Téma ľudí na úteku si vyžaduje zmysluplnú zmenu (časť I)
Globálny pakt OSN o utečencoch a utečenkyniach, ktorý iniciovalo Valné zhromaždenie OSN, nepriniesol zmysluplnú zmenu pre 25 miliónov utečencov a utečenkýň. Konečná verzia Paktu, ktorý si kládol za cieľ zlepšiť reakciu medzinárodného spoločenstva na nútené masové vysídľovanie, bola aj v júli po 18 mesiacoch konzultácií pozoruhodne skromná: hanebný návod na vyhýbanie sa zodpovednosti.
Pakt nezmení situáciu rohingských utečencov a utečenkýň, ktorí práve dorazili do Bangladéša, ani situáciu generácie somálskej mládeže, ktorá sa narodila v utečeneckých táboroch v Keni. Nebude znamenať zmenu situácie pre ľudí na úteku, ktorí sú už päť rokov uviaznutí v nelegálnej a zničujúcej neistote na ostrove Nauru. Neprinesie subsaharskej Afrike, na území ktorej sa nachádza 31% svetovej populácie utečencov a utečenkýň, žiadnu úľavu.
Hlasy ľudí na úteku ostávajú nevypočuté
Máloktorý z ľudí na úteku bude o pakte niekedy vôbec počuť. Nie sú zapojení do vyjednávania, nikto sa ich nepýtal, čo si myslia o procese tvorby či jeho obsahu. Pakt mal na začiatku ambíciu byť komplexnou, všetky oblasti pokrývajúcou zbierkou príkladov dobrej praxe. Akákoľvek snaha o konkrétne záväzky, záväzné požiadavky alebo odvážne činy bola zastavená už v úvodných kolách vyjednávania. „Nultý“ návrh z veľkej časti neobsahoval ľudské práva či záväzky z utečeneckého práva. Dokonca aj základné princípy ako je princíp non-refoulment (princíp nevyhostenia) či právo požiadať o azyl boli vynechané. Zmena klímy ako dôvod núteného vysídľovania tiež nebola zahrnutá a hlasy utečenkýň a utečencov nedostali priestor, aby boli inštitucionalizované v akomkoľvek mechanizme. Zostalo iba silné preferovanie záujmov štátov pred právami utečencov.
Štáty výrazne osekali presídľovacie kvóty
Avšak omnoho poburujúcejšie boli niektoré iniciatívy, ktoré štáty vyňali z vyjednávania o Pakte. Kroky štátov tento rok ukázali, že dokonca ani chabé odporúčania zahrnuté v Kompakte sa pravdepodobne nebudú dodržiavať. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil ešte pred finalizáciou textu 54% pokles miest pre presídlenie: 75 188 oproti 163 206 v predchádzajúcom roku z dôvodu zníženia presídľovacích kvót štátmi. To je oveľa menej než 1,2 milióna miest, ktoré Úrad považuje za potrebné.
Vláda USA znížila svoju kvótu prijímania utečencov na 45 000 ľudí, najnižšiu hodnotu od prijatia domáceho zákona o utečencoch (Refugee Act) z roku 1980 a toto číslo zjavne plánuje v roku 2019 znížiť na 30 000. Amnesty International medzitým zdokumentovala katastrofálnu a nenapraviteľnú škodu, ktorú na tisícoch žiadateľov a žiadateľkách o azyl páchajú imigračné politiky Trumpovej administratívy. Opatrenia, ktoré zahŕňajú oddeľovanie a zadržiavanie detí a rodín, porušujú nielen medzinárodné právo, ale aj zákony USA.
Nútené návraty
Niektoré štáty v Európe nútene navracali zvyšujúce sa množstvo ľudí prichádzajúcich z Afganistanu, ktorým postavenie utečenca alebo iná forma medzinárodnej ochrany neboli priznané i napriek zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Afganistane a správam OSN o rekordne vysokých počtoch civilných obetí. Amnesty International zdokumentovala, že utečencom navráteným do Afganistanu hrozí riziko závažného porušovania ľudských práv a násilie. Aj napriek tomu v roku 2018 deportovalo Fínsko nútene 75 ľudí, Nemecko 366 ľudí, Holandsko približne 28 ľudí a Nórsko 15 ľudí. Tieto čísla dopĺňajú približne 10 000 Afgáncov a Afgániek, ktorí boli nútene deportovaní z Európy v rokoch 2015 a 2016.
Pokračovanie článku si môžete prečítať TU. Dajte nám like na Facebooku a ďalšie články na našom blogu vám už neuniknú.
