Denník N

Digitálny tunel v Slovenskej národnej knižnici v Martine?

Slovenský národný projekt Digitálna knižnica digitálny archív, ktorý sme pripravili v rokoch 2002-2012 a ktorý bol veľkoryso financovaný zo štrukturálnych fondov bol porovnateľný s tým najlepším na svete a dokonca prevyšoval tie najvyspelejšie programy digitalizácie a projekty na svete.

Na internete sa nedávno objavila správa z Fínska https://www.tyden.cz/rubriky/relax/ostatni/finsko-otevrelo-v-helsinkach-knihovnu-budoucnosti_505959.html?fbclid=IwAR1C-Tc0H9xjK30_7S2qFWpzfndW7oXVdaPcQvvMHnJ–Q1EFawF4ftSyj8 

Vo Fínsku, v Poľsku a v iných kultúrnych krajinách stavajú knižnice a tie poskytujú svojim občanom nové digitálne služby…A čo my?

Už predtým boli informácie o špičkovom digitalizačnom programe a projekte vo Švédsku (Media Conversion Center (MKC)vo Fränsta, http://simon-tanner.blogspot.sk/2013/03/world-class-digitisation-in-sweden.html. Ide o projekty, ktoré predstavujú asi to najlepšie a najdokonalejšie, čo v súčasnosti existuje na svete v oblasti masovej priemyselnej digitalizácie. Podobné projekty existujú aj v Nórsku, Fínsku a Austrálii a inde.

Slovenský národný projekt Digitálna knižnica digitálny archív, ktorý som s kolegami pripravil v rokoch 2002-2012 a financovaný zo štrukturálnych fondov bol porovnateľný s tým najlepším na svete a dokonca prevyšoval tie najvyspelejšie programy digitalizácie a projekty na svete.

Slovom, náš projekt znamenal reálny základ kreatívneho priemyslu na Slovensku. Znamenal novú technologickú paradigmu a podstatnú inováciu v komunikácii dokumentov, poznatkov a využívaní informácií. Išlo o projekt za 50 000 000 eur zo štrukturálnych fondov, ktorý sa mal realizovať do júna 2015. Kým napríklad v švédskom projekte sa denne zdigitalizovalo okolo 100 000 strán, v slovenskom projekte to malo byť okolo 350 000 strán každý deň na priemyselných digitalizačných robotických skeneroch.

Navyše, a to bola v našom projekte zásadná inovácia, v slovenskom projekte Digitálna knižnica a digitálny archív bola integrovaná technológie masovej priemyselnej digitalizácie s technológiou masového priemyselného konzervovania písomného dedičstva.

Takže, naše písomné dedičstvo, čiže všetky slovacikálne knihy, noviny, zborníky, časopisy a pod, sa mali nielen digitalizovať, ale aj fyzicky zachrániť. Ošetriť, reštaurovať, konzervovať, deacidifikovať dlhodobo archivovať a uložiť vo vyhovujúcich depozitoch.

Z toho sa však urobil len zlomok. Preto používam minulý čas… Slovensko sa vďaka manažmentu SNK stal príkladom toho, že aj pri dostatku peňazí sa dá projekt dokonale sfušovať.

Medzitým Nórska národná knižnica sprístupňuje bezplatne online 250 000 titulov kníh. Írsko poskytuje online bezplatný prístup k 113 000 dokumentom, Bavorská štátna knižnica sprístupňuje online vyše 900 000 dokumentov, Švajčiarska národná knižnica sprístupňuje online desaťtisíce titulov novín a časopisov… Začali sme z rovnakej štartovacej čiary. Rozdiel je akurát v tom, že oni bežali dopredu…

Zo slovenského projektu zostalo len torzo. Národná knižnica splnila projekt asi na 10-12%, ale peniaze minula v podstate tak, akoby projekt realizovala na 100%.

Ktovie, či si to Ministerstvo kultúry Slovenskej všíma, keď teraz dáva ročne SNK na udržateľnosť 4 689 416 EUR (Správa o činnosti SNK za rok 2017, s. 10). Takže teraz dáva ministerstvo zo štátneho ropočtu knižnici financie, aby robila to,  čo už malo byť hotové v roku 2015, kedy SNK na konferencii ITAPA oznámilo úspešné skončenie projektu. (Pozri: https://www.itapa.sk/5751-sk/digitalizacia-pisomneho-kulturneho-dedicstva-v-slovenskej-narodnej-kniznici-narodny-projekt-dikda/).

Namiesto svetového unikátu sa náš projekt stal od roku 2012 pod vedením bývalého ministra kultúry a jeho chránencov v Martine už len karikatúrou pôvodného projektu.

Projekt sa nerealizoval po vecnej, časovej stránke a bol podstatne predražený po finančnej stránke. Podstatné zmeny projekty sa nepremietli do úpravy rozpočtu… Otázkou je, či niekto nezanedbal svoje povinnosti verejne činnej osoby … Rovnako legitímna je aj otázka, či boli štrukturálne finančné prostriedky využité efektívne a či sme za desiatky miliónov eur vyrovnali zaostávanie Slovenska za vyspelým svetom ….

Neodborný manažment projektu a chaotické podstatné zmeny projektu podľa môjho názoru viedli ku zmareniu splnenia zmluvných povinností SNK vo vzťahu ku projektu v čase, keď úlohy a aktivity projektu mali byť splnené…

Nuž, Slovensko prepáslo historickú šancu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Dušan Katuščák

Bibliograf, knihovník, vysokoškolský profesor. V r. 2000-2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. V národnej knižnici pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Autor vyše 200 odborných a popularizačných publikácií a viacerých národných projektov.