Denník N

Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike – zoznam našich zlyhaní

Vláda pomerne rýchlo na svoje pomery zareagovala na tlak väčších zamestnávateľov a pripravila dokument s názvom  „Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike“.  I keď v tomto prípade je ťažko vyčítať tejto vláde flexibilitu, keďže pomerne rýchlo zareagovala na dopyt od zamestnávateľov.

Tento dokument schválený v takom zhone vedie k nižšej administratívnej náročnosti zamestnávania občanov z tretích krajín, nakoľko naša pracovná sila, aspoň podľa veľkých zamestnávateľov, je už všetka dostupná zamestnaná.

Otázka znie, je Slovenska republika absolútne bez pracovnej sily? Nie je na Slovensku nikto, kto by ešte mohol pracovať. Vo vlastnej správe konštatuje predkladateľ návrhu, že na Slovensku je cez 80 tisíc znevýhodnených uchádzačov o zamestnaní. Teda predovšetkým ľudí, čo sú viac ako 12 mesiacov bez zamestnania, alebo zdravotne postihnutí, alebo tých, ktorí sú starší ako 50 rokov.
Je nevyhnutné ísť na ruku, takto zamestnávateľom bez toho, aby sme dali šancu občanom, ktorí sú na okraji trhu práce dlhodobo?

Stratégia je skôr výpočtom dlhodobo neriešených problémov spojených so starnutím populácie a nedosiahnutím cieľov v inklúzií dlhodobo nezamestnaných hlavne z marginalizovaných rómskych komunít. Na všetky tieto problémy stratégia poukazuje a odkazuje na ostatné vládne stratégie, kde sú riešenia popísané. Je to v skratke výpočet takmer všetkého v čom sme na trhu práce zlyhali za posledných 20 rokov.

V skratke zlyhali sme v inklúzií nakoľko musíme aj na nízko kvalifikované profesie dovážať pracovníkov. Zároveň sme zlyhali, aj v štruktúre, aj moderovaní či usmerňovaní toho, čo idú naši študenti na vysoké školy študovať, a či budú mať uplatnenie po absolvovaní školy, keďže potrebujeme dovážať aj vysokokvalifikované pracovníkov.

Stratégia je odpoveď na dlhodobo neriešené problémy na ktoré všetky relevantné organizácie upozorňovali dlhodobo. Po rokoch neriešenia je skutočné situácia na trhu práce neúnosná,  a najrýchlejší liek je samozrejme dovoz pracovníkov z tretích krajín. Ako keby tie najpálčivejšie problémy sme zažehnali dovozom pracovníkov, ale tie hlbšie problémy ostali. V skratke dovoz cudzincov je len dôsledkom toho, že na tie ťažšie hĺbkové problémy sme neboli schopní reálne dlhodobo a súvislé vykonávať efektívne verejné politiky.

Preto aby sme o 10-15 rokov nemuseli zase tvoriť stratégiu na iné zaplátanie dlhodobo neriešených problémov by sme mali zamyslieť:

  1. Starnutie populácie

Nejde len o dieru v dôchodkoch, ale aj, kto sa o seniorov bude starať o akých nákladoch sa bavíme

  1. Marginalizované rómske komunity

Stále sú na okraji spoločnosti, i keď niekde sa veci pohli správnym spôsobom, väčšina detí to ďalej ako za základnú školu nedotiahne.

  1. Automatizácia

Sme jedna z najhroznejších ekonomík v EÚ v automatizácií, a v reforme školstva ani v akýkoľvek zmenách vo VŠ nie sú viditeľne zmeny. Len sledujem ďalší odchod talentov do zahraničia z ktorých sa nevracajú.

Nadýchnime sa, a naozaj sústredene riešme dlhodobé problémy, lebo to raz určite príde.

logo evsTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.