Rachot až bolia uši. Ako chcú Smer, Most a SNS zachovať netransparentné majetkové priznania politikov.
„Zoberiete dve vedrá kameňov a presýpate ich z jedného do druhého. Narobíte pri tom veľa rachotu, no nič sa pritom nezmení.“ Tento citát v septembri 2015 napísal novinár Pravdy M. Repa o stratégii Smeru pri novele, ktorá mala konečne sfukčniť majetkové priznania verejných funkcionárov. Táto taktika sa Smerákom osvedčila, lebo ju úplatňujú aj na decembrovej schôdzi parlamentu. Koalícia Smer-SNS-Most presýpa šutre a hovorí o vyššej transparentnosti svojich majetkov. Ukážem v štyroch bodoch, že skutočnosť zmien, ktoré navrhujú, je presne opačná. Smeruje ešte k nižšej transparentnosti:
1) Zelená pre anonymné dary
Koalícia navrhuje možnosť prijímania anonymných darov pre verejných funkcionárov. Ak bude darom hoci aj luxusné auto, zlaté tehličky alebo rovno kufrík s peniazmi, verejný funkcionár bude musieť v majetkovom priznaní tento dar iba popísať a uviesť dátum prijatia. Ústavný zákon bude síce naďalej zakazovať prijatie daru v súvislosti s výkonom funkcie (a toto má teda byť úprava pre dary bez súvisu s verejnou funkciou), bez identifikácie darcu však nebude v praxi možné zistiť súvis, resp. dôležité prepojenia.
Anonymné dary sú zdôvodnené skutočne absurdne: „V návrhu sa neuvádza meno darcu, pretože jeho uvedenie v oznámení si vyžaduje podľa predpisov na ochranu osobných údajov jeho súhlas.“
Odhliadnime teraz od podrobnej právnej argumentácie, vrátane skutočnosti, že ochrana osobných údajov sa nevzťahuje na právnické osoby. Zákon je predsa možné napísať tak, že dar sa dá prijať len ak darca odsúhlasí zverejnenie jeho identity.
2) Absolútny zákaz podnikania pre verejných funkcionárov? Klamstvo.
Poslanec Smeru M. Číž ako jeden z predkladateľov koaličnej novely pre médiá uviedol, že novela obsahuje „absolútny zákaz podnikania“ pre verejných funkcionárov. Túto informáciu neskôr šírili aj ďalšie médiá („Verejným funkcionárom chce koalícia absolútne zakázať podnikať“, „Koalícia navrhuje úplne zakázať podnikanie verejných funkcionárov“, „Koalícia chce zakázať podnikanie verejným funkcionárom. Podarí sa to?“).
A teraz skutočnosť:
Koaličný návrh nemení na dnešnom stave nič, len prečísloval odseky. A aj to nič sa snaží predávať ako „absolútny zákaz podnikania“. Ani súčasné, ani koalíciou navrhované znenie absolútny zákaz nepredstavuje, i naďalej budú môcť verejní funkcionári vykonávať napríklad advokáciu a privyrábať si popri výkone verejnej funkcie.
3) Majetkové priznania ako kladivo na politických nepriateľov
Najvážnejším problémom ústavného zákona o konflikte záujmov je jeho nevymáhanie voči verejným funkcionárom, ktorí sú politickými kamarátmi väčšiny členov konajúceho orgánu. Príklad z praxe:
Celoštátnych verejných funkcionárov pokutuje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, s koaličnou väčšinou. Ak sa dopustí porušenia opozičný verejný funkcionár, výbor mu oprávnene uloží pokutu. Ak je funkcionár nespokojný, môže sa obrátiť na Ústavný súd, ktorý má konečné slovo.
Keď ale ide o politického kamaráta ako vo vyššie uvedenom príklade, pokuta sa neuloží, a už sa s tým nedá nič robiť. Preto je dlhodobou požiadavkou opozície, aby sa 1/3 členov konajúceho orgánu mohla obrátiť aj pri zastavení konania na Ústavný súd. Obavy z preťažovania Ústavného súdu sú rozptýlené kompromisom – obrátenie sa na Ústavný súd len pri špecifických konaniach, ktoré tvoria cca 5 % agendy parlamentného výboru (najmä zneužívanie funkcie a uprednostnenie osobného záujmu verejného funkcionára).
Koaličný návrh ide opačným smerom. Namiesto posilňovania kontroly chce, aby mohol parlamentný výbor pokutovať aj županov a primátorov miest. Tí sú verejnými funkcionármi aj dnes, no kontroluje ich nie parlamentný výbor, ale zastupiteľstvo príslušného kraja/mesta. Ak budú primátori a župani podliehať parlamentnému výboru s koaličnou väčšinou, každému nepohodlnému županovi/primátorovi bude môcť koalícia robiť zle presne tak, ako robí prezidentovi.
4) Zahryznú sa verejní funkcionári do štátnej polikliniky alebo teplární?
Verejní funkcionári dnes majú zakázané sprostredkúvať pre seba/blízke osoby/iné osoby obchodný styk s bývalým Fondom národného majetku (FNM), ako aj s inými subjektmi s jeho majetkovou účasťou (výnimkou je, ak im to zákon výslovne prikazuje). Verejní funkcionári a ich blízki tiež majú zákaz nadobúdať od bývalého FNM majetok inak ako vo verejnej súťaži alebo verejnej dražbe.
Zákon č. 375/2015 Z. z. FNM formálne zrušil a ako jeho právneho nástupcu umožnil stanoviť spoločnosť MH Manažment, a. s., mediálne známu z kauzy Bžán. MH Manažment má dnes 100 % majetkové účasti napríklad v teplárňach v Bratislave, Martine, Košiciach, Trnave, Zvolene či Žiline, ako aj v bratislavskej Poliklinike Tehelná. Ak je MH Manažment právny nástupca FNM, verejní funkcionári sa vo vzťahu k nemu musia zmieriť s rovnakými obmedzeniami.
Koaličný návrh zrazu neobsahuje žiadne takéto obmedzenia pre verejných funkcionárov a ich blízkych.
Smer nechce dopustiť, aby sa o ich predstaviteľoch verejnosť mohla dozvedieť, aké majú majetky, zapožičané veci, akcie či nehnuteľnosti a ako k nim prišli. Aj pri súčasnom netransparentnom nastavení majetkových priznaní sú každý deň médiá plné káuz vládnej koalície. Ďalšie odkrývanie chobotnice nechcú a nemôžu dopustiť. Preto koalícia Smer, Most a SNS robí rachot a dúfa, že im to zase bez veľkých škrabancov prejde.
My v SPOLU – občianskej demokracii predkladáme vlastný návrh, ktorý predkladáme opakovane, a ktorý by verejnosti umožnil zistiť skutočnú hodnotu toho, čo politici vlastnia.
Moju prácu môžete sledovať na Facebooku: https://www.facebook.com/beblavy/
