Denník N

Dejiny britského humoru II.: Príchod nových médií

Tvorcovia progaramu The Goon Show. Ich surrealistický typ komédie takisto ovplyvnil zoskupenie Monty Python.
Tvorcovia progaramu The Goon Show. Ich surrealistický typ komédie takisto ovplyvnil zoskupenie Monty Python.

V prvej časti nášho cyklu sme si predstavili korene britského humoru, krčmové kabarety a varieté. Tentoraz sa pozrieme na vznik nových médií a hoci ich vplyv na humor zozačiatku nebol veľmi výrazný, neskôr sa práve ony stali azda najväčšou baštou britského humoru a navždy zmenili jeho tvár.

Vznik rádia BBC

V roku 1922 vzniká British Broadcasting Company (až neskôr sa premenuje na Corporation), vtedy ešte súkromný konglomerát viacerých súkromných spoločností. Až o päť rokov neskôr sa stáva verejne platenou korporáciou a hneď zozačiatku musí čeliť nevôli starších foriem médií (noviny). Spoločnosť zakladá lord Reith a keďže jeho predstava o úlohe verejnoprávneho média je predovšetkým edukačná služba pre spoločnosť, jeho štandardy „dobrého vkusu“ sú v porovnaní s krčmovým kabaretom veľmi rigidné a paternalistické a cenzúra je pomerne veľká. To, samozrejme, úzko súviselo aj s faktom, že programy boli určené predovšetkým vyššej a vyššej strednej triede, keďže len tie si rádio mohli dovoliť. Chudobnejšie vrstvy boli často terčom vtipov. Humor aj hudba v rozhlase spočiatku zostávali v úzadí. V tom čase vznikol aj známy slogan BBC: „Vzdelávať, zabávať, informovať“, ktorým sa mali riadiť všetky nové programy.

Prvé nahrávky z varieté šou sa objavujú až v roku 1930, ide o programy ako Songs from the ShowsMusic Hall. Tie vznikajú až na tlak konkurenčných zahraničných rádií. Významným medzníkom v humore sa stáva program Band Waggon z roku 1938. Bol prevratný hneď v niekoľkých oblastiach. Predovšetkým išlo o prvý program vytvorený výhradne pre rozhlas, keďže dovtedy sa v rádiu prehrávali len záznamy z varieté a navyše prišiel s úplne novým formátom. Po prvý raz nešlo o sériu skečov, ale o polhodinové komédie s istou dejovou líniou – samozrejme s tzv. catchphrases (opakujúcimi sa hláškami) – a program v strede prerušoval hudobný výstup. Práve tento koncept sa stal takmer okamžite normou.

Druhá svetová vojna

V roku 1939, tri roky po vzniku televízie BBC, vlastní rádio už veľká časť obyvateľov. Práve v rádiu vzniká to, čo dnes nazývame sitkom, teda situačná komédia. Úspešné rozhlasové šou sa neskôr dostávajú do televízie. Jej vysielanie však prerušuje druhá svetová vojna. Na začiatku vojnového stavu najskôr fungovali len rádiá, neskôr sa otvorili aj varieté divadlá, keďže zlepšovali morálku na fronte a aj mimo neho. V rámci divadiel bolo zrejme najznámejšie divadlo Windmill Theatre, známe svojimi živými sochami, kde často pózovali polonahé ženy. Divadlo sa počas vojny dokonca chválilo nadpisom „We never closed“ (Nikdy sme nezavreli) a v súvislosti so spomínanými živými sochami sa uchytila slovná hra „We never clothed“ (Nikdy sme sa neobliekali).

V pozadí divadlo Windmill Theatre, aj so spomínaným nápisom „We never closed“. Fotka z roku 1940.

Keď sme v prvej časti cyklu spomínali, že komikom sa až tak nedarilo zlepšiť morálku na fronte, tu je situácia opačná. Humor sa stáva jednou z častí kolektívneho národného vedomia Britov, za ktoré sa bojuje. Formuje sa tzv. generácia NAAFI (The Navy, Army and Air Force Institutes), kde sa objavuje napr. aj Peter Sellers, v našom kontexte známy ako inšpektor Cluseau z Ružového pantera. Komici hrajú naozaj v nesmierne nepriaznivých podmienkach, predstavenia sa odohrávajú dokonca aj na lodiach. Obľúbeným terčom vtipov je opäť predovšetkým nepriateľ a nebezpečenstvo, a vzniká aj nové komediálne klišé, vtipy o Nemcoch.

Obrovským celonárodným hitom sa v roku 1939 stáva rozhlasová šou It’s That Man Again (ITMA). Šou dokázala zobraziť známe postavičky zo všetkých tried a regiónov. Jeden príklad za všetky: typický Glasgowčan sa v šou obvykle zdraví Good morning, how are you, as if I cared (dobré ráno, ako sa máte, aj tak mi to je ukradnuté) a nechýbajú ani obľúbené dvojzmysly. Zaujímavosťou je, že práve tu sa prvý raz objavuje zvolanie „D’oh!“ v podaní Diany Morrison, ktorá ním oznamovala svoj nesúhlas a odchod z miestnosti. Paradoxne, rovnaké zvolanie neskôr používal Homer zo známych Simpsonovcov a do Oxford English Dictionary sa dostalo až v roku 2004. O spomínanej šou dodnes koluje jedna obľúbená historka. Keďže išlo o nesmierne populárny program a ľudia z neho na ulici s obľubou citovali hlášky, povrávalo sa, že ak niekto nedokáže reagovať a nespozná odkaz na daný program, určite je zahraničný špión.

Príchod ITV a nové komediálne žánre

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dochádza k ďalšiemu veľkému rozvoju komédie, ale aj k výraznému nárastu cenzúry zo strany BBC. Vzniká tzv. Zelená kniha, teda normy pre scenáristov a producentov pre tvorbu nových programov. Zdôrazňuje, že sa nesmie zosmiešňovať politika a cirkev, čo je vzhľadom na pomerne náročné roky povojnového budovania asi pochopiteľné. Rádiá hľadajú nové formáty a na scénu prichádza prvá komédia, ktorá sa zameriava na konkrétnu generáciu, na novovzniknutú „triedu“ spoločnosti, tínedžerov. Ide o ďalšiu skeč šou, The Goon Show. Mladí vojnoví veteráni, Peter Sellers, Spike Milligan a Harry Secombe prichádzajú so surreálnym humorom , pričom ostatné komediálne šou vyznievajú v porovnaní s nimi staromódne.

Jeden z legendárnych programov ITV, Sunday Night at the London Palladium.

Traja komici sa pomocou piskľavých hlasov a prazvláštnych zvukových efektov snažili vytvoriť pocit narušenej reality, ako napr. v skeči, kde sa okoloidúci pýta chodca, koľko je hodín a ten mu prezradí, že má šťastie, pretože mu jeden milý pán ráno napísal čas na papier. Podobne ako iné programy, aj The Goon Show sa dočkalo televízneho spracovania, hoci išlo v podstate len o nadabovanú primitívnu animáciu, čo bola bežná forma televízneho humoru v štyridsiatych a na začiatku päťdesiatych rokov. To sa však mení s príchodom druhej komerčnej televízie, ITV.

Televízia ITV vzniká v roku 1955, keď televíziu vlastní zhruba 30 % obyvateľov Veľkej Británie. Na rozdiel od BBC, ktorú založili aj spravovali najmä ľudia z vyšších tried s prestížnym vzdelaním a neskôr aj vojnoví veteráni, ITV založili šoumeni z varieté. ITV v televízii zobrazuje „skutočný život“ a prináša aj niečo, čo sa odrazí na štýle písania komédie, reklamy. Kým BBC sa zameriava skôr na strednú a vyššiu triedu, cieľovým divákom ITV je „bežný“ človek.

Konkurencia má tak opäť dopad na vznik nových foriem zábavy. S najvýznamnejším prínosom však napriek vzniku komerčnej televízie prichádza BBC. Na základe úspešnej rozhlasovej šou vzniká v roku 1956 jeden z prvých televíznych sitkomov, Hancock’s Half an Hour. Je to vôbec prvý komediálny seriál, kde sa neobjavuje nijaká hudba, takmer nijaké komické akcenty a hlasy a každá epizóda má samostatný príbeh. Seriál navždy zmenil komediálny naratív v Británii a práve tu vzniká niečo, čo sa opakuje prakticky vo všetkých úspešných seriáloch budúcnosti. Tvorcovia sa po prvý raz zameriavajú predovšetkým na charakterizáciu postáv a na ľudský údel. Oveľa zriedkavejšie sa objavujú dvojzmysly a Tony Hancock, čo je meno ústredného hrdinu a zároveň jeho predstaviteľa, je prvým prototypom klasického hrdinu smoliara budúcich britských sitkomov. Seriál zaznamenal obrovský úspech a opäť transformoval britský humor bližšie k jeho súčasnej podobe.

Tony Hancock (v strede) v podstate zadefinoval britsky sitkom, britkom, ako taký. Ako jeden z prvých sa v komédii zameriaval na životné peripetie bežného človeka.

Nabudúce sa pozrieme na šesťdesiate roky, na korene akademického humoru a na satiru, pričom sa zameriame najmä na legendárnu komediálnu skupinu, Monty Python.

Zdroje:

<https://www.amazon.com/Pythons-Autobiography-Graham-Chapman/dp/0312311443>
<https://www.amazon.com/Complete-Beyond-Fringe-Methuen-Classics/dp/0413146707/ref=sr_1_1?s=books&ie=UTF8&qid=1543653229&sr=1-1&keywords=beyond+the+fringe+and+beyond>
<https://www.amazon.com/National-Joke-Cultural-Identities-Communication/dp/0415168775>
<https://www.degruyter.com/view/product/20848>
<https://www.amazon.com/Rough-Guide-British-Cult-Comedy/dp/1843536188>
<https://books.google.sk/books/about/Beyond_the_Fringe.html?id=Ep5YrQzL6_YC&source=kp_cover&redir_esc=y>
<http://www.vam.ac.uk/content/articles/t/the-story-of-music-halls>
<https://www.bbc.co.uk/programmes/b01r70bd>
<https://www.amazon.com/British-Music-Hall-Illustrated-History/dp/1783831189>
<https://theses.cz/id/ga7dui/>

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matej Laš

Doktorand translatológie, amatérsky knihomoľ, filmový heretik, zástanca slušnej diskusie.