Denník N

Vianočné knižné tipy pre rok 2018

Predvianočný obchodný trh každoročne dokazuje, že okrem ponožiek je aj kniha zárukou vhodného vianočného darčeka, ak samozrejme darujúci nebol v časovej tiesni. V takom prípade sa vždy vyberá ťažko, preto ponúkam zopár tohtoročných knižných tipov, s ktorými sa môžete zoznámiť v teple domova alebo kancelárie.

Výber z beletrie

Amor Towles: Džentlmen v Moskve

Zaujímavá beletrizovaná história boľševickej revolúcie a Sovietskeho zväzu. Dej je zasadený do obdobia, keď už krajinou otriasla svetová vojna, občianska vojna, dva hladomory a červený teror. Nevídané pohromy zasiahli všetky spoločenské vrstvy. Nastala kolektivizácia kolektívov a potom odkulakovanie kulakov. Sovietsky zväz bol už iba krajinou súdruhov.

Napriek tomu existuje miesto, kde sa ešte dá zažiť normálnosť. Je ním moskovský hotel, ktorý ako časová kapsula konzervuje ducha predboľševického Ruska, teda aspoň tej jeho mestskej a šľachtickej kultúry, ktorá na prelome 19. a 20. storočia nasávala modernosť západnej Európy. Za jeho stenami je v domácom väzení 32 ročný gróf Rostov, ktorý aj napriek izolácii udržiava kontakt so svetom prostredníctvom okien hotela, hostí, diplomatov a cudzincov, ktorí ho počas života navštívia.

Edward St. Aubyn: Patrick Merlose (Nerieš to)

Zvláštna románová akvizícia vydavateľstva, ktoré prinieslo do našich knižníc reportážnu literatúru. Hoci vo svojom portfóliu má aj beletriu, ktorá je až veľmi súčasná, postmoderná a odkazujúca na určité politické problémy sveta, tento román z tejto kategórie vybočuje. Má takú klasickú európsku románovú štruktúru a dnes už aj televíznu adaptáciu. Prvé dve desiatky strán ma trocha nudili, no potom ma text natoľko opantal, že asi po troch hodinách čistého času som bol na jeho konci.

Autor má na konte päť románov o živote Patricka Merlosa. V tejto prvej knihe s názvom „Nerieš to“ sa čitateľ zoznámi so svetom, ktorý Patricka splodil. V prvej časti je Patrick ešte malý chlapec, žijúci v britskej rodine, ktorá reprezentuje to najhoršie z toho, čo sa dá nazvať smotánka. „Vychovávajú“ ho despotický, snobský a krutý otec a submisívna, neasertívna matka, skrytá alkoholička. Hoci v prvom románe je zaznamenaný v podstate iba jeden deň zo života jednej snobskej rodiny a ich priateľov, autor unikátne zachytil ich životy vo veľmi rozsiahlej ploche. Ich životy definovali nuda, peniaze a arogancia, v ktorých sa rodili aj ich najhoršie prehrešky voči elementárnej etike.

Ingvild H. Rishøi: Zimné poviedky a Príbeh o pani Bergovej

Takéto poviedky sa píšu aj u nás. Ako prvá zo slovenských autoriek mi napadá asi Vanda Rozenbergová. Ak poznáte jej tvorbu, tak próza Ingvild H. Rishøiovej sa jej dosť podobá. Poviedky o rodinných, partnerských a rodičovských vzťahoch ohlodané skoro až na kosť. Rishøi sa však predsa len ešte viac zarezáva do ťaživého sveta ľudských subjektov, venuje sa ich frustraciám a depresiám, ktoré pramenia buď v ich vzťahových problémoch alebo majú psychický a postraumatický pôvod.

Autorka sa vo viacerých poviedkach venuje detstvu, ktoré je bezpochyby najdôležitejšou štartovacou čiarou života ako takého. Prešľapy cez čiaru môžu byť niekedy až fatálne. Jej próza sa napriek tiesnivej atmosfére číta s ľahkosťou a dokonca jej poviedkam nechýbajú ani pointy, ktoré podľa mňa v modernej slovenskej poviedkovej tvorbe dosť často absentujú.

Julian Barnes: Jediný príbeh

Neviem, či ešte dokáže niekto písať o láske tak, ako Julian Barnes. Dokazuje to každou knihou. Jeho ostatný román je vlastne iba jeden prostý príbeh o láske, ktorá zmenila životy obidvoch milencov. Dej sa najskôr odohráva na konzervatívnom vidieku v blízkosti Londýna, potom sa presunie do metropoly. Je to rozprávanie o prerode vzťahu 19 ročného dospievajúceho chlapca a 48 ročnej zrelej ženy. On dospieva, ona starne, čo sa prirodzene premieta aj do ich spoločného života. Barnesov román je silnou emočnou prózou, a to aj napriek tomu, že veľkú väčšinu textu tvoria autorove úvahy o láske, dospievaní, dospelosti, odcudzení a starnutí.

Napínavé thrillery

Sebastian Fitzek – kráľ nemeckého psychothrilleru

Ak si plánujete počas Vianoc zaobstarať mrazivú atmosféru, tak vám v mene svätej matky všetkých zimomriavok odporúčam thrillery nemeckého bestselleristu Sebastiana Fitzeka. Jeho príbehy sú precízne poskladané, charakterizuje ich rýchla napínavá jazda a vždy prekvapivá pointa. Samozrejme, niektoré závery sú trocha presilené, ale to už v psychothrilleroch tak býva. Je to ako napr. s kolesom. Bolo vymyslené už pred tisíckami rokov, no ľudia sa ho od vtedy snažia roztáčať do čo najväčších rýchlostí. V slovenčine vyšli zatiaľ štyri jeho romány Balík, Terapia, Pasažier 23Strach z lietania.

Andrew Gross: Jediný muž

Pre slovenského čitateľa tejto knihy je potešiteľné, že sa americký autor nechal inšpirovať aj skutočným príbehom Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu. Dokonca úvodné kapitoly románového príbehu patria priamo týmto dvom historickým postavám a ich úteku z Osvienčimu. Pre potreby románu si autor stvoril postavu Alfreda Mendla – židovského fyzika, ktorý objavil proces plynovej difúzie. Tento objav by mohol protinacistickej koalícii výrazne pomôcť  vyhrať vojnu, no vynálezca je väzňom v nacistickom tábore na území Poľska. Rozbieha sa preto záchranná akcia. Hlavným protagonistom je mladý poručík americkej spravodajskej služby Nathan Blum, ktorý musí preniknúť na najhoršie miesto na svete, priamo do centra ľudského utrpenia – tábora smrti Auschwitz. Vo vnútri lágra však môže stráviť iba 72 hodín, po uplynutí ktorých bude už jeho evakuácia nemožná a tým spojenci definitívne stratia aj jedného z najdôležitejších mužov na planéte.

Slovenské thrillery, horory a sci-fi

Mark E. Pocha: Dom 490 (Zlo má novú adresu)

V anotácii sa píše: „Román v štýle filmov Amityville Horror, Paranormal Activity a kníh Žiarenie a Exorcista“. Presne také to aj je. Na nič originálnejšie sa to nehrá. Mark E. Pocha priznáva svoj zámer, žáner a aj konkrétne inšpirácie, a tak čitateľ vie, čo má očakávať. Čítajúci si má v prvom rade užiť tento typ hororu na slovenský spôsob. Presunúť sa z Nitry do stredoslovenskej obce Kriváň a spolu s hlavnými postavami (mladou rodinkou) prežiť ich temný hororový príbeh.

Autor výborne pracuje so psychológiou postáv, pričom nemám na mysli iba to, čo s nimi robí horový strach, ale dramaticky a literárne obstojí aj popis vzťahových problémov mladých manželov, ktorí sa postupne od seba navzájom citovo vzďaľujú. Partneri riešia svoje osobné frustrácie ako živí reálni ľudia, domnievajú sa, že kúpou domu na vidieku otvoria nový začiatok ich vzťahu. Vzhľadom na hororový žáner knihy, nemusím vôbec vysvetľovať, že paranormálny Dom 490 nebude liekom na ich problémy. Dobrá duchárčina, ktorá neurazí, hoci ste podobných titulov čítali alebo videli už mnoho.

Roland Oravský: V tieni Zeme

Sci-fi thriller z prostredia mimozemských letov. Román V tieni Zeme dokážem bez výčitiek, a to najmä v jeho základnom motíve, prirovnať k mnohým iným knižným či filmovým titulom. S čistým svedomím dokonca napíšem, že jeho próza má aj zreteľnú stopu DNA ikonického Votrelca. Počas čítania som ocenil, že samotný dej nie rozvláčny. Odvíja sa veľmi dynamicky. Pozitívnou črtou prózy je aj to, že sa Roland Oravský vyhol určitým klišé a nesúladom s prírodnými zákonmi, ktoré mnohé diela tohto žánru často plodia. Prispela k tomu pravdepodobne aj autorova profesná česť, keďže pracuje ako lekár a vo voľnom čase pôsobí aj ako vyvracač medicínskych a iných nevedeckých mýtov v online priestore.

Martin Hatala: Whiskey, krv a striebro

Whiskey, krv a striebro sa číta ako niečo od Raymonda Chandlera alebo Dashiella Hammetta. Jeho súkromný detektív Christopher Orchard je tak ako hrdina z americkej noir alebo hardboiled detektívky. Hlavný sujet prózy je situovaný do obdobia zlatej éry hollywoodského filmu, do ulíc Los Angeles tridsiatych rokov 20. storočia. Christopher Orchard je čudák s revolverom a so striebornými nábojmi. Jeho úlohou je riešiť zločiny, ktoré spáchali bytosti nie práve s ľudskou podstatou. Napriek tomu, že sa zaoberá iracionálnymi fenoménmi, koná racionálne a prakticky. Najímajú si ho na problémy, ktorým bežní ľudia nerozumejú, pričom od neho sa očakáva, aby problémy riešil metódami, ktorým rozumejú všetci veľmi dobre. Orchard je totiž ako Sapkowského Zaklínač odetý v elegantnom obleku a nekrčivom plášti.

Arpád Soltész: Sviňa

Kniha Sviňa je vlastne niečo ako kronika slovenskej súčasnosti a novodobej štátnosti. Sčasti vyfabulovaná mytológia s prvkami skutočných príbehov o zločinných skutkoch vplyvných, ale aj z hľadiska dejín bezvýznamných ľudí, ktorí disponujú mocou nad životmi nás ostatných. Konanie týchto zloduchov je až veľmi podobné skutkom skutočných ľudí. Text je tak v celom rozsahu alegóriou, no iba človek s lobotomickou apatiou voči slovenskej politicko-ekonomickej realite by v ňom nerozpoznal za ostatné obdobie najviac pertraktované kauzy. V jednotlivých kapitolách tak defilujú postavy a postavičky zo slovenskej politiky, biznisu a podsvetia.

Autor však napriek tomu o sebe a svojej knihe vyhlasuje: „Autor tejto knihy je presstitút a bohapusto si vymýšľa. Jeho román neobsahuje ani jednu pravdivú vetu. Dej sa odohráva v krajine, ktorá by pokojne mohla byť aj Slovenskom, ale nie je. Keby ste sa napriek tomu v niektorej postave spoznali, neváhajte a okamžite sa prihláste na najbližšom policajnom oddelení alebo prokuratúre. Nezabudnite si občiansky preukaz a zubnú kefku“.

Dejiny, ktoré stále bolia

Eva Umlauf: Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči

Eva Umlauf sa narodila 19. decembra 1942 počas treskúcej zimy v židovskom pracovnom koncentračnom tábore v Novákoch. Odtiaľ ju spolu s rodičmi transportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. V čase oslobodenia tábora mala dva roky, bola vyhladovaná, trpela niekoľkými závažnými ochoreniami súčasne a na predlaktí jej svietilo modré číselné tetovanie. Napriek všetkým útrapám sa spolu s matkou a sestrou vrátila späť na Slovensko. Samozrejme z prežitých útrap si pamätala iba veľmi málo. Možno iba záblesky a čriepky, ale vlastným bádaním si svoju minulosť zrekonštruovala. Na základe spomienok, archívneho bádania a rozhovorov rekonštruuje nielen svoj životopis, ale aj detailný obraz slovenské antisemitizmu a jeho konkrétnych zločinných prejavov. Má potrebu uviesť svoj život do kontextu slovenských dejín 20. storočia, a to najmä do ich najtienistejších rokov.

Marína Zavacká: Ľudácka prevýchova

Kniha slovenskej historičky, ktorá na konkrétnom životnom príbehu demonštruje perfídnosť klero-fašistickej diktatúry pod vedením prezidenta Jozef Tisa. Autorka na príklade Márie Janšákovej dokazuje, že obeťami prenasledovania mohli byť všetci občania štátu. Historička spracovala jej memoáre o pobyte v ilavskej väznici, ktoré potom doplnila o rozsiahly historický komentár. Vznikol tak výborný text o režime, v ktorom zápasili dve politické paradigmy, na jednej strane fanatický nacionalizmu, na strane druhej občiansky princíp.

Anton Hruboň: Alexander Mach – Radikál z povolania

Tohto mladého slovenského historika som si všimol pred pár rokmi v televíznych diskusiách. Narodil sa v roku 1989 a patrí tak k mladej generácii historikov nezaťažených komunistickou minulosťou. Samozrejme, že mladosť ešte nemusí byť zárukou objektívnosti, no v prípade Antona Hruboňa na mňa zapôsobila jeho erudícia a zacielenie sa na úzke obdobie našich dejín. Dokazuje to aj jeho biografia Alexandra Macha – architekta holokaustu slovenských Židov.

Machov príbeh spracoval do piatich kapitol, pričom akoby v kocke zhrnul príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí. Toto vôbec nie je apologetické dielo. Naopak približuje čitateľovi, čo s človekom urobí prehnaná viera vo vlastnú výnimočnosť, spojená s extrémne nacionalistickými predstavami o vlastnom národe.

James Mace Ward: Jozef Tiso (Kňaz, politik, kolaborant)

Z podobného súdka je aj kniha amerického historika. Kým v prípade vyššie je výhodou bádateľa jeho vek, v tomto prípade je podstatným determinantom štátna príslušnosť. Toto konštatovanie nechce byť protežovaním mladosti a amerického občianstva, ale skôr poukázaním na atribút nezaujatosti. O Jozefovi Tisovi toho už vieme veľa, ale ešte sme neboli konfrontovaní s pohľadom amerického historika, ktorý mal možnosť využiť archívne databázy niekoľkých svetových vedeckých pracovísk a zároveň nemá potrebu autocenzurovať svoje názory a postoje.

Trocha motivačného vývaru pre praktický život

Ken Mogi: Malá kniha o Ikigai

Existuje plno kníh so zaručenými návodmi na šťastný život. Priznám sa, neoslovujú ma, lebo ľudský život ako taký je rozmanitý a skutočne sa nedá zovšeobecniť jeden koncept na všetkých ľudí. Napriek tomu sú krajiny, kde sa ľudia jedného národa riadia určitými princípmi a väčšine tento spôsob života prináša určitý pocit životného šťastia. Japonsko takýchto princípov má niekoľko a jedným z nich je tzv. IKIGAI. Po niekoľkých stránkach tejto knihy som sa so základnými piliermi tejto japonskej cesty stotožnil, lebo sú úplne prirodzené a jednoduché.

Treba si iba užívať každodennosť a vždy sa tešiť na niečo podnetné. Je prospešné myslieť najskôr v malom a potom malé veci vylepšovať až do dokonalosti. Ďalej netreba zanedbávať zmyslovú krásu, nájsť si v živote cieľ a do istej miery akceptovať sám seba. Malá kniha o ikigai však nie je nudná motivačná kniha plná klišé coehlovského typu. Naopak, autor popisované princípy dáva do celkového kontextu, pričom čitateľ pochopí, prečo je japonská spoločnosť taká aká je, teda v mnoho obdivuhodná.

Margareta Magnussonová: Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania

Vikingovia pochovávali príbuzných spoločne s množstvo predmetov, ktoré počas života vlastnili. Chceli sa tak uistiť, že zosnulým na druhom svete nebude nič chýbať. Tento zvyk slúžil aj ako poistka pre príbuzných, aby ich neposadol duch zosnulého člena rodiny. Dnes ľudia vlastnia toľko skräp (švédske slovo, ktoré pomenúva nepotrebné haraburdy), že ak by si to všetko mali odniesť na druhý svet, museli by ich pochovávať v obrovských kontajneroch.

Magnussonová podobne ako Japonka Kondo (Kúzelné upratovanie) rieši upratovanie v našich domoch a bytoch, no kým pre Japonku je motiváciou šťastný život, Švédka myslí hlavne na tých, ktorí budú musieť upratovať po nás, keď umrieme. Nie je to žiadna veľká literatúra, ide skôr o ten dobrý pocit, že na svete je mnoho rovnakých ľudí ako vy, ktorí vlastnia veľa vecí a občas si musia upratať nielen v hlavách, ale aj v knižniciach a šatníkoch.

Stephen King: O písaní

Autor svetových bestsellerov v tejto knihe neponúka žiadny napínavý alebo hororový príbeh. Je to rozprávanie o tom, ako sa príbehy píšu. V skutočnosti to však nie je kniha iba o písaní. Je to tak trocha autobiografia, alebo skôr curriculum vitae – pokus o profesionálny životopis, opis procesu ako sa z konkrétneho človeka stal spisovateľ. Autor životopisu okrem toho ozrejmuje aj vznik niekoľkých jeho najslávnejších diel.

Predstavuje čitateľovi pohnútky, ktoré viedli k napísaniu konkrétneho románu. Mnohé inšpirácie majú stopy skutočnosti. A čo konkrétne rady o písaní? Tých je dosť. Niektoré sú konkrétne, iné si musí čitateľ dekódovať z metafor a sentencií. King za dôležité považuje presne tie zásady, ktorým pripisujú význam všetci tí, ktorí majú úctu k písanému slovu. Každý by mal začať dobrou znalosťou gramatiky.

Knihy, ktoré pomáhajú pochopiť súčasnosť

Ian Goldin, Chris Kutarna: Epocha objavov

Pri tejto knihe to chce okrem vnímania faktov a poznatkov ešte trocha predstavivosti, aby čitateľ pochopil paralely, ktoré autori ponúkajú, keď porovnávajú obdobie renesancie a súčasnosť. Renesancia, vzostup objavov a nové zámorské cesty boli presne ako dnes prejavom individuálnych ašpirácií, ktoré sa pretavovali do veľkých zmien oveľa globálnejšieho charakteru. Zámorské objavy boli v podstate zrodom globalizácie, ktorá aj dnes prináša veľké množstvo pozitívnych zmien, no nesie v sebe aj niektoré faktory, ktoré súčasné spoločenstvá môžu vnímať ako riziká.

Nebolo tomu inak ani v minulosti. Idey a aj hmotné statky sa presúvali oveľa rýchlejšie, svet sa celkovo zrýchlil, spoločenstvá sa preskupovali a premiešavali. Postrenesančný svet bol tiež svetom obrovských migračných presunov a boli potrebné storočia, aby sa ako tak ustálil. Súčasnosť je opäť iba obdobím rozvírenia a nezostáva nám často nič iné, ako pochopiť dynamiku spoločenských a ekonomických procesov, a niekedy prosto počkať, či a ako sa zmútená voda ustáli.

Timothy Snyder: Cesta do neslobody

Už predslov tejto knihy by mohol byť učebnicovou kapitolou dejín 21. storočia. Americký historik sa od úvodu zarezáva do súčasnosti ako chirurgická píla. Kto je v dlhodobej ahistorickej a postfaktickej anestézii, pre toho bude čítanie jeho textu úplne bezbolestné, tí ostatní sa budú musieť vyrovnať s bolestivou pooperačnou traumou a ešte viac sa umárať zamysleniami. Snyder nie je len výborný historik, ale aj skvelý esejista. Jeho kniha je tak kombináciou obidvoch týchto žánrov.

Andrej Bán: Slon na Zemplíne

Sugestívne svedectvá o dlhoročných problémoch po vražde novinára Jána Kuciaka priniesol z východného Slovenska aj reportér Andrej Bán. Jeho reportáže o podvodoch s agrodotáciami na Zemplíne pohli ľadmi a nedávno sa stali aj súčasťou jeho knihy reportáží s názvom Slon na Zemplíne. Andrej Bán v nej zužitkoval aj svoje iné staršie texty, postrehy a poznámky. Vznikla tak reportážna kompilácia o východnom Slovensku, ktorá je vôbec prvou knihou reportáží o Slovensku z dielne vydavateľstva, orientujúceho sa na žánrovú reportážnu literatúru.

Bánove pohľady nie sú povýšenecké. Nie je to nejaký posmech mestského intelektuála nad rurárnym prostredím, a ak aj niečo nazýva perifériou, tak to má opodstatnenie, pretože tie periférie nevytvárajú bežní ľudia, ale tí, ktorí si uzurpujú politickú a ekonomickú moc na úkor ostatných.

Róbert Kotian: Ako sa delil štát

V čase rozpadu ČSFR som mal 17 rokov a množstvo politických súvislostí mi prirodzene unikalo. Kniha Róberta Kotiana mi mnohé ozrejmila, ale zároveň potvrdila, že v politických hrách okolo rozpadu spoločného štátu sa strácala väčšina občanov. Vladimír Mečiar sa už vtedy prejavoval zvláštnymi metódami politiky a komunikácie. Podľahol presvedčeniu, že politika je sofistikovaná strategická hra s množstvom zákulisných politík a jeho nástrojom sa bežne stávalo klamstvo a zahmlievanie.

Róbert Kotian tieto udalosti sledoval ako novinár a táto kniha vychádza z jeho novinárskeho archívu a rozhovorov, ktoré počas svojej práce urobil s hlavnými protagonistami delenia federácie. Čitateľ je zoznamovaný s rôznymi predstavami a víziami, ktoré boli badateľné počas tohto procesu, pričom ich rozporuplnosť na slovenskej strane tiež naznačuje, v čom sú príčiny nedostatočného ukotvenia sa demokratických inštitúcií počas kreovania samostatného štátu.

Lebo Absynt

Elisabeth Åsbrink: 1947

Rok 1947 bol rokom, keď sa otvárala šachová partia dejín druhej polovice 20. storočia. Všetko bolo otvorené, ale ani v pohľade na minulosť ešte vôbec nevládla istota. Berlínske deti sa ešte stále neučili dejepis. Dejiny museli totiž najskôr schváliť štyri víťazné veľmoci. Åsbrink sa vo svojej knihe pýta: Ak je minulosť otvorenou otázkou, bude aj budúcnosť rovnako nejasná? Okamžite som sa zamiloval do tejto knihy od vydavateľstva Absynt.

Autorke sa podarilo napísať diár sveta, v ktorom sú zapísané epizódy jedného roka, majúce však dosah aj na ďalšie pokolenia. Rok 1947 bol skutočne rokom, keď sa otvárala šachová partia dejín druhej polovice 20. storočia, s presahom aj do našej najživšej prítomnosti.

Gellert Tamas: Laserový muž

Laserový muž je skutočný príbeh atentátnika Johna Ausonia, ktorý sa neskôr stal vzorom nórskeho šialenca Andersa Breivika. Laserový muž, pôvodne sám potomok nemeckých prisťahovalcov, nemal rád imigrantov. Obviňoval ich z kriminality a neschopnosti prispôsobiť sa. Nenávidel najmä Arabov a Iráncov. Rozhodol sa, že začne svoj súkromný boj s kriminalitou, pričom za hlavný cieľ si vybral ľudí s nešvédskym etnickým pôvodom. Absurdnosť jeho konania sa znásobila ešte aj tým, že v skutočnosti útočil na nevinné, bezúhonné a v podstate integrované obete.

Od prvého výstrelu teda bolo jasné, že si rieši iba vlastné frustrácie a motívom jeho konania bola iba tmavšia pleť obetí, takže v jeho prípade išlo o prejav primitívneho rasizmu, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch vo Švédsku na vzostupe. Nárastu xenofóbie napomáhal aj fakt, že sa v demokratických inštitúciách veľmi pohodlne etabloval politický extrémizmus. Silná kniha, ktorá miestami až priveľmi pripomína súčasnú situáciu v strednej Európe.

Truman Capote: Chladnokrvne

Táto kniha sa radí k najslávnejším literárnym reportážam na svete. V slovenskom preklade už raz vyšla, no toto je jej súčasný slovenský preklad. Truman Capote v nej píše o beštiálnom zločine, ktorý v roku 1959 otriasol Spojenými štátmi. Stalo sa to v zapadnutej dedinke Holcomb v Kansase, kde dvaja muži, Smith a Hickock, zavraždili farmára s celou jeho rodinou. Štvornásobná vražda vtedy ochromila Ameriku a zaujala aj mladého novinára, ktorý ju spracoval do veľkej detektívky bez fikcie. V diele sa spája rozprávačský talent autora a reč faktov, ktoré sa mu podarilo precízne zosumarizovať. Výsledkom je dokonalá súhra faktov, výpovedí, kriminalistických postupov, rekonštrukcie prípadu a aj prozaickej roviny.

Bea Uusma: Expedícia. Môj ľúbostný príbeh

Trocha inou reportážou je kniha s názvom Expedícia. Jej autorka sa po vyše 100 rokoch rozhodla zmapovať jednu z najromantickejších a najdobrodružnejších expedícií na severný pól. Bola ňou fascinovaná od detstva a venovala jej niekoľko rokov života. Výsledkom je zaujímavá kniha s unikátnym grafickým obsahom, ktorá je rozprávaním o tzv. Andréeho expedícií. Išlo o veľké bádateľské dobrodružstvo, keď sa v roku 1897 traja muži rozhodli vo vodíkovom balóne preletieť severný pól a zároveň chceli označiť aj jeho presnú polohu. Výprava však stroskotala a pozostatky členov expedície objavili až v roku 1930 ďalší polárnici.

Komiks

Saudek: Technické noviny 1971-1977

Kája Saudek bol bratom možno mediálne známejšieho brata Jana, ale kto sa čo i len trocha orientuje v umení vie, že Kája bol nadpriemerne originálny a tvorivý výtvarník. Preslávili ho najmä komiksom inšpirované diela, ktoré sa dotkli celej československej popkultúry, a keď sa vám v mysli nič konkrétne nevynára, tak si spomeňte aspoň na ilustrácie z kultového televízneho programu Okná vesmíru dokorán.

Táto kniha je unikátnou zbierkou jeho skutočných komiksov, ktoré v čase normalizácie kreslil Saudek pre slovenské popularizačné periodikum Technické noviny. Bol to ostrovček pozitívnej deviácie, tak ako už spomínaný program o vesmíre. Kája komiksy kreslil na pokračovanie, pričom každý týždeň cestovali jeho kresby z Čiech na Slovensko, a to najskôr prostredníctvom šoféra diaľkovej autobusovej linky, neskôr poštou. O origináloch týchto kresieb nikto nič netuší, je dokonca možné, že skončili v zbere druhotných surovín. O to je významnejšia aj táto knižná zbierka.

Art Spiegelman: Maus (Príbeh toho, ktorý prežil)

Alegória je vždy dobrým spôsobom ako priblížiť určité tienisté stránky spoločnosti ľuďom. O dvoch najhroznejších diktatúrach v dejinách sveta vznikli hneď dve, v ktorých namiesto ľudí vystupovali zvieratá. Tou prvou je dielo Georgea Orwella s názvom Zvieracia farma, ktorá je alegóriou na boľševickú revolúciu a vznik komunistickej diktatúry. Druhým takýmto knižným dielom je komiks Maus, ktorý konečne po troch desaťročiach vyšiel aj v slovenskom preklade. Autor Art Spiegelman v ňom zobrazil nacistickú diktatúru a holokaust európskych Židov prostredníctvom kreslených postáv zvierat. Myši predstavujú Židov, nacisti majú zase mačací vzhľad. Okrem toho je to aj grafický román o vyrovnávaní sa s minulosťou, a to nielen v úzkom kruhu rodiny, ale aj v širších spoločenských súvislostiach.

Reinhard Kleist: NickCave: Mercy on Me (Komiksový príbeh hudobnej legendy)

Komiksový portrét Nicka Cavea je skoro veľdielo. Zachytáva kariéru tohto legendárneho hudobníka, speváka a aj spisovateľa. Autor zachytil jeho cestu k tejto kariére, od detstva v Austrálii, cez búrlivé punkové obdobie v Londýne a Berlíne, až po súčasnosť. Pre ilustrátora Reinharda Kleistsa bolo určite veľkou výzvou zachytiť profil hudobnej legendy v celej osobnostnej šírke. Nakoniec sa mu to podľa mňa podarilo. Kniha je presne taká unikátna, ako je originálny samotný Cave. Miestami drsná, inokedy romantická, často emotívna a po kresliarskej stránke precízne originálna.

In memoriam

Peter Krištúfek: Atlas zabúdania

Atlas zabúdania v druhom vydaní. Je to krásna kniha, umne vyskladané dielo našej storočnej historickej pamäti. Skladá sa z historických prameňov rôznej povahy, pričom každý rok ostatného storočia charakterizuje konkrétny písomný prameň. Knihu si môže čitateľ náhodne listovať, alebo postupovať chronologicky, no pri obidvoch spôsoboch bude mať dojem, že si listuje veľkú rodinnú kroniku. Reedíciu inicioval sám autor. Stihol tak doplniť artefakty obdobia, ktoré uplynulo od jej prvého vydania. Žiaľ Peter Krištúfek v roku 2018 tragicky zahynul pri dopravnej nehode, a tak slovenská literatúra a kultúra prišla o obrovský tvorivý talent. Česť jeho pamiatke.

Marek Vagovič a kolektív: Umlčaní

Táto kniha je tiež poctou, knižným pamätníkom dvoch mladých ľudí, ktorých vražda pohla Slovenskom. Je to autentický príbeh Jána a Martiny, ktorý zmapovali Jánovi kolegovia. Autori obidvom obetiam vraždy venovali kapitoly od narodenia až po ich krátky spoločný život. Okrem toho sú súčasťou knihy aj sumáre najzásadnejších investigatívnych odhalení, na ktorých Ján Kuciak pracoval. Súčasťou je aj reportáž, ktorá vyšla bezprostredne po vražde novinára na celom svete s hashtagom #allforjan. Česť ich pamiatke.

Knihy pre deti

Knihám pre deti som venoval samostatný text tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie