Denník N

Čo robil pri zbabranom stíhaní Kočnera vyšetrovateľov nadriadený?

Keď príde reč na mizernú kvalitu vyšetrovania, vedenie polície často odkazuje na prokuratúru. Rezervy vo vlastných radoch nespomína. Prácu vyšetrovateľa pritom kontroluje a usmerňuje aj jeho nadriadený. Ako fungovala táto poistka pri zbabraných kauzách? Pohľad na policajnú prácu, o ktorej sa veľa nehovorí.

Keď minulý rok v júni Jozef Šátek zbadal vyjadrenia vedenia polície, nahneval sa. „Bol som vyšetrovateľom 27 rokov a ťažko ma môže Gašpar presviedčať, že pánom trestného konania je prokurátor a on nič nemôže,“ napísal na facebooku.

Tibor Gašpar, vtedy policajný prezident, vysvetľoval novinárom pochybnosti okolo vyšetrovania kauzy Mariána Kočnera. „Na to, či sa urobila chyba, je tu prokurátor,“ zdôrazňoval. Šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško dodal, že ich úlohou je zabezpečiť policajtom komfort a servis.

Kočner bol podozrivý z daňových podvodov. Svoje hotely na Donovaloch mal cez jemu blízkych ľudí predávať zdanlivo cudzím firmám, ktoré v skutočnosti sám kontroloval. Operatívci mali podozrenie, že celý biznis bol len naoko. Mal vytvoriť krovie na získanie 8 miliónovej vratky DPH.

Vyšetrovateľ Štefan Jombík však trestné stíhanie stopol. Okrem iného tvrdil, že medzi Kočnerom a jednou z vraj jemu spriaznených osôb neexistovala žiadna väzba. Oboch pritom v minulosti vypočul v inej kauze, kde sa dozvedel, že sú „dlhoroční priatelia“.

A nebol to jediný Jombikov prešľap v tejto veci. Zavraždený novinár Ján Kuciak našiel v uznesení vyšetrovateľa ďalších päť vážnych nezrovnalostí. Mal pritom ďaleko menej možností na overenie faktov, keďže mohol pracovať len s verejne dostupnými informáciami.

Podobných prípadov, ktoré sprevádzajú pochybnosti o kvalite vyšetrovania, je viacero (pozri rámčeky pod textom). Spoločné majú jedno: nedostatky v nich odhalí aj laik. To ešte viac prehlbuje skepsu voči polícii, ktorej podľa posledného Eurobarometra nedôveruje 55 percent občanov.

No chyby vo vyšetrovaní nie sú len vizitkou prokuratúry, ako to naznačoval Gašpar.

„Ak by platila táto nehorázna lož a výhovorka, potom by to znamenalo, že služobný nadriadený vyšetrovateľa nerobí nič iné, len prideľuje spisy, pripravuje výjazdové služby, zvyšuje platy a udeľuje odmeny,“ vysvetľoval Šátek, kedysi riaditeľ Úradu boja proti korupcii. „Pravdaže je to hlúposť.“

„Nízka alebo žiadna aktivita riadiacich pracovníkov“

V skutočnosti môže mať nadriadený na vyšetrovanie značný vplyv. Predtým, než podozrenie z trestného činu dostane na stôl vyšetrovateľ, prejde prípad cez neho. Mal by ho naštudovať a ako skúsenejší kolega vyšetrovateľovi odporučiť, akým smerom by sa mohol metodicky uberať.

„Nadriadený vie takto na sto percent nejakým spôsobom ovplyvniť, ako sa kauza bude vyšetrovať,“ tvrdí bývalý vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan. Takéto usmernenia sú podľa neho extra dôležité pri neskúsených kolegoch, ktorí ešte veľa odslúžené nemajú.

Problém podľa Rudolfa Cádru je, že mnohí vyšetrovatelia odbornú pomoc nedostávajú. Cádra bol kedysi dvojkou na zaniknutom Úrade boja proti korupcii, dnes pracuje v advokácii. „Veľké množstvo nadriadených vezme pri vstupnej kontrole spis, ani ho poriadne neprečíta a napíše len: postupovať v zmysle trestného zákona a poriadku, ukončiť v čo najkratšej dobe,“ hovorí.

Práva a povinnosti nadriadených idú ešte ďalej. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra majú okrem metodiky dozerať aj na plynulosť vyšetrovania a – úplnosť dokazovania. Ak zistia nedostatky, upozornia na nich vyšetrovateľa, ktorý však na ich radu nemusí dbať. V takom prípade nadriadený informuje prokurátora, pre ktorého je to signál, že v postupe policajta môžu byť chyby.

Cádra si myslí, že nadriadení sú pri vyšetrovaní nápomocní len málo. Podľa neho je to často ospravedlňované tvrdením, že vyšetrovatelia majú byť procesne samostatní. „Keď to spojíme s veľkou mierou fluktuácie a neskúsenosti vyšetrovateľov, niektoré spisy končia tak, ako končia napriek tomu, že do nich nikto korupčne nezasahuje,“ myslí si.

Prípad Kočner: nadriadený si vraj riadne plnil povinnosti

Jombikov postup, chyby či omyly pri stíhaní Kočnera si teda mohol všimnúť aj vyšetrovateľov nadriadený na NAKA – nielen dozorujúci prokurátor.

Prípad dozorovala Mária Trstenská z Úradu špeciálnej prokuratúry. Tá odobrila Jombikov záver, že „skutok nie je trestným činom.“ Keď neskôr média upozornili na nezrovnalosti, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik jej spis vzal. Dostal ho Maroš Žilinka, ktorý nechal Kočnera obviniť – a Jombika odstavil z vyšetrovania.

Ako si svoju prácu robil Jombikov nadriadený? Prezídium Policajného zboru Aliancii Fair-play uviedlo, že „neboli zistené žiadne pochybenia vo vzťahu k riadiacej a kontrolnej činnosti zástupcu riaditeľa príslušnej expozitúry.“

Odmietlo však pri živej veci odpovedať na otázku, či Jombikov šéf alarmoval prokurátorku Trstenskú, pretože našiel nedostatky, ktoré vyšetrovateľ odmietal odstrániť. Znamenalo by to, že nadriadený bol počas vyšetrovania aktívny, no vyčerpal svoje možnosti – právo rozhodnúť mala prokurátorka.

Pochybenia nezistili ani u Jombika. Ten podľa informácií DenníkaN odchádza ku koncu roka 2018 z policajného zboru. Na otázku denníka, či si pri Kočnerových kauzách nie je vedomý žiadneho zlyhania, neodpovedal.

Výsledok tak zostáva rozpačitý: nikto vraj nepochybil, no prípad po zisteniach novinárov napriek tomu dostali na starosti noví ľudia, ktorí ho nielenže znovuotvorili, ale hneď aj vzniesli obvinenie.

Čísla o kvalite práce riadiacich pracovníkov polícia nemá

Aliancia Fair-play sa snažila zistiť, či vedenie polície systematicky vyhodnocuje, ako sú nadriadení nápomocní pri metodickom usmerňovaní vyšetrovateľov či kontrole ich práce. Prezídium sme žiadali o akékoľvek štatistiky či analýzy, ktoré by vypovedali o kvalite riadiacej činnosti pracovníkov.

Odpoveď trvala takmer dva týždne – vraj preto, že je to obsiahla téma a vyžiadali sme si veľa materiálu. Nakoniec však Prezídium žiaden neposlalo. „Priebežne vykonávané kontroly v štatistických výkazoch nekvantifikujeme, prebiehajú individuálne podľa potreby neustále,“ uviedlo v stanovisku.

Opäť zdôraznilo, že vyšetrovateľ je „procesne samostatný“ a na jeho prácu dozerá „predovšetkým“ prokurátor. Kontrola nadriadeného je podľa Prezídia „skôr technicko-organizačného charakteru.“

Keď v júni 2017 tvrdili niečo podobné Tibor Gašpar s Petrom Hraškom, Jozef Šátek na facebooku napísal, že „absurdné vyhováranie sa na dozorového prokurátora a zamlčiavanie zodpovednosti nadriadeného by vo vyšetrovaní mohlo znamenať, že mladý a neskúsený vyšetrovateľ by si fakticky robil čo chce v rozpore so zákonom a nadriadený by sa len prizeral.“

Riadiaci pracovníci môžu podľa Šáteka kontrolovať vyšetrovanie „čo do rýchlosti i kvality (obsahu).“ Za pravdu mu dáva aj nariadenie ministra vnútra, ktoré o obsahovej kontrole hovorí hneď v niekoľkých bodoch.

Ale – majú vôbec nadriadení popri inej agende a množstve spisov čas na to, aby vedeli plnohodnotne riadiť, kontrolovať a metodicky usmerňovať vyšetrovanie každého prípadu?

Ani k tejto otázke Prezídium policajného zboru neposkytlo žiadne fakty či čísla. Uviedlo len, že policajt si má organizovať čas tak, aby všetky svoje pracovné úlohy vykonával kvalitne. „Pokiaľ by existovala nejaká prekážka, je povinný na ňu upozorniť svojho nadriadeného a sú prijaté opatrenia.“

Ministerské nariadenie: princípy zjavne nestačia, pribúdajú detaily

Zhrnutie? Mnohé spoločensky citlivé prípady uzavrie polícia v prospech podozrivých spôsobom, v ktorom nájde chyby aj laická verejnosť. Vedenie polície nezrovnalosti vecne nevysvetlí. Odkazuje na prokuratúru, ktorá má pri vyšetrovaní posledné slovo. Fakt, že na kvalitu práce vyšetrovateľa má vplyv aj jeho nadriadený, zvyknú policajní funkcionári opomenúť.

Možno aj preto, že poriadne nevedia, či a ako táto systémová poistka v praxi funguje. Sledujú len výkon jednotlivých riadiacich pracovníkov. Policajný zbor si tieto izolované zistenia nespája do skladačky, vďaka ktorej by videl celý obraz. Na škodu verejnému záujmu.

Mnohé prominentné prípady, ktoré najskôr dostali stopku, polícia po verejnom tlaku znovuotvorila. Mariána Kočnera obvinila, Ladislav Bašternák sa dostal až pred súd. Aj keby pôvodní vyšetrovatelia nechybovali, otázny zostáva prinajmenšom postup, ktorý pri preverovaní zvolili. A práve s ním – s metodikou vyšetrovania – im mali kvalifikovane pomáhať ich nadriadení.

Že pri riadení vyšetrovateľov nemuselo fungovať všetko hladko, naznačujú aj zmeny v nariadení ministra vnútra. V roku 2016 pribudla riadiacim pracovníkom zdanlivo nová povinnosť. Po novom sa majú oboznámiť s uznesením vyšetrovateľa, ak tento odmietne trestné oznámenie, začne či zastaví stíhanie, alebo ak vznesie obvinenie.

Už predtým pritom medzi ich úlohy patrila vstupná, priebežná či výstupná kontrola spisu – a teda aj čítanie takýchto rozhodnutí.

Ak si túto úlohu riadne plnili, prečo bolo potrebné nariadenie dopĺňať?

Nevyšetrovanie Ladislava Bašternáka

Vyšetrovatelka NAKA Tatiana Ujváryová odmietla v roku 2014 stíhať Ladislava Bašternáka za podvody s vratkami DPH. Trestné oznámenie dostala od Kriminálneho úradu daňovej správy. Jej postup odobril špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

O dva roky neskôr DenníkN a Trend zistili, že vyšetrovateľka nepreverila mnohé základné skutočnosti. Po medializácii prípadu trestné stíhanie predsa začala, no krátko nato sa z neho stiahla.

Generálna prokuratúra neskôr potvrdila, že Ujváryová a Kováčik prípad stopli predčasne. Disciplinárne stíhať ich však odmietla, vraj mali len iný právny názor.

Novozačaté vyšetrovanie doviedlo Bašternáka až pred súd, kde sa priznal k vine. Dostal 5 rokov väzenia, zatiaľ neprávoplatne.

Ujváryovej nadriadeným na NAKA bol Jozef Lutter. Ten však tvrdí, že jej prácu neriadil ani nekontroloval. Toto právo vrátane informácií o stave vyšetrovania si vraj vyhradil Lutterov šéf – riaditeľ finančnej polície Bernard Slobodník. Lutter tvrdí, že spis odvtedy nevidel. Mal dostávať len týždenné prehľady od vyšetrovateľky, z ktorých vyrobil formálny záznam o kontrole.

Prezídium Policajného zboru Aliancii Fair-play uviedlo, že „v tomto prípade neboli zistené žiadne pochybenia v riadiacej a kontrolnej činnosti zástupcu riaditeľa príslušnej expozitúry“ – teda Luttera.

Kočnerove vyhrážky Kuciakovi

Na jeseň 2017 sa Marián Kočner vyhrážal Jánovi Kuciakovi, že bude na neho zbierať špinu, zverejní ju a Kuciak prestane písať. Novinár podal trestné oznámenie, ktoré polícia odmietla. Kočnera ani len nevypočula. Rozhodnutie aj postup policajta potvrdil prokurátor.

Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár po vražde povedal, že polícia prípad uzavrela predčasne a nariadil ho znovu preveriť.

Riaditeľ Okresného riaditeľstva Bratislava II. Ján Pažický Aliancii Fair-play uviedol, že odmietnutie Kuciakovho oznámenia odobril aj policajtov nadriadený, ktorý robil výstupnú kontrolu.

Po Čižnárovom pokyne prípad preverovala aj NAKA, no výsledok zostal rovnaký – oznámenie odmietla. Podľa Pažického pochybenie nezistili ani pri vyšetrujúcom policajtovi ani pri jeho nadriadenom.

Pavol Lacko (palo@fair-play.sk)

Tento materiál vznikol aj vďaka podpore bežných občanov. Ak aj vy chcete prispieť k lepšej verejnej kontrole, môžete veľmi jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme. Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, sledujte facebookovú stránku Aliancie Fair-play.

Darujte

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie