Obedy zadarmo, tituly za koľko?

Výrok týždňa

„Samozrejme, že každý potrebuje lásku, ale dnes mnohé deti ani kotrmelec nevedia urobiť!“

Robert Fico
predseda SMER-SD
z rozhovoru o dokumente z cyklu o slovenských expremiéroch | premiéra v RTVS dňa 10. 12. 2018

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni skončila decembrová schôdza parlamentu, na ktorej plénum rozhodovalo aj o školských návrhoch. Podporu väčšiny získali koaličné návrhy v druhom čítaní:

x návrh Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd) o predĺžení prechodného obdobia, v ktorom sa poskytne príspevok žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia aj v prípade, že takto neboli zaevidovaní, no ich domácnosť dostáva pomoc v hmotnej núdzi;

x návrh, ktorý posilní kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a zavedie inštitút výpovednej lehoty pri rušení školského obvodu od poslancov Ľubomíra Petráka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Pavla Gogu (všetci Smer-SD) a Pétera Vörösa (Most-Híd);

x návrh skupiny poslancov Smer-SD, ktorým sa poskytne príspevok na obed pre deti v poslednom ročníku materskej školy a pre žiakov základných škôl vo výške 1,20 eur denne, ak je dieťa prítomné na vyučovaní.

Podporu nezískal opozičný návrh ktorého cieľom bolo odobrať tituly absolventom, ak boli získané podvodným spôsobom. Predložili ho Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Oto Žarnay (všetci Spolu).

• Zmenu zákona, ktorú predložili poslanci Smeru-SD a Péter Vörös (Most-Híd), vítajú rodičia z obce Rohovce v dunajskostredskom okrese, ktorí sa takmer rok usilujú o vznik základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským.

„Všetky deti bez rozdielu, či sú národnosti maďarskej alebo slovenskej, majú mať rovnaké právo na prístup k základnému vzdelaniu,“ uviedla Erika Krišková z rodičovského občianskeho združenia Iniciatíva BKZ.

• Spomedzi schválených návrhov vyvolal v uplynulom týždni najväčšiu diskusiu ten o obedoch zadarmo.

To, že štát poskytne mestám a obciam v súvislosti so zavedením obedov zadarmo v školách navyše financie na technické a personálne zabezpečenie tohto opatrenia, avizoval v rozprave k návrhu jeden z jeho predkladateľov Erik Tomáš (SMER-SD). Podľa jeho slov ministerstvo financií vyčlení popri dotácii v odhadovanej výške 80 až 120 miliónov eur navyše 2 milióny na technické vybavenie jedální.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ešte v októbri odmietalo, aby samosprávy ako zriaďovatelia zariadení školského stravovania preberali zodpovednosť za realizáciu opatrenia. Napokon však predstavitelia ZMOS navrhli, aby obedy zadarmo nabehli postupne s garanciou, že náklady budú uhradené zo štátneho rozpočtu. S opatrením však naďalej nesúhlasí 60 obcí a 4 mestá na Orave. Myslia si, že naše školstvo má množstvo systémových a oveľa významnejších a vážnejších problémov ako napríklad nedostatok a slabá kvalita učebníc, zlé vybavenie škôl, zlý stav budov, kvalita vzdelávania.

• Pre zriaďovateľov škôl v súvislosti so schválenými obedmi zadarmo platí, že do 10. januára 2019 musia podať žiadosť o poskytnutie dotácie na obedy. Z novely zákona zároveň vyplýva, že deti v poslednom ročníku materských škôl budú mať obedy zadarmo od januára, kým žiaci základných škôl od septembra 2019.

Opatrenie „obedov zadarmo“ si vyslúžilo kritiku od opozičných poslancov a poslankýň.

x „Na každých 50 obedov je potrebný jeden pracovník, čo znamená 2 500 nových síl do kuchyne. Pri priemernej mzde 660 eur mesačne to predstavuje 24 miliónov eur ročne. Môže sa stať, že obedy zadarmo budú najdrahšie obedy v histórií,“ uviedla Petra Krištúfková z hnutia Sme rodina, ktorá v pozmeňujúcom návrhu presadzovala, aby mali na obedy právo aj žiaci prvého stupňa osemročných gymnázií.

x To, že by sa obedy zadarmo mali týkať aj ľudí poberajúcich invalidný a starobný dôchodok skonštatovala Soňa Gaborčáková (OĽaNO).  „Aj pre týchto ľudí je potrebné vyriešiť stravovanie,“ dôvodila poslankyňa.

x Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS) vníma návrh obedov zadarmo ako populistický krok zo strany Smeru-SD a v TV Pravda poukázala na opatrenia, o ktoré školy dlhodobo neúspešne žiadajú. Erik Tomáš skonštatoval, že takto má vyzerať sociálny štát a vysvetľoval, prečo na obedy zatiaľ nemajú nárok študenti osemročných gymnázií.

x O tom, že v dnešnom stave školstva je opatrenie obedov zadarmo nezmyslom, písal v blogu poslanec a tímlíder opozičnej SaS pre školstvo Branislav Gröhling.

• Nesúhlas s opozičnou kritikou v súvislosti s obedmi zadarmo vyjadril v komentári Martin Krno. „Vôbec nejde o populistický výstrelok. Vo viacerých krajinách, čuduj sa svete bohatších ako Slovensko, sa podávanie obedov v školách zadarmo osvedčilo. Nezlepšili sa len stravovacie návyky žiakov, ale aj ich dochádzka a výsledky v učení,“ píše Krno.

Veru, ako sme už informovali, v Spojenom kráľovstve začiatkom októbra jednu z cien v rámci ocenenia Žena roka získala aj Carmel McConnell, zakladateľka iniciatívy Magic Breakfast. Vyzdvihli ju za kampaň upozorňujúcu na dôležitosť zdravých raňajok pre školákov z rodín, ktoré si ich dovoliť nemôžu. „Nechcem, aby ktorékoľvek dieťa prišlo o úspech v budúcnosti len preto, že sa nemohlo učiť kvôli hladu. Nie, v šiestej najbohatšej ekonomike sveta to nie je správne,“ uviedla McConnell, ktorá však na realizáciu bezplatných raňajok do škôl získava zdroje prostredníctvom verejnej zbierky.

Debata o obedoch zadarmo sa rozprúdila aj u susedov. Česká televízia upozornila na to, že nápad zaviesť toto opatrenie prezentoval premiér Andrej Babiš len deň po tom, ako vyšlo najavo, že je podľa právnikov Európskej komisie v konflikte záujmov a firma Agrofert v jeho zvereneckom fonde by nemala čerpať európske dotácie.

• Popri téme obedov zadarmo celkom neutíchla ani téma titulov. Týždenník Trend priniesol rozhovor s vysokoškolskou pedagogičkou Katarínou Bachratou, ktorá prostredníctvom sociálnej siete skritizovala plagiátorstvo šéfa parlamentu Andreja Danka (SNS) a jej príspevok ocenili tisícky ľudí.

„Pomyslela som si, aký má význam opravovať tie tony programov a kódov, hľadať a opravovať chyby študentov? Všetko je to zúfalo nezaplatené. Jediné, čo za to máme, je prestíž a úcta za prácu, ktorú robíme. A potom aj to niekto celé pošliape a ešte k tomu je to ústavný činiteľ. A naše vlastné ministerstvo, ministerstvo školstva, to pošliape druhýkrát,“ skonštatovala pedagogička.

O tom, ako vníma, keď kolegovia akademici nechávajú prejsť plagiáty a ako „trestá“ svojich študentov, keď podvádzajú, hovorila Katarína Bachratá aj v rozhovore pre aktuality.sk.

• Vysoké školy na Slovensku prišli v uplynulom roku o viac ako 80-tisíc študentov a nespôsobila to len demografia. Projekt To dá rozum bližšie zmapoval dôvody odchodu slovenských študentov na zahraničné vysoké školy. Kľúčová je pre nich najmä kvalita školy.

„V zahraničí sa študenti podľa ich vlastných vyjadrení podstatne častejšie učia riešiť problémy, kriticky myslieť, učiť sa v súvislostiach naprieč disciplínami či pracovať v skupine. Toto všetko sú aj zručnosti dôležité pre zamestnávateľov a sú užitočné tak v praxi, ako aj v akademickom svete,“ vysvetlila analytička a riaditeľka projektu Renáta Hall.

• Rezort školstva informoval o tom, že vysoké školy dostanú budúci rok dotácie vyše 500 miliónov eur, čo je viac ako jedna tretina budúcoročného rozpočtu rezortu školstva. Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) po zasadnutí Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) v minulom týždni zároveň doplnila, že oproti rozpočtovaným financiám na rok 2018 vzrastie objem prostriedkov o 10,6 milióna eur.

Prezident SRK Marek Šmid v tejto súvislosti skonštatoval, že financie zo štátneho rozpočtu na vysoké školstvo nie sú dostatočné a podotkol, že by sme sa mali dostať na úroveň OECD, Vyšehradskej štvorky (V4) alebo Európskej únie (EÚ).

• Na to, že po dlhodobom snažení sa o nájdenie dohody bola Stredoeurópska univerzita v Budapešti (CEU) napokon prinútená z krajiny odísť, reagovali mnohí v zahraničí i na Slovensku. Holandská europoslankyňa a spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Maďarsko Judith Sargentiniová uviedla, že presun CEU je zlou správou pre Maďarsko a Európu. „Prinútiť Stredoeurópsku univerzitu, aby zatvorila svoje brány, znamená stratu posledných ilúzií, že Maďarsko je niečo iné ako autokracia,“ uviedla europoslanykňa.

Komentátor Peter Morvay podotkol, že kým sa vláda Viktora Orbána snažila vyhnať CEU z krajiny, avizovala bližšiu spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania s Čínou. „Na spoluprácu s Čínou je vláda ochotná vydať veľa peňazí v čase, keď maďarské univerzity kolabujú pre nedostatok financií – a po odchode CEU, s ktorou mohli spolupracovať, sa ich situácia ešte zhorší,“ skonštatoval Morvay.

O tom, aký dopad bude mať odchod CEU z krajiny na výskum a vývoj v Maďarsku, písala v blogu Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity.

Všimli sme si

• Deti so zdravotným znevýhodnením sa často stretávajú s odmietnutím na bežných školách, ktoré im nedokážu zabezpečiť podmienky na spoločné vzdelávanie sa s ich kamarátmi, a musia byť umiestnené do špeciálnych škôl. Pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím na to poukázali organizácie pomáhajúce deťom.

Koalícia pre deti Slovensko a Nadácia pre deti Slovenska v tejto súvislosti upozornili na program Škola inkluzionistov, ktorý podporuje inkluzívne vzdelávanie v základných školách. „Cieľom programu je vytvoriť spolu s vedením školy, pedagógmi, asistentmi a odbornými konzultantmi na vybraných 20 školách priestor na rozvoj vzdelávania, ktorý rešpektuje individuálne potreby všetkých detí,“ vysvetlil správca Nadácie pre deti Slovenska Ondrej Gallo.

• Debata o inkluzívnom vzdelávaní rezonuje aj v susednej Českej republike. V úvode minulého týždňa zverejnila DV TV najskôr rozhovor s Jiřím Pilařom zAsociácie špeciálnych pedagógov, ktorý kritizoval spôsob zavádzania inkluzívneho vzdelávania a v niektorých aspektoch aj inklúziu ako takú.

Predsedníčka Českej odbornej spoločnosti pre inkluzívne vzdelávanie Klára Laurenčíková na Pilařa reagovala s konštatovaním, že každé dieťa má právo zažiť úspech a deti nemôžeme „niekde zmraziť a čakať na učiteľov, ktorí budú všetko vedieť.“

• Na fakt, že v slovenských školách pribúdajú deti cudzincov, upozornili Hospodárske noviny (HN). „Od roku 2014 stúpol počet detí inej národnosti na školách o 58 percent. Celkovo ich je na Slovensku 2 192 a prevažujú najmä Ukrajinci. Najväčšou prekážkou vo vzdelávaní je jazyková bariéra,“ uviedli HN.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk