Čo sa učíme a čo by sme sa mali učiť na stredných školách?

Úspešnosť nastavenia štátneho kurikula sa tak vlastne prejaví nie v testovaní, ale až v budúcnosti, napr. v tom, ako sú mladí ľudia pripravení na ďalšie štúdium, pracovný aj osobný život. V nedávnom článku na blogu To dá rozum sa kolegyňa Katarína Vančíková (1) pozrela na to, aké majú očakávania zamestnávatelia od svojich zamestnancov. Podľa zamestnávateľov zapojených do prieskumu sú dôležité najmä také kompetencie, akými sú schopnosť spolupracovať s inými, byť motivovaný pre ďalšie štúdium a pre prácu, schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Podporujú školy rozvoj uvedených kompetencií? Aké priority majú súčasné školy pri rozvoji svojich žiakov a žiačok? Ako vnímajú rozvoj svojich kompetencií študujúci na stredných školách?

Vízia: od vedomostí ku kompetenciám
V uplynulých desaťročiach sa v globálnom kontexte postupne mení charakter vzdelávania. Od systému zameraného na vedomosti sa vzdelávacie politiky postupne začali zameriavať na rozvoj kompetencií. Inak povedané, štáty sa snažia hľadať cesty, ako v školách podporovať nielen osvojenie izolovaných vedomostí a zručností, ale aj to, aby ich žiaci a žiačky vedeli využívať v každodenných pracovných aj životných situáciách. Táto premena bola ovplyvnená viacerými skutočnosťami: napr. starnutie populácie, rastúca migrácia, marginalizácia niektorých skupín obyvateľstva, pravdepodobnosť zmeny práce počas produktívneho veku, rastúce tempo technického pokroku. Aj slovenský vzdelávací systém mal v roku 2008 snahu o prechod na kompetenčný model vzdelávania. V podstate je tendenciou na štátnej úrovni nastaviť vzdelávací systém tak, aby preklenul nesúlad medzi cieľmi a obsahom vzdelávania a požiadavkami spoločnosti, ktoré sú popísané o. i. aj v štúdii World Economic Forum (3) alebo v Education and Training Monitor (4). Inštitút vzdelávacej politiky (5) však v nedávnej analýze poukázal na to, že aj napriek tomu, že štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé stupne vzdelávania popisujú kompetencie, ktoré by mali žiaci a žiačky nadobudnúť, obsahy jednotlivých predmetov túto tendenciu nepodporujú.

Realita: od vedomostí k… ďalším vedomostiam?
V súčasnosti máme na Slovensku štátny vzdelávací program vychádzajúci z kompetenčného modelu pre materské, základné a stredné školy. (6) Na základe pomenovaných kompetencií sú v štátnych vzdelávacích programoch vytvorené vzdelávacie oblasti (jazyk a komunikácia, matematika a logika, človek a spoločnosť, človek a svet práce, človek a hodnoty, umenie a kultúra, človek a príroda, zdravie a pohyb). V rámci vzdelávacích oblastí sú zaradené jednotlivé predmety, ku ktorým sú vymedzené témy (obsahový štandard) a ciele pre jednotlivé témy (výkonový štandard). Výkonové štandardy pre jednotlivé predmety pre stredné školy sú zamerané predovšetkým na oblasť zapamätania a porozumenia (určujú, čo všetko má žiak vedieť definovať, vysvetliť, vymenovať, a pod.). Občas sa vyskytujú aj ciele na úrovni aplikácie vedomostí (študujúci majú uvádzať príklady, riešiť jednoduché úlohy a pod.). Nedostatkom vzdelávacích programov prierezovo je takmer úplná absencia požiadaviek na rozvoj postojov a hodnotovej orientácie, a to dokonca aj v takých predmetoch, akými sú etická či občianska výchova. Takýmto prístupom sa výrazne oslabuje potenciál výchovy k demokratickému občianstvu, zodpovednosti aj mravným hodnotám. Absencia aplikácie vedomostí a zručností v rozličných kontextoch je tiež reálnou prekážkou pre splnenie vízie vzdelávania zameraného na rozvoj kompetencií.

Podľa riaditeľov a riaditeliek stredných škôl sa zameriavame najmä na vedomosti z predmetov
Na základe štátnych vzdelávacích programov si školy vytvárajú svoje vlastné školské programy. Školy vo svojich vlastných učebných osnovách nemajú rozširovať obsah vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Je však povolené prehlbovať vedomosti, napr. používať vedomosti pri riešení zložitejších úloh, či analyzovať problematiku v rôznych kontextoch. V rámci školských programov si školy môžu ľubovoľne upravovať obsah jednotlivých predmetov z hľadiska usporiadania tém, hľadať prepojenia medzi učivom tak, aby žiaci a žiačky postupne vnímali súvislosti medzi témami, ktoré sa učia a mohli využívať poznatky z jedného predmetu v inom predmete. Školy teda majú možnosť v takej miere, v akej to povoľuje Štátny vzdelávací program, upraviť obsah vzdelávania podľa svojich priorít. Dôležitosť toho, čomu sa plánujú venovať, si môžu školy pomenovať podľa zistenia vzdelávacích preferencií svojich žiakov a žiačok, na základe komunikácie s vysokými školami, podľa hodnôt, ktoré chcú kultivovať, ale aj vychádzajúc z trendov vo vedecko-technickom pokroku a vo vzdelávaní. Riaditeľ strednej odbornej školy v rámci kvalitatívnej časti výskumu To dá rozum (7) vysvetľuje: „Obsah sa veľmi často menil. A menil sa aj z titulu toho, že technická revolúcia prinášala stále nové poznatky. To nie je ohraničený proces. Tak, ako veda a technika vstupuje do výrobných procesov, tak sa musia aj prispôsobovať školy tomu, aby do týchto technologických zmien pripravovali žiakov.“ Vyjadrenie riaditeľa naznačuje benefit tvorby školských vzdelávacích programov: aktualizovať obsah predmetov v závislosti od technického pokroku, od očakávaní trhu práce na absolventov stredných škôl, či v kontexte širších spoločenských požiadaviek, ale aj s ohľadom na vzdelávacie potreby žiakov a žiačok. Vzhľadom na možnosť úprav učebných osnov predmetov v školských vzdelávacích programoch jednotlivých škôl nás v rámci prieskumu To dá rozum (2) zaujímalo, aké priority pri tvorbe školských dokumentov školy. Na túto otázku odpovedali v dotazníku riaditelia a riaditeľky stredných škôl.

Pre viac ako polovicu riaditeľov a riaditeliek stredných škôl zapojených do dotazníkového prieskumu To dá rozum (2) je prioritou na ich školách rozvoj vedomostí z jednotlivých predmetov, čítanie s porozumením, finančná gramotnosť. Pre porovnanie, zamestnávatelia, ktorí sa zapojili do prieskumu To dá rozum (1) poukazujú na dôležitosť takých kompetencií, akými sú schopnosť učiť sa, pracovať v tíme, či motivácia k učeniu. Z pohľadu škôl, je schopnosť učiť sa považovaná za prioritu len pre približne jednu pätinu škôl zapojených do prieskumu, schopnosť pracovať v tíme, motivácia k učeniu a práci je dôležitou témou len pre necelú tretinu škôl.

Chýba komunikácia medzi zamestnávateľmi a školami
Dôvodom rozdielov v očakávaniach zamestnávateľov a vzdelávacích priorít môže byť nezvyk škôl komunikovať pri nastavovaní vzdelávacích programov so zamestnávateľmi (pre ilustráciu uvádzame, že podľa prieskumu To dá rozum (2) len 13% stredných škôl kooperuje do nejakej miery so zamestnávateľmi pri plánovaní obsahu vzdelávania). Inou príčinou môže byť aj to, do akej miery riadiaci pracovníci v školách pri plánovaní obsahu vzdelávania sledujú vzdelávacie trendy a sú citliví k tomu, ako vedecko-technický pokrok ovplyvňuje charakter povolaní. Je zrejmé, že v niektorých odvetviach dochádza k zmenám pomerne rýchlo a vedúci pracovníci škôl nemusia zachytiť všetky zmeny. Aj z tohto dôvodu môže byť spolupráca so zamestnávateľmi výhodná. Firmy pracujú s najaktuálnejšími informáciami, o.i. o víziách a trendoch v ich odvetví. Ak vychádzame zo skutočnosti, že škola má istú mieru voľnosti pri projektovaní obsahu vzdelávania, spolupráca so zamestnávateľmi by mohla zabezpečiť aktuálnosť toho, čo sa žiaci a žiačky učia. Komunikácia by umožnila vo väčšej miere redukovať obsah vzdelávania o témy a oblasti, ktoré nie sú nevyhnutné. Súčasne by sa vytvoril priestor na posilňovanie zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné zamestnanie sa alebo štúdium v rámci aj mimo rámec študijného odboru.

Nielen zamestnateľnosť, ale aj výchova občana je dôležitá
Iným problémom je aj nedostatočná podpora tých kompetencií, ktoré smerujú k výchove občana.

Viac ako tretina riaditeľov a riaditeliek stredných škôl v prieskume To dá rozum (2) uvádza ako jednu zo svojich priorít, rozvoj etického správania. Súčasne však stále platí, že predmety, akými sú etická či občianska výchova, sú vyučované najčastejšie neodborne. (8) V súvislosti s nedávnym prieskumom agentúry Focus pre Radu mládeže Slovenska (9) o volebných preferenciách prvovoličov sa nedostatočná podpora oblastiam súvisiacim so zodpovedným občianstvom dostáva do nového kontextu. Tento prieskum naznačuje, že v oblasti občianskeho vzdelávania a v podpore aktívnej participácie na občianskom živote hrá dôležitejšiu úlohu účasť mladých ľudí v rôznych mládežníckych organizáciách ako škola. Škola tiež neposkytuje žiakom a žiačkam dostatok podpory pri kritickom hodnotení správ na internete a sú tak viac ovplyvniteľní mediálne aktívnymi skupinami, často spochybňujúcimi demokratické hodnoty. Tento výsledok podporuje aj prieskum To dá rozum (2), v ktorom len 18% riaditeľov a riaditeliek stredných škôl oblasť kritického myslenia považuje za vzdelávaciu prioritu ich školy, a len necelých 16% vníma ako dôležitú tému oblasť rozvoja občianskych kompetencií. Inak povedané, menej ako pätina riaditeľov a riaditeliek stredných škôl zapojených do nášho prieskumu To dá rozum (2) vníma tieto témy ako dôležité.

Izolované vedomosti vs uplatniteľnosť v práci a v živote
Ako je evidentné z predchádzajúcich zistení, len ťažko môžeme povedať, že rozsiahle, izolované vedomosti z rôznych predmetov sú kľúčové pre úspech v zamestnaní a tiež nepredstavujú kľúčový aspekt pre osobný či občiansky život. Samozrejme, nerelativizujeme odbornosť potrebnú pre výkon rôznych povolaní, či pre ďalšie štúdium. Podstatné však je položiť si otázku, či izolované vedomosti z každej oblasti a z každého predmetu majú zvládnuť všetci žiaci a žiačky a či by škola nemala byť viac vnímavá k svetu, pre ktorý ich pripravuje. Je preto potrebné sa zamyslieť nad tým, či by rozsiahle vedomosti, ľahko vyhľadateľné a dostupné, nemali byť nahradené v školách rozvojom takých životných zručností, ktoré podporia potenciál žiakov a žiačok úspešne sa uplatniť v budúcom štúdiu, pracovnom, osobnom aj občianskom živote.

Petra Fridrichová
analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Obsah vzdelávania od MŠ po VŠ v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/346829001cc1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) Vančíková, K. (2018). Čo očakáva pracovný trh od absolventov stredných odborných škôl?. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/1151585/co-ocakava-pracovny-trh-od-absolventov-strednych-odbornych-skol/
(2) To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z reprezentatívneho prieskumu na materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl), realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.
(3) The Future of Jobs Employment, Skills and Workforce Strategy for the Fourth Industrial Revolution. Dostupné na: http://www3.weforum.org/docs/WEF_ Future_of_Jobs.pdf
(4) Education and Training Monitor. The Monitor is the European Commission’s flagship annual publication on education and training in the EU. Dostupné na: http://ec.europa.eu/education/policy/strategic-framework/et-monitor_en
(5) Rehuš, M. (2018) Encyklopedizmus náš každodenný. Analýza kurikula v základných školách. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/13792.pdf
(6) ŠPU. (2015) Inovovaný štátny vzdelávací program. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/
(7) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
(8) Štatistická ročenka – súhrnné tabuľky. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-suhrnne-tabulky.html?page_id=9603
(9) Rada mládeže Slovenska. Mladí sa prikláňajú k extrémistom, ich voľbu ovplyvňuje internet. Tlačová správa. Dostupné na: http://mladez.sk/wp-content/uploads/2018/11/TS_Mlad%C3%AD-sa-prikl%C3%A1%C5%88aj%C3%BA-k-extr%C3%A9mistom-ich-vo%C4%BEbu-ovplyv%C5%88uje-internet.pdf

Informácie o prieskume
Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 687 škôl (194 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 97 špeciálnych ZŠ; 107 SŠ; 40 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané kvótnym náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníka bola až 52,28 %. Dotazníkového prieskumu medzi žiakmi stredných škôl sa zúčastnilo 2827 stredoškolákov z celého Slovenska, ktorí sa zapojili dobrovoľne do online prieskumu. Svojím rozsahom a reprezentatívnosťou ide o skutočne jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.