Tak rastú alebo klesajú tie rozdiely v regiónoch?

Ako je to s tými štatistikami?

Ekonómiu možno nadnesene nazvať štatistickou vedou, ktorej odporúčania sú založené na optike priemeru, ktorý platí pre celok, no nie nevyhnutne pre jeho časť. To čo sa v absolútnom vyjadrení zdá malé, v relatívnom môže nadobúdať zásadné rozmery. Výsledky porovnania, či analýz okrem kvality a dostupnosti údajov neraz závisia aj od zvoleného benchmarku, preferovaného indikátora, použitej metodiky, či hĺbky skúmania problému. Zvolené fakty a spôsob ich prezentácie nemusia vždy poskytovať komplexný pohľad na skúmanú otázku. A tak výsledná debata ekonómov o zjavne jednoduchom probléme nemusí mať konca kraja.

Najlepší ukazovateľ na hodnotenie disparít?

V praxi sa najčastejšie používa miera nezamestnanosti (resp. zamestnanosti), hrubý domáci produkt na obyvateľa alebo priemerné mzdy. Každá z týchto štatistík má svoje slabiny, nedostatky. Priemerné mzdy neobsahujú údaje o príjmoch živnostníkov, prímov z dohôd a lokálnu príslušnosť zamestnanca určuje sídlo organizácie. HDP na obyvateľa v regiónoch skresľuje mobilita dochádzajúcich do práce, oficiálne štatistiky o trvalom pobyte ľudí, či priraďovanie výkonu niektorých pobočiek centrálam firiem v iných regiónoch. Nezamestnanosť na úrovni okresov vychádza z evidencie ÚPSVaR, ktorá v čase podlieha viacerým zmenám a nezaberá celú populáciu neaktívnych. Uvedené indikátory v rôznej miere ovplyvňuje aj šedá ekonomika, ktorá môže byť rozdielne regionálne prítomná. Na hodnotenie ich variability v čase sa využíva najmä vývoj priemernej a štandardnej odchýlky, či variačný koeficient (podiel štandardnej odchýlky a aritmetického priemeru).

Rozdiely na trhu práce sa znížili, ale…

Regionálne rozdiely v priemerných platoch sa v porovnaní s rokom 2001 znížili. Ilustruje to vývoj variačného koeficientu, ktorý matematicky porovnáva rozptyl odchýlok priemerných miezd v 79 okresoch od celoslovenského „neváženého“ priemeru (a od seba navzájom, Graf 1). Detailnejší pohľad na kumulatívne tempo rastu priemerných miezd v regiónoch však ukazuje, že zbližovanie medzi okresmi nebolo rovnomerné (Graf 2). Priemerné mzdy v NRO v sledovanom období rástli pomalšie ako vo zvyšku Slovenska (o 12 p.b.), no zato rýchlejšie ako v piatich bratislavských okresoch. Kým v roku 2001 priemerná vážená mzda v NRO dosahovala 79 % zvyšku Slovenska, v roku 2017 sa jej podiel znížil na 76 %. Rozdelenie trendu u oboch indikátorov zároveň ukazuje, že v dobrých časoch sa regionálne rozdiely v platoch zväčšovali a zblíženie bolo výsledkom „korekcie“ z vplyvu ekonomickej krízy.

Hranica mzdy do úrovne, ktorej zarába polovica zamestnancov rástla pomalšie v KE, PO a BB kraji

Regionálne rozdiely v platoch zamestnancov sa „v priemere“ znížili vďaka lepšej situácii v regiónoch, ako aj slabšiemu pokrízovému vývoju v Bratislave. Zlepšenie v NRO v porovnaní so zvyšnými okresmi však bolo menej intenzívnejšie a relatívna výška priemerných miezd v NRO sa zvyšku SR vzdialila. Problémom priemeru je, že neplatí pre väčšinu, keďže je ovplyvnený extrémnymi hodnotami. Pre komplexnejšie vyhodnotenie je vhodné pozerať aj na vývoj mediánu. Ide o hranicu príjmu, ktorá rozdeľuje počet zamestnancov podľa výšky ich príjmu na presne dve polovice, kde jedna zarába menej a druhá viac ako medián. Uvedené regionálne štatistiky, na úrovni krajov od roku 2012 zverejňuje ŠÚ SR. Na rozdiel od zvyšných krajov v BB, KE a PO kraji rástol medián pomalšie ako priemer (Tab. 1). Zároveň v týchto krajoch klesal aj podiel mediánu na jeho celoslovenskom ekvivalente (Graf 3). Decilový podiel naznačuje, že za poklesom priemerky v BA kraji je relatívny pokles najvyšších zárobkov.

Rozdiely v nezamestnanosti klesali, najmenej sa však znižovala práve v NRO

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti merané pomocou štandardnej odchýlky sa od roku 2001 znižovali a ich vývoj koreloval s ekonomickým vývojom. Vzťah počiatočnej miery nezamestnanosti a jej zmeny v sledovanom období (Graf č. 5) ukazuje, že najmenej sa darilo znižovať zamestnanosť práve v NRO, najviac v okresoch západného a stredného Slovenska. Výnimku tvorili len okresy mesta Bratislava, čo však do veľkej miery súvisí s pomerne nízkou počiatočnou úrovňou nezamestnanosti v ich prípade. Naopak vo výkonnosti regionálnych ekonomík meranej cez HDP na obyvateľa sa regionálne nerovnosti oproti začiatku tohto milénia ešte väčšmi prehĺbili (Graf 4). Značnú časť rozdielov v odlišnom vývoji regionálnych nerovností na trhu práce a výkonnosti môže vysvetliť BA kraj. Ten rozdielnou mierou prispieval k rastu výkonnosti rovnako pred krízou ako aj po kríze, čo však už neplatilo v prípade jeho vplyvu na zamestnanosť v pokrízovom období.

Pretrvávajúce regionálne rozdiely v porovnaní so zahraničím

Menej lichotivý je stav regionálnych rozdielov na Slovensku v porovnaní so zvyškom EÚ. Na čo dlhodobo poukazujú aj viacerí slovenskí, či zahraniční ekonómovia z EÚ, MMF, OECD a pod. Koeficient variácie výkonnosti regiónov (NUTS 3) ukazuje na druhé najvyššie rozdiely vo výkonnosti po Spojenom kráľovstve (Graf 6). Regionálne rozdiely vo výkonnosti ekonomík sú vzhľadom na koncentráciu finančných a inovačných centier ako aj kvalifikovanej pracovnej sily prirodzeným javom. Napriek tomu je pomer najmenej a najviac výkonného regiónu na Slovensku značne vysoký, aj keď ide o jav skôr typický pre väčšie krajiny EÚ s prirodzenými hlavnými centrami (Londýn, Paríž, a pod.). Napriek pozitívnemu vývoju na trhu práce v posledných rokoch, sú regionálne rozdiely v nezamestnanosti na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ tiež stále vysoké. Na sledovanom horizonte regionálne rozdiely merané variačným koeficientom dokonca rástli (Graf 7).

[1] rok 2001 je posledne dostupný údaj pre účely porovnávania regionálnych štatistík zverejňovaný ŠÚ SR, popisné štatistiky hrubej mzdy sú k dispozícii od roku 2012

[2] porovnanie regionálnych rozdielov u jednotlivých indikátorov bolo realizované na najnižšej dostupnej geografickej jednotke (okres, kraj)