Denník N

Briti vystavia obraz barokovej maliarky Gentileschi – mohol byť ulúpený počas nacizmu

Národná galéria (National Gallery) v Londýne sprístupní verejnosti 19. decembra tohto roku autoportrét talianskej maliarky Artemisie Gentileschi, ktorá sa zobrazila ako sv. Katarína z Alexandrie. Portál artnet, ktorý sa venuje trhu s umením, zistil, že galéria maľbu zároveň potichu zaradila na zoznam objektov, ktoré mohli byť ulúpené v období nacizmu.

Artemisia Gentileschi: Svätá Katarína z Alexandrie

Kto vlastnil dielo v 30-tych, resp. 40-tych rokoch, nie je úplne jasné
Keď správcovia Národnej galérie v Londýne odsúhlasili v máji tohto roku kúpu maľby Artemisie Gentileschi za 3,6 milióna libier, rozhodli sa zároveň dať ju na zoznam umeleckých prác, ktoré možno boli „nenáležite nadobudnuté“ v rokoch, keď nacisti rabovali európske umenie. Záznam zo stretnutia správnej rady z 18. mája 2018 konkrétne hovorí o nedostatku dokladov o vlastníctve maľby v 30-tych a 40-tych rokoch minulého storočia. Pochybnosti sa týkajú toho, ako obraz získal Francúz Charles Marie Boudeville, ktorý zomrel začiatkom 40-tych rokov a ktorý ho odkázal maloletému synovi. Editor portálu artnet Javier Pes v tejto súvislosti dodáva, že počas nacistickej okupácie Francúzska boli židovskí zberatelia umenia, ktorí museli utiecť alebo boli deportovaní, často nútení svoje umelecké diela lacno predať alebo rovno opustiť. Anna Webber, zakladateľka a spolupredsedníčka Komisie pre ulúpené umenie v Európe (Commission for Looted Art in Europe), je prekvapená z toho, že National Gallery dosiaľ nezverejnila fakt, že minulosť diela nie je jasná. Hovorkyňa galérie však v reakcii povedala, že správna rada má vážny dôvod veriť, že maľba bola súčasťou rodinnej zbierky Boudevilleovcov už pred 2. svetovou vojnou: „Existuje silný predpoklad, že Charles Marie Boudeville dielo nekúpil, lebo nebol zberateľom ani významnou osobou, ale ho zdedil.“ Ako galéria tvrdí, „ukazuje to, že práca bola vo vlastníctve rodiny podstatne skôr ako od roku 1933“ – to je práve rok, keď sa v Európe začalo nacistické rabovanie. Ako a kedy však rodina Boudevilleovcov obraz získala, tiež nie je známe.

Autorstvo barokovej maliarky Gentileschi sa zistilo len nedávno
Dlhé obdobie pred tým, ako sa obraz objavil na trhu, nebolo jasné ani jeho samotné autorstvo. Parížsky obchodník s umením Christophe Joron Derem bol prvým, ktorý zistil, že maľba je od Artemisie Gentileschi, a predal ju v decembri 2017 za 1,85 milióna eur. Povedal, že dielo bolo v majetku francúzskej rodiny Boudevilleovcov „niekoľko generácií“. Dielo potom kúpili v aukcii obchodníci s umením Marco Voena a Fabrizio Moretti, ktorí ho o šesť mesiacov predali Národnej galérii v Londýne.

Maliarku Gentileschi na súde mučili, stala sa symbolom ženskej sily
Taliansku maliarku Artemisiu Gentileschi (nar. 1593) súkromne učil maliar Agostino Tassi, ktorý ju však ako 17-ročnú znásilnil. Keď sa to jej otec dozvedel, chcel, aby sa s ňou Tassi oženil. Násilník to odmietol, tak ho Artemisiin otec dal r. 1612 na súd. Dôvodom žaloby však nebolo samotné znásilnenie, ale strata panenstva Artemisie ako ujma, ktorá spôsobí ťažkosti v snahe vydať ju. Aby Artemisia potvrdila na súde svoje obvinenie, musela prejsť fyzickou tortúrou – prsty jej pomocou mučiaceho nástroja stláčali tak, aby jej spôsobili veľkú bolesť. Artemisia to vydržala a zotrvala na svojej výpovedi. Súd to akceptoval a Agostina Tassiho odsúdil, maliar však na trest aj tak napokon nenastúpil. Po ponižujúcom procese Artemisia pokračovala v maľovaní. Jej mimoriadnu vnútornú silu ocenila aj Hannah Rothschild, ktorá sa r. 2015 stala prvou ženou na čele správnej rady Národnej galérie v Londýne – po kúpe Artemisiinho obrazu povedala: „Získanie tejto veľkej maľby od Artemisie Gentileschi je naplnením dlhodobého sna rozšíriť v Národnej galérii zbierku diel od významných maliarok. Gentileschi bola priekopníčkou a majstrovskou rozprávačkou príbehov a patrila k najprogresívnejším a najexpresívnejším umelcom svojho obdobia. Bola jednou z mála žien, ktoré boli schopné prebiť sa cez hranice svojej doby a prekonala extrémne osobné ťažkosti, aby uspela v maliarskom umení.“ Hrdinkami Artemisiiných obrazov sa často stávali ženy vo výnimočných situáciách. Autoportrét, na ktorom sa zobrazila ako sv. Katarína z Alexandrie, ktorú mučili na ostnatom kolese, dávajú niektorí historici umenia do súvislosti s jej vlastným traumatizujúcim zážitkom, keď sa musela podrobiť súdnej tortúre. Za námety si vyberala aj scény brutálneho zabíjania mužov ženami. K jej dielam patrí napr. obraz biblickej Judity, ako zakrvaveným mečom oddeľuje hlavu opitému Holofernesovi. Judita koná chladnokrvne, až uspokojene. Dielo sa nachádza v galérii Uffizi vo Florencii.

Artemisia Gentileschi: Judita reže hlavu Holofernesa

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie