Denník N

Viaceré európske štáty začali pomáhať ľuďom prenasledovaným pre náboženské presvedčenie. Preberie sa aj Slovensko?

Uznanie dôstojnosti každého a neodňateľné práva všetkým členom ľudskej rodiny sú základom slobody, spravodlivosti a mieru v o svete. To sú základy Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú pred 70timi rokmi podpísali v Paríži predstavitelia 48 štátov. Deklarácia bola od začiatku považovaná za obrovský úspech, pretože títo zástupcovia často predstavovali až protikladné politické režimy a náboženstvá. Dôvodom ich obrovskej pokory a otvorenosti voči iným boli hrozné následky druhej svetovej vojny.

Dodržiavanie práv vedie k pokoju, k mieru. Naopak, ich ignorovanie a pohŕdanie nimi vedie takmer vždy k barbarským činom. Niektoré práva a slobody sú však aj dnes nedostatočne dodržiavané až ohrozené. Aj na Slovensku. Preto chcem najskôr spomenúť udalosti a situácie v našej krajine, ktoré tomu nasvedčujú. Osobitnú pozornosť chcem venovať aj porušovaniu náboženskej slobody vo svete.

Článok 19 Deklarácie: Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu.

Najväčšiu ranu tento rok utrpela sloboda prejavu. Dlhodobé verbálne útoky na novinárov vyvrcholili vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Následné pokojné protesty ľudí označili niektorí vládni politici za pokus o štátny prevrat, za čo polícia stíhala organizátorov protestov. Štátna moc sa nebála ignorovať garantované slobody pokojného zhromažďovania a združovania sa. Pevne stojím proti takýmto útokom na slobodu prejavu.

Článok 3 Deklarácie: Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nechcem zabudnúť ani na právo na život, ktoré patrí každej ľudskej osobe od počatia po prirodzenú smrť. Som presvedčená, že žiadne právo nie je v rozpore s iným právom. Je najvyšší čas hovoriť o tom, že obeťou umelých potratov je okrem dieťaťa aj žena. S ohrozením života súvisia aj závažné činy pri páchaní domáceho násilia pri obzvlášť zraniteľných osobách, ktorými sú v prvom rade deti, seniori a zdravotne postihnutí, ale aj ženy, ktoré sú často terčom sexuálneho násilia.  Na Slovensku boli za posledné roky prijaté viaceré legislatívne opatrenia na lepšiu ochranu obetí násilia, avšak ich aplikácia v praxi je viac než nedostatočná.

Článok 21 Deklarácie (2): Každý má právo na rovnaký prístup k verejným službám vo svojej krajine. 

Čo sa týka konca života, z mnohých svedectiev viem, že starí ľudia nedostávajú adekvátnu liečbu a tak zomierajú predčasne. V tejto súvislosti treba hovoriť o nedodržiavaní práv na zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc. Z dôvodu dodnes nenastolených systémových riešení v týchto oblastiach, existuje tu stále obrovský priestor na korupciu a klientelizmus. Tieto práva sú teda garantované viac-menej pre vyvolených, nie pre všetkých.

Osobitnú pozornosť chcem venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete.

Článok 18 Deklarácie:  Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. 

Osobitnú pozornosť chcem venovať porušovaniu náboženskej slobody vo svete. Rovnako ako v minulosti na Slovensku boli ľudia prenasledovaní pre náboženské presvedčenie, dnes prenasledovaniu a dokonca vyvražďovaniu čelia ľudia v mnohých krajinách sveta. Polovica sveta je nábožensky slobodná, druhá polovica zažíva oslabenie či úpadok tejto slobody. Najprenasledovanejšou náboženskou skupinou zostávajú kresťania. Prenasledovanie kresťanov je globálny problém, ktorý sa deje na celom svete. Podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody vo svete, ktorá analyzuje situáciu v 196 krajinách sveta, je „náboženská sloboda výrazne porušovaná a 60 percent obyvateľov planéty žije v štáte, kde náboženská sloboda nie je rešpektovaná. Medzi nimi je aj 500 miliónov kresťanov, čiže jeden zo štyroch, ktorí sa stretávajú s obmedzovaním náboženskej slobody.“ Ochrana náboženskej slobody sa týka veriacich i neveriacich – v 13 štátoch sveta je trest smrti za ateizmus, v 22 krajinách je trest smrti za odpadnutie od viery či zmeny náboženstva.

Európska únia vyzýva členské krajiny, aby venovali mimoriadnu pozornosť práve slobode náboženského vyznania. Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že slovenská vláda reaguje nedostatočne. Ukázalo sa to na prípade prenasledovanej pakistanskej kresťanky Asie Bibi, ktorej prípad je známy v celom svete. Ako predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny som na začiatku novembra listom vyzvala ministra Lajčáka, aby zapojil Slovensko do medzinárodného úsilia o záchranu Asie Bibi. Navrhla som mu, aby bola Asii a jej blízkym ponúknutá možnosť uchádzať sa o azyl v SR. Minister Lajčák mi však neposkytol uspokojivú odpoveď. V liste uviedol, že jeho rezort dlhodobo sleduje tento prípad a že uvítal rozhodnutie najvyššieho súdu Pakistanu o jej oslobodení. A hoci priznal „výrazný ľudský rozmer“ príbehu tejto kresťanky, viac ju v odpovedi nespomenul.

Zatiaľ čo v susedných krajinách už zriadili osobitné úrady pre riešenie náboženských slobôd a každoročne navyšujú financie na humanitárnu pomoc, Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. Preto som vo vbore iniciovala zriadenie Komisie pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Slúžiť bude ako poradný odborný orgán výboru. Aktuálne prebieha proces navrhovania členov tejto expertnej komisie. Svojich expertov môžu navrhnúť všetky politické strany prostredníctvom svojich členov v našom výbore. Keďže len málokedy sa podarí opozícii presadiť svoje návrhy, musím poďakovať svojim kolegom z výboru, z opozície aj z koalície, za podporu pri vzniku komisie.

Som presvedčená, že neexistujú práva, ktoré idú proti právam iných. V prípade názorových rozdielov je potreba diskutovať, diskutovať, diskutovať… Tak vyzerá pluralitná spoločnosť. Len vtedy budeme môcť vedľa seba žiť. Asi sa všetci zhodneme, že na vzájomný rešpekt a úctu jeden voči druhému, nám stačí skúsenosť z druhej svetovej vojny alebo genocídy na Blízkom východe. 

 

 

Teraz najčítanejšie

Anna Verešová

Osemnásť rokov som pracovala v treťom sektore v službách krízovej intervencie pre tehotné ženy v núdzi a matky s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia. V súčasnosti som poslankyňa NR SR za hnutie OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.