Denník N

Darwin

Cyklón, stubby, predstavenie.

Na Vianoce v roku 1974 zničil cyklón Tracy Darwin, ktorý mal vtedy 48-tisíc obyvateľov. Ľudia vedeli, že prichádza, ale nikto si z hlásenia nič nerobil, veď len pár dní pred tým mali správy o inom cyklóne, ktorý sľuboval hromy-blesky, ale nakoniec nad Darwinom ohrnul nos a vzal to cez more. Tracy im to však vynahradila aj zaňho a zrovnala mesto so zemou. Vyčíňanie v ten deň zanechalo niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených.

Múzeum a Galéria Severného Teritória má výstavu venovanú dňu, po ktorom zostala stáť len tretina mesta. Sú tu fotky, na ktorých sa dá porovnať Darwin pred a potom.

Ale najzaujímavejšia je inštalácia. So štyrmi neznámymi som sa zavrela do malinkej miestnosti, v ktorej sme sa navzájom dotýkali ramenami. Na dverách bol nápis, že sa inštalácia neodporúča ľuďom, ktorí cyklón zažili. Pobavene sme sa na seba pozerali.

Zrazu svetlo zhaslo.

V tme sme počúvali vietor v rýchlosti 240km/h, rovnako ako vtedy na Vianoce. Ani si neviem predstaviť, čo museli ľudia v úkrytoch prežívať. My sme mali tú výhodu, že sme vedeli, že keď vykročíme von, bude všetko tak, ako keď sme sem vliezli. A mali sme pravdu. Vonku bol prekrásny deň. Slnko a morský vzduch, zeleň a ticho. Po deprimujúcej výstave sme sa rozhodli spraviť niečo veselšie.

Neexistovalo, aby sme Darwin opustili bez Darwinského stubby. Stubby je fľaša piva veľkosti 375 ml, ale ten Darwinský, NT Draught, má dva litre, tak sme ho museli vysnoriť. Nájsť ho však nebolo jednoduché. Predpokladám, že ide o marketingový ťah, zašiť obchod do úplnej diery, aby človek chvíľu v Darwine zostal, možno sa zastavil v krčme na obed, napríklad aj na hamburger z krokodíla a pivo a až keď minie dostatočne vysokú čiastku, mu prezradia, kde sa dá Darwinský stubby kúpiť.

Ale najprv som našla v supermarkete váhu a hneď sa na ňu aj postavila. Bola som zhrozená. Za rok som schudla 20 kíl. Na cestu som vyrazila na hranici obezity a teraz hraničím s podvýživou. Teraz už chápem moje záchvaty – keď cítim každú kosť v tele, keď mi krv v žilách bubnuje ako basy z reproduktorov a nedá sa to vydržať, tak si obaľujem zápästia a krk do prvého, čo mi príde pod ruku. Môže to byť uterák, tričko, či šatka.

Večer sme strávili na pláži. Chceli sme vidieť západ slnka, o ktorom som čítala, že inšpiroval aborigénsku zástavu. Neviem, kto bol zdroj, ale mal skoro pravdu, len farby boli vymenené. Na zástave je horná polovica čierna a reprezentuje Aborigénov, dolná červená polovica reprezentuje náboženský vzťah k zemi a v strede je slnko, ochranca a darca života.

Prvýkrát táto zástava zaviala 12. júla 1971 na Victoria Square v Adelaide, na Národnom dni pôvodných obyvateľov.

Zážitok to bol zaujímavý už len preto, že bola nedeľa a každú nedeľu a štvrtok medzi aprílom a októbrom, sa konal Mindil Beach Sunset Market. Dostať tu jedlo od výmyslu sveta, predávajú sa tu umelecké predmety, šperky a oblečenie. Originalita, farby, láska, ohňová šou, pohoda. Usadili sme sa na pláži, na piesok, deky, stoličky, čo si kto prinesie a spoločne sme čakali na predstavenie.

Slnko sa blížilo k moru. Odvšadiaľ bolo počuť výkriky katarzie a keď sa opona zatiahla, stotisíc divákov zatlieskalo.

Herec sa neprišiel znova pokloniť, no napriek tomu sa každému v očiach zrkadlila spokojnosť.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zdena Baker Zvadova

Budem písať o cestovaní po Austrálii v rokoch 2011 - 2012, pretože mi tá cesta veľmi veľa dala.