Denník N

Veľký okruh americkým juhozápadom

Tak sa obvykle nazýva destinácia, ktorej opis som sľúbil v prvom blogu z U.S.A. Skúsim opäť nejaké odporúčania – najmä pre tých, ktorí majú limitovaný čas najviac na dva týždne, chcú kombinovať prírodu so spoznávaním miestneho koloritu a nevadia im dlhšie presuny autom po takmer prázdnych cestách. …A majú radi „hory naopak“. …A cestovateľský zážitok im nekazia haldy ľudí, vysoká organizovanosť života v národných parkoch, upravené chodníky. Čiže vlastne (nadväzujúc na môj posledný blog) „Nepál naopak“.

„Grand Circle“ je teda okruh púšťou po kaňonoch s možnou zachádzkou do zelenšieho Colorada prípadne suchšieho Nového Mexika alebo Nevady. Budete sa pohybovať najmä v štátoch Arizona a Utah a treba počítať s prejdením 3 – 4.000 km – vrátane automobilových častí výjazdov po zaplatení vstupného v národnom parku. Mimochodom, vstupné sa platí za auto bez ohľadu na počet osôb v ňom a na „neautomobilovom“ presune nijak neušetríte. Čiže – všetky destinácie sú „carfriendly“ až do takej miery, že bez auta sa v podstate nikam nedostanete (s výnimkou kaňonu Zion, kde je povinná autobusová kyvadlová doprava).

Naše je to šedé auto vľavo. To červené naše nie je, hoci majitelia nám povedali, že „môžme predstierať, že je naše“
Strešný výhľad z autobusu v Zione. Okrem výhľadov cestou na koniec kaňonu si vupočujete výklad rangerov a cestou nazad s vami vtipkuje priamo šofér alebo šoférka autobusu
Durango- Silverton v Colorade. Medzi týmito dvomi mestami za nie symbolickú sumu môžte previesť aj vláčikom. Nádhera, no šli sme to len autom. Lístky sú vypredané niekoľko týždňov vopred

Veľký okruh sa obvykle začína v Las Vegas v Nevade, o ktorom už bola reč v predchádzajúcom blogu. Len dodám poznámku nášho spolucestujúceho kamaráta z prvej návštevy regiónu spred dvadsiatich rokov pri pohľade na hrajúce kasíno – „toľkoto drb…ých ľudí pokope som v živote nevidel“. Nuž ale, ubytko lacoška aj v hoteloch a o niečo lacnejšie je tu aj požičanie auta. Mimochodom, k cene na internete si musíte pripočítať rôzne nám nie celkom jasné poplatky, ktoré cenu takmer zdvojnásobia. Ale z našej veľkej Toyoty a jej veľkého kufra sme sa tešili – stany a všetky veci našej štvorčlennej výpravy sme nemuseli ukladať , stačilo nahádzať. A propo – kempy a ubytko cestou. Lacnejšie motely i lepšie kempy v sezóne (to je aj jar a jeseň) zvyknú byť vypredané. …A kempy sú v národných parkoch často „bez obsluhy“. Platíte vhodením obálky so sumou okolo dvadsať dolárov do pripravenej kovovej kasičky a naozaj priestranné kempové miesto si označíte pripravenou ceduľou dokladujúcou splnenie platobnej povinnosti. Ak je plno (odporúčam miesto obsadiť doobeda), môžte stan rozložiť kdekoľvek, ale mimo územia parku. A bezpečnosť? Kasičky nemiznú, hostia do obálok peniaze vkladajú…

Highlightov je cestou niekoľko a platí i známe „cesta je cieľ“. V doslova fascinujúcej prírode ste v podstate stále a niekedy menej turistami okupované miesta sú rovnako zaujímavé ako Grand Canyon či Monument Valley

 

Cesta je cieľ… Často fotená scenéria cestou do alebo z Monument Valley. Premávky sa obávať nemusíte.
Bizóny. Dnes už opäť nie výnimočný pohľad. Záber je spred vstupu do Zionu
K tomuto vodopádu na Calf Creek uprostred púšte v Utahu musíte dôjsť pešo – tam a späť aj s vlezením do zhruba sedemstupňovej vody zhruba štyri hodiny. Nápis na tričku je z Čierneho Balogu.

Ako je to vo federálnych i štátnych národných parkoch

Jednoducho. Po zaplatení vstupného z auta (od 5 do 35 Dolárov za auto na týždeň) a obdržaní „parkových novín s novinkami, mapami i odporúčaniami vás čaká „Visitor Center“ s informáciami i suvenírmi všetkého druhu. A hlavne s ochotnými rangermi, ktorí vám poradia kam i ako – podľa kondície, predstáv i času. Systém je tiež veľmi jednoduchý a v podstate všade podobný, prispôsobený ľuďom, ktorým sa nechce veľa chodiť. Takmer na všetky zaujímavé miesta sa totiž dá prísť autom (väčšinou idete po okraji nejakého kaňonu po kvalitnej asfaltke) a v Monument Valley je k dispozícii okrem viewpointu pri visitorcentre „len“ jemne offroad autoprechádzka, ktorú však (pomaly) dáte aj s neštvorkolkovým autom. Samozrejme, z auta môžte v podstate kdekoľvek vyskočiť a niekde z výhliadkových bodov začínajú aj chodníky pre peších. Časové údaje sú fakt, ale fakt pre veeľmi pomaly chodiacich. Čiže ak máte opis „3 hours, very strenuous“, kľudným tempom to dáte za dve hodiny a najťažší úsek bude možno s niekoľkými chytmi veľmi starostlivo ukotvenej reťaze.

A ktoré parky si vybrať? Nuž, ktorékoľvek. A pokiaľ nechcete podniknúť veľký offroad džípový výlet (dá sa napr. v Canyonlands – ale pozor, na mnohé cesty „obyčajné“ SUV nestačí a treba mať štvorkolku s naozaj vysokým podvozkom), stačí jeden deň. Výnimkou je Grand Canyon ak chcete zostúpiť a nebodaj sa vám cez internet podarí vybaviť ubytko pri rieke Colorado (inak „hore dole“za jeden deň je to síce možné aj bez povolenia, ale fakt ťažké) a snáď Bryce Canyon, Zion a Arches. Možno aj Canyon de Chelly, ak ste počas túry ochotní sa vyzúvať a niekoľkokrát prebrodiť rieku. V týchtoparkoch sú k dispozícii aj dlhšie prechádzky a fakt je čo obdivovať. Mojím tajným typom sú však menej navštevované „poldňovky“ ako Goblin Valley, Capitol Reef, Black Canyon of Gunisson a najmä nádherná cesta v Colorade z Duranga cez Silverton do Ouray

Takéto prehľadné tabuľky sú všade
Medzi „tajné typy“ patrí aj obrovský Canyonlands neďaleko oblúkov v Arches – tu v podstate začína rieka Colorado svoju kaňonovú cestu končiacu v Grand Canyone
Offroad výlet po dne kaňonov v Canyonlands je dlhý okolo stoosemdesiat kilometrov, treba naň minimálne dva dni a naozaj dobrú štvorkolku
Naozaj s citom reštaurované príbytky tzv. pueblových Anasazi Indiánov, ktorých kultúra záhadne zanikla niekedy v trinástom storočí – Mesa Verde

Grand Canyon je naozaj Grand a Monument Valley je Monument

Zliezť k rieke Colorado vo Veľkom Kaňone sa nám nepodarilo ani v rámci našej druhej návštevy, ale neva. Ak je človek nastavený na to, že viewpointy (všetky dostupné autom) sú plné a niekoľko kilometrová asfaltka po okraji niekoľkostupňovej priepasti pre peších je tiež taký miniváclavák, užije si to. Najmä východ slnka je úchvatný – odporúčam z viewpointov na západ od Grand Canyon Village. Ten je na viac navštevovanej južnej strane kaňonu a tí, ktorí plánujú cestu sem iste vedia, že okrem zimy je prístupná aj severná strana kaňonu (plán cesty musíte výrazne prispôsobiť tomu, či chcete prísť z juhu alebo zo severu, keďže tridsať kilometrový kaňon sa nedá preskočiť a mosty cez Colorado sú skutočne ďaleko). Potom sa dá ešte ísť na nedávno dokončený Skywalk, čo je akási niekoľko metrová oblúková rampa nad kaňon. Ten je z južnej strany kaňonu v jeho západnej časti – najbližšie k Las Vegas, pričom zastávku pri Hooverovej priehrade odporúčam nielen záujemcom o hydroelektrárne. A, samozrejme, môžte sa na to celé pozrieť aj zhora z helikoptéry, prípadne zdola pri splave Colorada. Obidve tieto možnosti znamenajú výrazne väčší zásah do peňaženky a druhá možnosť i výrazne dlhšiu prípravu.

Desert View Watchtower postavená podľa architektky Mary Colter v duchu indiánskej pueblovej architektúry… Zrejme najmenej turistami okupovaná vyhliadka na východe južnej cesty popri kaňone, ktorá má asi 25 km a je na nej viacero zaujímavých zastávok
Ani z tohto pohľadu na trochu hmlový západ slnka sa nechce veriť, že rkieka Colorado je necelých 1600 výškových metrov pod nami

Monument Valley je spolu s Navajo National Monument (niekoľko len nevyhnutne reštaurovaných pueblo príbytkov pod skalným previsom pozorovateľných len z diaľky, avšak s výborným múzeom vo Visitor Centre) park menežovaný Indiánmi z kmeňa Navaho. Nič to nemení na tom, že všetko vyššie opísaným spôsobom funguje aj tu. Nie je to miesto na nejaké prechádzky, ale už spomínaný autookruh stojí za prejdenie. Aj so zastávkami pri jednotlivých skalných útvaroch alebo najtypickejších výhľadoch (najmä tí starší si určite pospomínajú na viaceré tu natáčané „indiánky“) sa to dá stihnúť za jedno dopoludnie či poobedie.

Navajo Guide s vlajkou ich autonómneho územia. Mimochodom – Navahovia spolu s Indiánmi kmeňa Hopi sú zrejme najbližší potomkovia už spomínaných pueblových Anasazi Indiánov
Toto bolo v príbytkoch Anasazi Indiánov a rebrík slúžil ako prostriedok na návštevu zomrelých príbuzných (teda pre tých zomrelých)
Prvý pohľad, ktorý sa vám naskytne po vstupe do Monument Valley

… toto sú úvodné highlighty ak idete Grand Circle „zdola“ (tentokrát sme vynechali Petrified Forest i iné atrakcie Nového Mexika vrátane Canyon de Chelly – miesta nakrúcania ďalších známych indiánok). Pár hodín cesty od Monument Valley je tzv. Four Corner Monument (miesto, kde hraničia štáty Arizona, Utah, Colorado a New Mexico), ďalšie zastávky boli v Colorade a Utahu. Ale to už nabudúce…

Cestou môžte odbočiť k tomuto „Mexican Hat“…
alebo týmto „husím krkom“ v Goosenecks State Park na rieke San Juan

Teraz najčítanejšie

Jan Hrubala

K ľuďom, ktorých poznáme len z televízie alebo webových stránok, si rýchlo vytvárame vzťah. Na diaľku sa ľahko miluje i nenávidí. Vzťahujeme sa k predstavám, ktoré sme si o nich vytvorili, nie k reálnym ľuďom. Aj preto je dôležité cestovať, poznávať ľudí, o ktorých si myslíme, že sú nám nepodobní poznávať ich zblízka, tak zblízka ako to len ide. Vtedy sme schopní precítiť, čo všetko máme spoločné. Rozumieme čím žijú, v čom potrebujú pomôcť, čo sa od nich môžeme naučiť, vtedy sa stávajú súčasťou našich životov a my súčasťou ich životov... Toto napísal Dušan Ondrušek z mimovládnej organizácie Partners for Democratic Change, ktorá mi vydala môj zatiaľ jediný "cestovateľský výstup" - minidenník na rozdávanie s názvom "Happy Home" z jedného nepálskeho sirotinca, ktorý som podpísal ako Ever Land. Nemám k tomu čo dodať. Snáď len to, že v opisoch zážitkov z cestovania som sa rozhodol po rokoch pokračovať - možno to zaujme a inšpiruje. Nielen k tomu, kam ísť, ale aj "ako ísť". Moja práca s cestovaním nemá nič spoločné. Ako sudca riešim na špecializovanom súde prípady najzávažnejšej kriminality, ale tento blog o práci nebude . Hoci teda, cestovateľské zážitky vskutku pomáhajú každému, kto pracuje s ľuďmi.