Denník N

Smutný príbeh labutí alebo manažment krajiny po slovensky

Drancované lesy, znečistené rieky, špinavý vzduch, pesticídy, neohľaduplný manažment krajiny atď., sú problémy, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a ovplyvňujú kvalitu našich životov.

Na Slovensku sme si už akosi zvykli, že všetko sa robí „podľa zákona“, v súlade s „plánom“ a tak to má byť, bez ohľadu na okolnosti. Napriek poukazovaniu na zdevastované lesy, hlúpo zregulované rieky, nadmerné používanie hnojív v poľnohospodárstve, dotovanie špinavej energie z baní atď., teda napriek silnejúcej spoločenskej požiadavke na nápravu takéhoto nepriaznivého manažmentu krajiny pre životné prostredie človeka, sa veci hýbu k lepšiemu len veľmi pomaly. Každému, kto nie je ignorant voči svojmu okoliu, sa určite stalo, že mu vyrúbali jeho obľúbený strom či les, zničili obľúbené miesto na oddych, jednoducho povedané, priestor dostal „vyšší“ záujem pred zdravým rozumom. Toto sa predsa  musí raz skončiť! Ale poďme k veci.

Vodná nádrž

Niekedy začiatkom októbra bola vypustená vodná nádrž v jednej nemenovanej obci pri Nitre, resp. bol uskutočnený jej výlov. Na tejto skutočnosti by nemuselo byť nič nezvyčajné, avšak to, čo zostalo, a ako prebiehal tento úkon, je minimálne na zamyslenie.

Z obrovského množstva vody zostal asi 0,5-1m široký, silne zakalený zapáchajúci „potôčik“, ktorý neskôr úplne zmizol. Eutrofizovaná voda a pôda z okolitých polí a prípadné splašky dali o sebe vedieť. Voda bola odstránená z celého rybníka, pričom  v minulosti väčšinou zostávala pri hrádzi vodnej nádrže aspoň menšia vodná plocha. Čo je ešte horšie, vodnú nádrž správca nie a nie napustiť. Vypustené boli aj vodné nádrže v širšom okolí, približne v rovnakom časovom období.

Rybník po výlove

Nevylovené ryby v tejto vode postupne hynuli. Okolie bolo plné malých mŕtvych rybičiek, ktoré zrejme už neboli ekonomicky zaujímavé. Povráva sa, že zopár rýb vypadlo aj na asfaltovú komunikáciu.

Hynúce ryby v kalnej vode a na suchu

Nasledovalo aj zopár telefonátov od pohoršených obyvateľov, ktorí sa pýtali, čo sa to tam deje. Obyvatelia obce túto lokalitu využívajú na prechádzky a oddych. Jeden zúfalý rybár sa snažil premiestňovať ešte žijúce ryby do hlbšej vody do potoka za vodnou nádržou (tento následne začali bagrovať, kanál je kanál, kill em all!)

Pre labute sa začal boj o život. Z 11 labutí po niekoľkých týždňoch zostalo 6 mladých. Keďže nikde v okolí neboli nájdené ich mŕtve telá, predpokladám, že zvyšné odleteli.

11 labutí

Zvyšných 6 zostalo v blate. V kalnom „potôčiku“ kŕmiť sa na priľahlom poli. Labute bez vody vydané napospas predátorom alebo túlavým psom.

Prvá obeť nenechala na seba dlho čakať. Neskôr so zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami a s horšou dostupnosťou potravy obetí tohto „manažmentu“ pribúdalo. Ďalšia zmrznutá labuť pri hrádzi, ďalšia na suchu a ako bonus miestni chlapci obhadzujúci zvyšné dve zúbožené, ale stále žijúce, labute hrudami.

Doposiaľ nájdené mŕtve labute

Takýto je obraz vodnej nádrže po výlove, ktorá je v územnom pláne navrhnutá ako chránené obecné územie a bezprostredne nadväzuje na Čermiansky močiar, prírodnú pamiatku s najvyšším stupňom ochrany. Vodná nádrž je tiež podľa štúdie „Krajinársko-urbanistickej štúdie rekreačného potenciálu Mikroregiónu Radošinka“ od Ing. Dobruckej považovaná za najvýznamnejší krajinno-ekologický prvok v pôvodných obciach mikroregiónu. Z dôvodu výnimočnosti a dôležitosti v inak homogénnej poľnohospodárskej krajine.

Vodná nádrž, bežný stav

Samozrejme, labute sú len vrcholom ľadovca takéhoto neohľaduplného manažmentu. Narušený je celý ekosystém naviazaný na túto vodnú plochu, všetky živočíchy a rastliny, ktoré majú pri dlhodobom úplnom zmiznutí vody jednoducho smolu. Aj keby chceli migrovať, tak nemajú kam, keďže, ako som na začiatku spomínal, nádrže v okolí boli/sú tiež vypustené. Obyvatelia, ktorí by si chceli užiť prechádzku, tiež majú smolu. Jedine žeby si chceli užiť pohľad na čiernu vodu, bahno a mŕtve zvieratá. Aj ja osobne som išiel v dobrej viere ukazovať návšteve z Kalifornie krásy našej obce a skonštatovali sme „poor management“. Čo už, aj v Amerike o nás vedia.

Kontrolné orgány

Na tieto skutočnosti bola v počiatkoch problému upovedomená Slovenská Inšpekcia Životného Prostredia, ktorá sucho skonštatovala, že skutočnosť preverí podľa zákona o ochrane prírody, resp. preverí, či je vodná nádrž spravovaná v súlade so schváleným plánom. Po ďalšom upovedomení o zhoršujúcom sa stave bola reakcia podobná. Výsledok vidíme vyššie. Všetko je v poriadku!

Zhrnutie

Pri ekonomickom využití tohto územia sa absolútne nehľadí na prírodnú hodnotu takejto plochy. Správca zrejme nenesie žiadnu zodpovednosť za ekosystém a za územie, v ktorom hospodári. Podstatný je zrejme len ekonomický zisk. Stačí, keď sú papierovo dodržané zákony (ak vôbec). A takto to vyzerá všade?

Prečo nemôže byť manažment vodných plôch realizovaný ohľaduplne? Naozaj tu treba na všetko poukazovať a za všetko donekonečna bojovať? Za veci, ktoré by mali byť v slušnej spoločnosti prirodzené a samozrejmé.

Teraz najčítanejšie

Martin Jančovič

What will you tell your children when they ask you "What went wrong?" študent PhD v odbore Ochrana a využívanie krajiny s celoživotným záujmom o prírodu, geografiu, ekológiu a metal