Denník N

S úsmevom smerujeme do katastrofy. Rozhodne už prvé kolo volieb

Do prezidentských volieb ostávajú tri mesiace, ktoré sú vlastne dva. Správame sa, ako keby o nič nešlo, pritom s úsmevom na perách kráčame v ústrety katastrofe.

Aby sme si rozumeli, pod katastrofou nemám na mysli to, že nevyhrá ten alebo tá, čo by sme chceli. Hovorím o ozajstnej katastrofe, na konci ktorej budeme rok po vražde Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka radi, ak zvolíme smeráckeho kandidáta. 

Stačí, tak ako doteraz, nič nerobiť. Stačí, aby každý, tak ako doteraz, myslel a hral to iba na seba. Nepíše sa to ľahko ani s radosťou, ale niekto to už musí povedať: vôbec to nie je jedno. Uvedomme si to. Uvedomte si to.

Kedy vlastne budú voľby a kto v nich bude?

Je to veľmi zvláštna kampaň. Už by pomaly mala byť v úplne inej fáze, a ešte stále nevieme dve základné veci: kedy tie voľby vlastne budú a kto v nich bude kandidovať. Vieme len to, že nemáme čas.

Prvé kolo sa totiž uskutoční niekedy v marci, takže ostávajú tri mesiace, lenže tri mesiace sú v skutočnosti dva. Do Vianoc sa nič nestane, nič sa nestane ani do Troch kráľov. Prejde celý mesiac a my stále nebudeme vedieť o nič viac ako teraz. 

Stále napríklad nevieme, ako sa zachovajú KDH a Obyčajní ľudia (to nevieme nikdy) a nevieme, koho postaví Smer. Nevieme či nebude kandidovať Danko, o ktorom ale vieme, že má rád tituly a funkcie. Najmä od KDH a OĽaNO pritom závisí úplne všetko. Rozhodujúci súboj sa totiž neodohrá v druhom, ale už v prvom kole.

Má rád tituly? Má.

Keď si pomýlite voľby

Do katastrofy smerujeme aj preto, že sa všetci vospolok pomýlili a prezidentské voľby poňali ako kampaň pred voľbami parlamentnými. Každý postavil svojho kandidáta, kto ho nepostavil, ešte ho postaví — akoby ani nešlo o to, kto sa stane prezidentom, ale o to, aby sa každá strana pripomenula.

Za normálnych okolností a v normálnej politike je to legitímny postup. Toto však nie sú normálne okolnosti a my úspešne smerujeme k tomu, aby prestala existovať aj normálna politika. K tomu, aby sme si s pocitom úľavy zvolili za prezidenta Andreja Danka (alebo iného kandidáta, ktorého nám Smer ponúkne), totiž stačia tri veci. 

Tou prvou je, aby Smer povedal, kto je jeho kandidát. To sa nepochybne stane.

Kto bude kandidátom Smeru?

Smer mal svojho kandidáta oznámiť najprv začiatkom jesene, potom počas nej, potom začiatkom zimy a teraz až vo februári. Mesiac (!!!) pred voľbami. 

Z toho vyplýva, že to bude niekto z dvojice Miroslav Lajčák alebo (pravdepodobnejšie) Andrej Danko (možno ešte Raši, ale čísla mu neprajú). Ak by to mal byť niekto menej známy, muselo by dávno padnúť jeho meno a dávno by už musel mať kampaň jednoducho preto, aby ho ľudia poznali. Mesiac pred voľbami? Musí to byť niekto, koho ľudia poznajú naprvú.

Miroslav Lajčák nedávno ukázal, že obratov je schopný, no a Andrej Danko sa po najvyššej ústavnej funkcii doslova trasie jednoducho preto, že to má v povahe. Definitívne by dokázal, že klamár, podvodník a hochštapler môže byť prezidentom. To by bolo jeho víťazstvo: SNS ide do volieb 2020 s prezidentom v úrade. 

Miroslav Lajčák má pritom druhé kolo isté, aj keby nemal vôbec žiadnu kampaň. U Andreja Danka to až tak automaticky neplatí, ale tých 20 percent (lebo zhruba toľko bude stačiť) mu podpora Smeru a SNS spoľahlivo vytlačí. Takže jedného účastníka už máme.

Vitajte na druhej strane: prezident pre ľudí.

Pohľad na druhú stranu

Nenechajte sa pomýliť, druhá strana, to nie je opozícia. Existuje ešte iná druhá strana, tá alternatívna. Pred časom som napísal článok, že okrem nás, ktorí sme boli na námestiach, existuje v tejto krajine obrovský počet ľudí, ktorí to vidia inak. Nehľadáme ich, tak ich ani nevidíme; nepočujeme o nich, lebo neprotestujú. Dávajú o sebe vedieť v prieskumoch. A prehovoria vo voľbách.

Vedia, koho budú voliť a sú motivovaní. Navyše sú aj jednotní, nie ako to, čo označujeme za demokratickú opozíciu. Budú voliť Štefana Harabina — nie je náhoda, že v prieskumoch má štandardne nad 10%. Ešte aj v prieskume, ktorý si objednala Zuzana Čaputová, ju predbehol o 2%. 

Štefan Harabin je reálnym kandidátom. Je u týchto ľudí dokonca favoritom. Samozrejme, ďalšia časť tých istých voličov bude voliť Mariana Kotlebu — ale čo keď sa ten kandidatúry vzdá práve v prospech Harabina? Druhou vecou potrebnou na katastrofu je to, aby to urobil a ja som presvedčený, že sa to stane; kľúčové slová: netrieštenie síl, národný kandidát. 

Štefan Harabin sa ocitne na 20 percentách. A po prvej televíznej diskusii nad nimi. Možno sa v nej zapíše do Guinnessovej knihy rekordov v počte klamstiev, ale zvalcuje ju. Starých voličov nestratí, nových získa. Momentálne je najpravdepodobnejším súperom smeráckeho kandidáta v druhom kole; a my pôjdeme a budeme radi, ak sa nám podarí zvoliť smeráka. Rok po tom, čo sme stáli na námestiach. Ako sa vám to páči?

Kto to má v rukách?

Znamená to, že ide o každé percento. Znamená to, že to má v rukách František Mikloško a Zuzana Čaputová, s ostatnými rátať nemôžeme. František Mikloško sa však podľa všetkého nevzdá (ďakujeme!); Zuzana Čaputová by to však mala urobiť čo najskôr.

Aby sme si opäť rozumeli: nie je to osobné. Ani kúsok. Zuzana Čaputová by bola skvelou prezidentkou, pokojne si viem predstaviť, že by som ju za normálnych okolností volil, ale toto nie sú normálne okolnosti. Ide o všetko.

Už v prvom kole bude v hre miera demokracie, geopolitické ukotvenie, podoba spoločnosti a smer, ktorým sa vyberie krajina. Predstavte si prezidenta Danka. A potom si predstavte prezidenta Harabina. Už chápete?

Dá sa to povedať jednou vetou: Zuzane Čaputovej nesedia čísla. Je to prostá matematika, sú to obyčajné skúsenosti; ak podpora Zuzany Čaputovej rastie, tak nie tak rýchlo, ako by mala. Piate miesto (za Harabinom) nie je úspech. Nie v nekompletnom zozname, nie tri (vlastne dva) mesiace pred voľbami. Zuzana Čaputová by sa mala čo najskôr vzdať kandidatúry. Za seba dodávam, že bohužiaľ.

Na Zuzane Čaputovej záleží. Ale na niekom záleží ešte viac.

Toto nie je Zuzana Čaputová.

Ahoj, Igor!

Dá sa to povedať tak, že osud volieb (a krajiny, povedzme to fakt narovinu) majú v rukách OĽaNO a KDH. A špecificky Igor Matovič. Práve teraz drží všetkých v šachu, lebo nevie koho, kedy a či vôbec podporí. Alebo postaví vlastnú kandidátku?

Povedzme aj toto narovinu: ak OĽaNO postaví Veroniku Remišovú, je koniec. Také jednoduché to je. V druhom kole bude Štefan Harabin a s ním (pravdepodobne) Andrej Danko. Nevyhrá nikto, prehráme všetci. Úplne vážne; inak sa to nedá povedať. Ak OĽaNO postaví vlastnú kandidátku, skončili sme. A Igor Matovič si to musí uvedomiť.

Osud volieb tak majú v rukách OĽaNO, KDH a s nimi konzervatívci. Niekoľkokrát to už dokázali: to oni predsa zorganizovali Sviečkovú demonštráciu, vďaka KDH mohla vzniknúť SDK, ktorá porazila v 1998 Mečiara. Teraz ich potrebujeme opäť. Potrebujeme ich zodpovednosť a presvedčenie, že osud demokracie v republike je viac ako ego. Toto jednoducho nie je tréning na parlamentné voľby; prvé kolo nie je freestyle predtým, ako sa v druhom kole rozhodne. Nerozhodne. Nebude o čom.

Buď OĽaNO a KDH podporia spoločného demokratického kandidáta, alebo sme skončili. A parlamentné voľby potom budú úplne inou hrou.

O čo nakoniec ide v prvom kole volieb

Veď sa bavme otvorene: Andrej Danko, to je kapitán, to je rigorózka, to je Rusko. Štefan Harabin, to je Mečiar, to je Sadiki, to sú klamstvá (a Rusko). Harabin má o prezidentských právomociach svojskú predstavu, Danko sa chce inšpirovať Orbánom a Kaczyńskim. O rok a pol zrazu po parlamentných voľbách zistíme, že žijeme v úplne inej krajine.

Toto nie je správny čas na vypočítavosť, ani na falošné nádeje. Naozaj nie. Slovenská spoločnosť je rozvrátená, pokope drží aj za bežných okolností len slabo, ale teraz ju nespája už takmer nič. Aké krehké je naše ukotvenie sme mohli vidieť už pri takej banálnej záležitosti, akou je za bežných okolností demisia ministra zahraničia. Páčilo sa nám to natoľko, že si to chceme zopakovať vo väčšom meradle a s vyššíme stávkami?

Utešení slušným Slovenskom a komunálnymi voľbami sme ako naivní a optimistickí námesačníci, ktorí s najlepšími úmyslami a úsmevom na perách kráčajú na porážku. Lenže slušné Slovensko nie je jediné Slovensko a komunálne voľby s prezidentskými nijako nesúvisia. Tri (dva) mesiace pred nimi nevieme, kedy budú a kto v nich bude kandidovať. Ak to takto pôjde ďalej, vybuchne to, a potom, celkom vážne, pánboh s nami. Na to, aby sa to stalo, stačí pritom málo:

1. Aby Smer povedal, kto je jeho kandidát (stane sa to)
2. Aby Kotleba podporil Harabina (stane sa to)
3. Aby vlastnú kandidátku postavil Igor Matovič. 

Osud Slovenska na mnoho rokov dopredu má tak v rukách hlavne Igor Matovič a ak si to neuvedomuje, tak jednoducho nedovidí ani za prvý roh. Igor, nepokašli to. Nepokašlite to ani vy ostatní.

Prezidentské voľby naozaj nie sú voľnou jazdou pred parlamentnými. Už v prvom kole pôjde o všetko a ak sa podľa toho všetci nebudú správať, pôjdeme v druhom kole voliť Andreja Danka len aby, preboha, nebolo horšie. 

Bude to katastrofa? Bude. Ale takto to momentálne vyzerá.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie