Denník N

Ako sa volí diktátor?

Demokracia nie je konečný stav, ale kontinuum, v ktorom je politika znesiteľná pre všetkých, ktorých životy ovplyvňuje. Čím viac sa dostávame na okraj tohoto kontinua, tým je drsnejšia, agresívnejšia, arogantnejšia… (Potenciálne nebezpečná)

Kontinuum slobody

Aby sme skutočne pochopili správanie vlády v štáte musíme sa spýtať jednu základnú otázku: Koľko ľudí reálne môže ovplyvniť jeho vedenie? 1 zo 100? Vládca môže svojich občanov (tých zvyšných 99) bez problému vraždiť a svoju pozíciu tým neohrozí, skôr naopak. 1 z 10? Môže svojich odporcov bez väčšieho problému poslať do basy (na Sibír) (zvyšných 9). 1 z 2? Môže brať úplatky a robiť si zo štátu biznis (ale nesmie zabudnúť sa podeliť s tým prvým).

To, kto môže ovplyvňovať vedenie štátu, môže byť oklieštené mnohými spôsobmi, zákonmi, silou, viac či menej viditeľne…

Jediné, čo Slovákom bráni v tom aby ovplyvňovali chod v štáte je ich vlastné rozhodnutie, či pôjdu voliť. V minulých voľbách tak urobilo iba 55% ľudí, teda vládu skladalo iba 28% ľudí, teda vláda vládne iba 28%-tam ľudí.

Vládnuť iba zhruba 1,3 miliónu obyvateľov z daní 5-tich miliónov je vcelku „lacné“ pár obedov a vlakov „zdarma“ (Z daní ostatných) na to postačí. Načo sa trápiť celospoločenskými riešeniami, ktoré by zvýšili životnú úroveň všetkým?

A čo s ušetrenými peniazmi? Počuli ste už o diaľnici do Košíc? Nie je lepší spôsob ako “tunelovať” štátny rozpočet ako predraženou infraštruktúrou. Veď ako by sa dala presne odmerať cena jedného kilometra? Preto kleptokrati majú tak radi asfalt.

Neúcta k vlastnému hlasu

Podotýkam, že problém nie je v zmienených 28 percentách ľudí, pre ktorých robí dnešná vláda, tí iba profitujú zo svojej občianskej zodpovednosti, problém je v tých 45% ľudí, ktorí pohŕdajú vlastným názorom na toľko, že ho nedokážu vyjadriť ani anonymne. (Nech čitateľ odpustí agresívny tón tejto vety, ale inak si naozaj neviem vysvetliť, prečo by niekto nešiel voliť.) Rovnakým problémom čelia aj mnohí naši bezprostredný susedia.

Ako príklad mám rád Rumunsko, pretože je obrazom zlého boja proti korupcií. Nech veľké protesty zhodia koľkokoľvek vlád, koľkokoľvek vládnych činiteľov skončí za korupciu vo väzeni, tak sa stále tento obraz opakuje. Nie je to tým, že by Rumunsko bolo prekliatou krajinou odsúdenou na večný boj so stohlavou hydrou, ale tým, že volebná účasť v Rumunsku neprekročí 40% ani v parlamentných voľbách.

Jediný rozdiel medzi nami a akousi „západnou demokraciou“, po ktorej toľko túžime je v našom prístupe k občianstvu. Pretože občianstvo nie je právo ale výsada, ktorej sa v súčasnosti 45% Slovákov vzdáva. Občianstvo totiž nie je o vašom občianskom preukaze alebo o tom, či platíte dane, ale o tom, či môžete ovplyvniť smerovanie svojej vlasti. Keď nechodíte voliť, vzdávate sa tým svojho občianstva.

Dezinformovaný občan, nie je nebezpečný

Celý politický model, ktorý vám tu opisujem stojí a padá na tom, že sa každý človek vie rozhodnúť vo svoj prospech. (Nech už za to považuje čokoľvek.) Tento predpoklad však vynucuje prístup k pravdivým a vyváženým informáciam. Ak nemajú ľudia-občania prístup k slobodným informáciam nemajú šancu ovplyvniť svoju budúcnosť, zvolia si diktatúru…

Takýmto príkladom môže byť Maďarsko alebo Rusko, obaja Putin aj Orbán získali vo voľbách veľmi silný mandát, nie preto, že by boli dokonalým stelesnením dobrej vlády (to by zrejme za normálnych okolností vysvetľovalo preferencie nad 50%, ale reálne je to pri vysokej účasti nemožné resp. veľmi málo pravdepodobné), ale pretože ich občania nemali vyvážený prístup k informáciam.

V situácií keď sa na jednej strane dozvedali iba o úspechoch vládnej strany a na druhej iba o prešľapoch a nedostatkoch opozície, nemali veľmi, z ich pohľadu, na výber. V Rusku tento pre vládnúcu elitu vyhovujúci stav nastolili štátnou cenzúrou, v Maďarsku to Orbán dokázal aj bez nej (alebo aspoň spočiatku), tým že ovládol takmer všetky mienko-tvorné média.

Elbridge Gerry

Druhý spôsob ako obmedziť to kto bude pri moci preslávil americký guvernér štátu  Massachusetts Elbridge Gerry, ktorý vytvoril svojho „gerry-mandera“ a podľa neho aj dostal meno gerrymandering.

Z obrázku je vcelku zjavné o čo ide. Podľa volebného zastúpenia prekreslíte okrsky tak aby v nich vyhrala vaša strana.

Karikatúra uverejnená v Boston Times, upozorňujúca na absurditu volebných okrskov guvernéra Garryho. Neskôr dostala pomenovanie „Gerry-Mander“.

Viac okrskový systém navyše zlyháva aj čistý, sám o sebe. Prečo? Znižuje demokraciu na 50% jej skutočnej hodnoty. Pretože na ovládnutie parlamentu (alebo senátu) potrebuje koalícia 50% reprezentantov a tí potrebujú v svojom okrsku tiež iba 50% voličov, preto vláda v najhoršom prípade potrebuje iba 25% reálnych hlasov voličov ak budú správne rozmiestnené. (Tu prichádza na radu gerrymandering.)

Je to môj najväčší argument proti zavedeniu viac-okrskového systému na Slovensku, ktorý by mal “zaviazať” poslancov k ich regiónom. V skutočnosti by však oslobodil vládu od jej občanov… V štáte, v ktorom zlyháva aj základná forma volieb (jednoobvodová) by takáto forma bola katastrofálna.

Čo by sa stalo? Súčasná vláda (v jednom obvode SR) musí získať viac ako 50% hlasov v parlamente, čo sa priamo prenáša na ľudí, teda musí získať viac ako 50% podporu medzi voličmi. Teda v súčastnosti, pri účasti 55%: 0.5*0.55~0.28=>28%

V systéme, ktorý je viac-okrskový (pre každého poslanca jeden), by vláda musela získať viac ako 50% poslancov a každý z nich na zvolenie viac ako 50% hlasov občanov. Čo by v súčasnej situácií mohlo znamenať 0.5*0.5*0.55~0.14=>14%. Na vládnutie by teda stačilo iba 14% všetkých hlasov. V tom najlepšom prípade by tento systém súčasný stav nezmenil, v tom najhoršom by zničil aj posledné zbytky slovenskej demokracie.

Riešenie (nie) je jednoduché.

Preto riešením nášho (a nielen nášho) problému s aroganciou moci, nie je iba nová vláda, ale najmä poctivá účasť vo voľbách. Fakt, že Orbánovi a Kaczynskému stačilo tak málo, aby z demokracie spravili jej „paškvýľ“ by mal byť pre všetkých motívom k tomu aby sme sa budúcich volieb zúčastnili.

Demokracia nie je daná, je to kontinuum, ktoré sa veľmi ľahko zmení na totalitu. Cesta späť je potom vždy omnoho bolestivejšia ako „obyčajné“ ísť voliť. Zamyslite sa nad tým nabudúce, keď sa Vám nebude chcieť ísť, pretože raz aj vďaka tomu už možno nebudete môcť…

Ak mi neveríte, nezabúdajte na to, že Elbridge Gerry bol jedným z „otcov zakladateľov“ USA, signatár deklarácie nezávislosti a tvorcom ústavy zaručujúcej demokratické práva všetkým bez rozdielu. Beztak neváhal využiť svoju moc v prospech seba a svojej strany. 

Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Račko

Som študent, obdivujem krásu filozofie, najmä jej najčistejšiu podobu v matematike. Nesnažím sa veci vedieť, ale chápať. Ako koníček študujem politológiu a štátotvorbu. Trápia ma problémy spoločnosti, a najmä to, že sa o nich odmieta diskusia. Nehľadám jednoduché, "zjavné", riešenia, ale snažím sa veci chápať v hlbšom zmysle.