Denník N

Kotlebovci a hákový kríž na hrudi ich okresného predsedu

Po troch dňoch mlčania Rastislava Jakubíka, úporného zatĺkania a spochybňovania autenticity jeho fotografií s hákovým krížom na hrudi zo strany jeho priateľov či prívržencov a bagatelizovania zo strany podpredsedu a hovorcu ĽSNS, Milana Uhríka, ktorý pre SME povedal: „Neriešime hriechy z mladosti, ktoré sa stali pred rokmi,“ usporiadali Kotlebovci 14. decembra tlačovú konferenciu. Tu sa v duchu Uhríkovho scenára snažili verejnosť presvedčiť o pravdivosti jeho vysvetlenia. Lenže keď sa na vec pozrieme pozorne, vysvetlenie kríva na obidve nohy.

Po uverejnení môjho blogu ako prvé zareagovalo SME článkom Romana Cuprika „Kotlebovcom funcionár so svastikou neprekáža.“ Práve v ňom bola publikovaná prvá reakcia predstaviteľa ĽSNS: „Strana ĽSNS o tetovaní svojho okresného predsedu vie, ale podľa hovorcu strany Milana Uhríka sú fotografie neaktuálne. Hákový kríž má podľa neho Jakubík už zakrytý. „Neriešime hriechy z mladosti, ktoré sa stali pred rokmi,“ povedal Uhrík.“

V ten istý deň sa k téme vrátila v stĺpčeku s názvom „Kto si vytetuje svastiku, želá si problémy,“ aj Zuzana Kepplová. Vyjadrila názor, že záležitosťou by sa mala zaoberať polícia a hry kotlebovcov na schovávačku nás po kauze Mizík už nepresvedčia.

Včera, 14. decembra, pridali článok s nadpisom „Okresný predseda od kotlebovcov je neonacista, usvedčujú ho fotografie,“ Topky.sk

Televízia TA 3 citovala v článku s nadpisom „Kotlebovec mal na hrudi hákový kríž. Taká bola doba, reaguje“ tvrdenia Uhríka a Jakubíka z tlačovej konferencie ĽSNS.

reportáž v správach priniesla televízia Markíza. Jej reportér, Martin Petro oslovil aj mňa a zúčastnil sa tlačovej konferencie ĽSNS, kde Milan Uhrík a Rastislav Jakubík predniesli svoju verziu príbehu hákového kríža na hrudi okresného predsedu strany. Reportáž avizovali slovami: „Hákový kríž ako magnet na ženy. Okresný predseda Ľudovej strany Naše Slovensko v Leviciach tvrdí, že si dal na hruď vytetovať symbol z recesie a chcel ním zapôsobiť na nežné pohlavie. Tetovanie už vraj nemá, dôkaz ale neposkytol.

Informácia o tlačovej konferencii nechýbala ani na stránke ĽSNS.

A čo odznelo na tlačovej konferencii?  Dajme slovo Rastislavovi Jakubíkovi. Vo videu, ktoré je na stránke ĽSNS povedal toto: „Dobrý deň prajem všetkým. Chcel by som sa vyjadriť k medializovanej téme mojich tetovaní. Tieto tetovania sú už dávno neaktuálne. Vznikli zhruba cca pred 10 rokmi. Mrzí ma, že som si tieto tetovania dal niekedy spraviť. Bohužiaľ, z mladíckej nerozvážnosti, z frajeriny, proste bola taká doba, v takej dobe som žil. Tie tetovania som si dávno dal odstrániť. V čase keď som vstupoval do Ľudovej strany naše Slovensko som tieto tetovania nemal a Ľudová strana naše Slovensko nemohla tušiť ani vedieť, že som také tetovanie voľakedy mal. Čiže spájať ĽSNS s nejakými prvkami neonacizmu a podobne je absolútny nezmysel. Ešte raz, tetovania už dávno nemám, dal som si ich odstrániť, je to desať rokov stará vec. To je všetko čo k tomu chcem povedať.

reportáži televízie Markíza odznelo z Jakubíkových úst ešte toto: „Ja som sa už vyjadril. Bolo to z mladíckej nerozvážnosti, z nejakej recesie, možno nejakej frajeriny pred dievčatami… Proste som sa chcel ukázať. Nebolo to v žiadnej súvislosti, že by som niečo propagoval, alebo s tým súhlasil.
A tu je pes zakopaný. Rastislav Jakubík tvrdí, že ide o tetovanie, ktoré si dal urobiť pred cca 10 rokmi z mladíckej nerozvážnosti. Keby mal pán Jakubík pred tridsiatkou, mohli by sme privrieť oko a snažiť sa jeho tvrdeniu uveriť. Pán Jakubík ale vlani kandidoval za poslanca samosprávneho kraja a uvádzal vek 42 rokov. Narodil sa v júli 1975, takže v súčasnosti má 43 rokov a ak odpočítame zmienených desať rokov, dostaneme sa k veku 33 rokov.

Tento vek býva označovaný ako „Kristove roky“ a všeobecne je považovaný za vstup do stredného veku a dosiahnutie zrelosti. Takže teraz majú páni Uhrík a Jakubík príležitosť zvolať ďalšiu tlačovú konferenciu, na ktorej sa pokúsia prítomných presvedčiť, že okresný predseda ĽSNS bol na rozdiel od iných mužov vo veku cca 33 rokov, mentálne nezrelý mladíček, ktorý normálne nedokázal zbaliť žiadne dievča, a pritom ním tak silno lomcovali hormóny, že jedinú šancu ako sa zapáčiť dievčatám videl v tom, že si dá vytetovať na prsia hakenkrajc. Sám predsa tvrdí, že to bolo „z nejakej recesie, možno nejakej frajeriny pred dievčatami… Proste som sa chcel ukázať.“ Aká veľká bola jeho bezradnosť a aké silné bolo jeho nutkanie zapáčiť sa dievčatám je zrejmé z toho, že si vlastne dal na hruď vytetovať niečo s čím podľa jeho slov vôbec nesúhlasí, možno je mu to, neborákovi, dokonca odporné. Veď ako hovorí „Proste som sa chcel ukázať. Nebolo to v žiadnej súvislosti, že by som  niečo propagoval, alebo s tým súhlasil.“ Otázku, v akom veku mali byť dievčatá, na ktoré nedokázal bez hákového kríža zapôsobiť a či vo veku 33 rokov nebolo vhodnejšie upriamiť pozornosť namiesto mladých nazižabiek na zrelé ženy, primerané jeho veku, ponecháme radšej bokom.

Pozrime sa na ďalšie tvrdenie pána Jakubíka. Vec je vraj neaktuálna: „tetovania už dávno nemám, dal som si ich odstrániť, je to desať rokov stará vec.“ Hoci fotografie, ktoré vznikli v roku 2014 na letnom pobyte pri Čiernom mori v Bulharsku, už na Facebookovom profile jeho manželky nie sú verejne prístupné (prečo asi?), neznamená to, že zmizli do nenávratna. Sú dôkazom, že prinajmenšom v lete 2014 mal Rastislav Jakubík hákový kríž na hrudi a verejne sa s týmto tetovaním predvádzal. Od roku 2014 uplynuli štyri roky, nie desať.

A sú aj iné fotografie, ktoré naznačujú, že verzia pánov Jakubíka a Uhríka je viac ako problematická. Na fotografii z júna 2016 síce hákový kríž vidieť nie je, ale veľký železný kríž huncútsky vykúka Jakubíkovi spod úzkeho trička.

Ostalo nám ešte jedno tvrdenie a jedna výhovorka. Pán Jakubík tvrdí: „Mrzí ma, že som si tieto tetovania dal niekedy spraviť.“ Vzhľadom na osobu pána okresného predsedu ĽSNS mi jeho tvrdenie pripadá rovnako úprimné a pravé, ako prstene z „rýdzeho zlata,“ ktoré nám zavše na parkoviskách ponúkajú rumunskí Olaši. A čo sa týka výhovorky: „proste bola taká doba, v takej dobe som žil,“ tej nemôže uveriť snáď ani malé dieťa. V tej dobe žili aj iní a hakenkrajc vytetovaný nemajú. Lebo doba je vždy „nejaká“ a ľudia tiež. Vždy sa nám núkajú rôzne cesty a je iba na nás, ktorú si vyberieme.

A pánovi Uhríkovi, ktorý sa vo svojom vystúpení oháňal Bibliou v súvislosti s odpúšťaním si dovolím pripomenúť, že odpusteniu musí predchádzať priznanie, oľutovanie a pokánie. Ak je reč o priznaní, je pochopiteľné, že musí byť úplné a bez falošných tónov. Biblia pamätá aj na to, napríklad v Liste Efezanom, v štvrtej kapitole je verš  25 „Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu svojmu blížnemu…“ A ja nemám dojem, že na tlačovej konferencii odznela úplná pravda.

Pretože o Rastislavovi Jakubíkovi tričká, ktoré nosí a spoločnosť, ktorou sa obklopuje hovoria niečo celkom iné ako odznelo na tlačovej konferencii. Preto tvrdenie pána Uhríka, že „Rasťo Jakubík sa k tejto kauze, k tomuto problému postavil ako chlap, že sa dokázal v podstate pred celým Slovenskom, pred médiami ukázať a oľutovať tie svoje činy, tie nerozvážne činy z mladosti, pretože mnohí by takúto odvahu v živote nenabrali.“ vyznieva v tomto svetle prázdno a falošne. Mne sa skôr zdalo, že pán Jakubík, ktorý neúprimne klopil oči a nervózne si žmolil ruky, si pred svojimi kameraden, obrazne povedané, zbabelo nakadil na hlavu a nás ostatných nepresvedčil. A pritom stačilo tak málo. Ukázať, že to tetovanie už naozaj nemá. Prečo to neurobil, vie najlepšie on sám.  A my ostatní to tušíme.

Vráťme sa ale k tvrdeniam niektorých priaznivcov pána Jakubíka, že čo sa týka fotografií uverejnených v mojom blogu ide o fotošop a podvrh. Napríklad mladík Adrián Lörincz, ktorý o sebe tvrdí, že je fotograf, bez začervenania napísal: „ano je to photo shop a snaha nejakého človeka ktorý má guwno v hlave a podobne v papuli

Slušnosť a zdvorilosť, takú typickú pre členov Kotlebovej, Uhríkovej a Jakubíkovej ĽSNS, prejavil aj ďalší diskutér a popierač nosa medzi očami, Karol Mihály. Diskutujúcemu, ktorý na Jakubíka poukázal, odpísal: „…Opýtaj sa toho mamlasa z Ružomberku kde zobral tie fotky??“ A potom keď urazil aj jeho, rozlúčil sa pozdravom „Na stráž!

O podvrhu hovoril aj ďalší mladý kotlebovec Dávid Sebastián Mudrák: „Dúfam že si viacerí uvedomia že ten krásny príspevok s 5000 fotkami a dlhší ako toaletný papier je jednoducho podvrh.. Na Stráž!

A svojou troškou do mlyna prispel aj volič ĽSNS Ján Kolaj, ktorý si meno píše v azbuke. Ten takto zareagoval na jedného z Jakubíkových kritikov.

Ján Kolaj je voličom Kotlebovej ĽSNS prinajmenšom od roku 2010. A ako sa zdá, nemá v láske Rómov a Židov.

Rád by robil poriadky: „Zoberme si priklad z Bulharska vezmime noze, palice, sekery, fakle a hor sa na ciganov!!!!

Váži si Jozefa Tisa.

Aj Adolfa Hitlera. Najmä s menom napísaným azbukou to má svoj pôvab.

Veď Hitlerovi vojaci neboli žiadni zločinci a vrahovia, ale hrdinovia.

Vie ako pozdraviť priateľov k Vianociam aj Novému roku. S hajlovaním, Hitlerom, hákovými krížmi aj šifrou 14/88.

Nosí a propaguje patričné oblečenie. Napríklad značku Thor Steinar s vlčím hákom, ktorý patrí medzi neonacistické symboly. Alebo s číslom 44, šifrou pre jednotky Waffen SS.

Spoločná fotografia s Rastislavom Jakubíkom a kamarátmi.

Ján Kolaj má rád slovenské neonacistické kapely Ancestors, Biely odpor, Cirhoza 88 a Juden Mord.

S Ondrejom Ďuricom, frontmanom kapely Biely odpor, má aj spoločnú fotografiu.

Nepovrhne však ani zahraničnými. Ikona nazi rocku Ian Stuart, Česká Agrese 95 či švédska Saga majú miesto v jeho playliste.

Takto podkutého ho nevyrušia teroristické útoky v Paríži pri ktorých zahynulo 130 ľudí a Francúzom odkazuje: „vobec mi vas nieje luto lebo tak sprosty narod si ani nic ine nezasluzi !!!

Čo poviete, pán Uhrík, naozaj nemá podľa vás vaša strana vôbec nič spoločné s extrémizmom, fašizmom a neonacizmom? A úplne na záver jedna otázka. Pamätáte sa pán Uhrík na ten pocit trápnosti keď sme ako žiaci či stredoškoláci boli svedkami toho, ako sa niektorý náš spolužiak pokúšal neobratne ospravedlniť svoju nevedomosť? Ako sme sa hanbili aj za neho?  Mal som kedysi dávno na strednej škole spolužiaka, ktorý nemal rád nemčinu. Keď ho nemčinár nachytal, že nevie z novej látky nič, vždy prišla na rad výhovorka na „Kopfschmerzen.“ Sofistikovanejšia nebola jednoducho po ruke, lebo s nemčinárom sme museli komunikovať zásadne v nemčine a na to spolužiakovi jeho znalosti nemčiny nestačili. Keď sa výhovorka pričasto opakovala, nemčinár ho vyprevadil ironickým mávnutím ruky, vetou „Setzen sie sich!“ a nedostatočnou. Čo myslíte, pán Uhrík, akú známku by ste dostali vy s Rastislavom Jakubíkom, nielen za včerajší výkon? Pamätáte sa ako ste tvrdili, že poslanec Mizík nevie obsluhovať počítač, a preto antisemitský status, kvôli ktorému má opletačky so súdom, nemohol napísať? Naozaj vám to nie je ako človeku s vysokoškolským a doktorandským titulom Ing. a PhD., ani trochu trápne?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .