiónoch jazdia po čoraz horších cestách.
Na mnohé z týchto problémov pritom peniaze boli – pravda je však taká, že sa roztopili a postrácali na veci, ktoré ľudia nijako nepocítili. Preto ako prezident významne posilním prezidentský úrad o ekonomických expertov tak, aby sa úrad prezidenta stal rešpektovanou autoritou v diskusiách s vládou a ministrami ohľadom plánu investícii a silným hlasom pri hodnotení investičných zámerov vlády. Budem pracovať aj na tom, aby sa projektu Hodnota za peniaze vrátila autorita, ktorá mu prináleží. Aby sa o podstatných veciach neviedli debaty len v straníckych centrálach a na koaličnej rade za zatvorenými dverami – pretože odtiaľ potom pričasto vychádzajú nesystémové a často nezmyselné opatrenia, z ktorých sa väčšina nakoniec ani nezrealizuje.
Nie je možné, aby štát od občanov za 4 roky vybral o 2,4 miliardy eur navyše, ale ľudia necítia nijaké významné zlepšenie. Takéto nehospodárne narábanie s peniazmi daňových poplatníkov musí skončiť. Ako prezident budem preto od vlády vždy žiadať, aby sme verejné peniaze investovali tam, kde je ich najviac treba – a so zdravým rozumom.
