Denník N

Čo majú spoločné Dankove rekreácie a Kmotríkov biznis s gastráčmi

Podnikateľ Ivan Kmotrík. Foto N - Tomáš Benedikovič
Podnikateľ Ivan Kmotrík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Niektoré štátne inštitúcie sa vyhýbajú súťažiam a stravné lístky nakupujú priamo. V niekoľkých prípadoch dokonca okrem stravných lístkov už takto zazmluvnili aj možného dodávateľa rekreačných poukazov, ktoré by mali platiť až od januára budúceho roka. Zmluvy uzavreli na 3 až 4 roky aj s firmou GGFS, ktorá patrí do portfólia Grafobalu podnikateľa Ivana Kmotríka.

Od januára 2019 začne platiť novela zákonníka práce, podľa ktorej bude každý zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami povinný prispieť svojim zamestnancom na rekreáciu. Príspevok by mal byť vo výške 55 % výdavkov na pobyt, maximálne 275 eur. Môžeme preto predpokladať, že tento príspevok bude u väčšiny zamestnancov práve v maximálnej výške 275 eur.

Zamestnávateľ má dve zákonné možnosti, ako príspevok poskytne:

  1. Rekreačným poukazom alebo
  2. Preplatením účtovných dokladov

Najmä u zamestnávateľov s vyšším počtom zamestnancov je nereálne, aby bol príspevok na rekreáciu poskytovaný tak, že budú preplácané účty. Administratívna náročnosť spojená so zberom, vyhodnotením, evidenciou a archiváciou účtov by bola taká vysoká, že väčší zamestnávatelia radšej siahnu k rekreačným poukazom.

Rekreačné poukazy sú vernou obdobou stravných lístkov. Vydavateľ rekreačných poukazov poskytuje papierové lístky alebo elektronickú kartu, za ktorú dostane zamestnanec v rekreačnom zariadení služby v hodnote 275 eur. Rekreačné poukazy sú použiteľné len v rekreačných zariadeniach, s ktorými má ich vydavateľ uzatvorenú zmluvu. Za túto službu vydavateľ rekreačného poukazu dostane:

  1. Odmenu od zamestnávateľa vo výške max. 3 % z každého rekreačného poukazu
  2. Províziu od rekreačného zariadenia bez zákonného obmedzenia

Inštitút INESS v roku 2015 vypočítal, že pri stravných lístkoch, vrátane provízie od stravovacích zariadení, je marža vydavateľov až na úrovni 6 %. Očakáva sa, že na rekreačné poukazy bude mať nárok cca 1,5 milióna zamestnancov. Pri sume 275 eur na jedného zamestnanca je to viac ako 410 miliónov eur ročne. Čo to z ekonomického hľadiska pre slovenský turizmus znamená, ak by vydavatelia postupovali rovnako ako postupujú pri stravných lístkoch? Že zhruba 25 miliónov eur z tejto sumy zostane ročne v rukách sprostredkovateľov.

Priamym zadaním

Veľkým hráčom na trhu stravných lístkov a novo aj rekreačných poukazov je spoločnosť GGFS s.r.o., ktorá patrí do holdingu Grafobal Group Ivana Kmotríka. V priebehu roka 2018 uzatváralo GGFS dlhodobé zmluvy (trvanie 3 alebo 4 roky) na sprostredkovanie zamestnaneckých benefitov a stravovania s veľkými štátnymi inštitúciami. Zamestnaneckým benefitom môžu byť aj chystané rekreačné poukazy. Konkrétne išlo o tieto štátne inštitúcie:

– Ministerstvo financií – Finančné riaditeľstvo
– Železničná spoločnosť Slovensko
– Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby
– Sociálna poisťovňa, ústredie
– Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
– Tipos

GGFS tak bez súťaže získalo kontrakty pokrývajúce stravné lístky a prípadne aj rekreačné poukazy pre tisíce štátnych zamestnancov, rádovo v hodnote miliónov eur. Len pri Železničnej spoločnosti Slovensko môže byť na základe zmluvy s GGFS vydaných až 7000 kariet na stravovanie a ďalšie benefity.

Problémom je, že v žiadnom z týchto prípadov nebolo verejné obstarávanie, ktoré by umožnilo súťaž aj iným dodávateľom. Ako bolo docielené priame zadanie? Podľa Nadácie Zastavme korupciu porušením zákona o verejnom obstarávaní a nesprávnym stanovením hodnoty zmluvy.

Uvedené štátne inštitúcie totiž do ceny nezarátali nominálnu hodnotu stravných lístkov a ďalších benefitov (eventuálnych rekreačných poukazov), tak ako to vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní a prax Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Zmluvy sa tak tvária, že ich hodnota je rádovo len niekoľko tisíc eur a mohli by byť tým pádom zadané bez súťaže. Pravdou ale je, že reálna hodnota týchto zmlúv je rádovo vyššia a preto mali byť zadané vo verejnom obstarávaní.

Nadácia Zastavme korupciu preto podala podnet na prešetrenie týchto súťaží na ÚVO.

Kto rozhoduje

Preplácanie rekreačných poukazov presadila do zákona SNS. Tá má tiež vplyv na niektoré personálne nominácie v štáte. Na ÚVO sa ako o nominantovi národniarov hovorí o podpredsedovi Jurajovi Bugalovi.

Ten v minulosti spolupracoval s Ivanom Kmotríkom, dokonca spoločne figurovali ako koneční užívatelia výhod v GGFS. Bugalovho partnera z advokátskej kancelárie Petra Ďurčeka nominovala SNS za štátneho tajomníka na ministerstve dopravy.

Bugala na žiadosť predsedu ÚVO vydal verejný záväzok o tom, ako sa chce vyhnúť konfliktu záujmov. “Pri hlasovaní na Rade ÚVO sa nebudem zúčastňovať hlasovania v konaniach, v ktorých bude vystupovať niektorý z mojich bývalých klientov,” uviedol.

Firmy úspešné na školstve

Členkou Rady ÚVO je od septembra 2017 aj Nina Nerušilová. Z informácií v katastri nehnuteľností vyplýva, že má trvalý pobyt na rovnakej adrese ako si ho uvádza Pavel Komorník, konateľ v Kmotríkových firmách, vrátane GGFS. Na spoločnej schránke sú ich mená.

Nerušilová na otázky ohľadom vzťahu ku Komorníkovi a o možnom konflikte záujmov neodpovedala, odvolávajúc sa na ochranu osobných údajov. “Toho času čerpám materskú dovolenku a akékoľvek moje vyjadrenie je v rozpore s právnymi predpismi, ktorými som viazaná a narúša moje osobné súkromie,” vyhlásila.

Nerušilová, ešte keď nebola na materskej dovolenke, riadila verejné obstarávanie na ministerstve školstva, ktoré je pod patronátom SNS. V apríli 2017 uzavrelo GGFS s ministerstvom školstva zmluvu za vyše 150-tisíc eur. Ministerstvo nakúpilo aj od ďalšej Kmotríkovej firmy, od SPN – Mladé letá učebnice za asi päť miliónov eur. Toto obstarávanie si Nerušilová uviedla aj do životopisu, keď kandidovala do Rady ÚVO.

 

Miroslav Cák
Martin Suchý
Zuzana Petková

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.