Denník N

Neodúvajte sa, babka z Billy

Boh vie, že mám na starých ľudí slabosť. Vážim si ich, oceňujem stareckú múdrosť, fascinuje ma ich pokoj v tvári.
Nedávno som robila rýchly nákup v potravinách. Už pri zelenine ma vyrušil starý, opotrebovaný hlas. Nervózna pani v jeseni života s príčeskom a s taštičkou na kolieskach. Rada by som napísala, že išlo o typ ľúbivej babičky ako od Boženy Němcovej. Či ten druh starkej, ktorá má furtom v zástere skryté hašlerky a sušené jabĺčka. No nemôžem.
Naopak, dvere obchodného reťazca privítali prototyp Můj deda je lotr, no v stareckej sukni a tvídovom saku.

Hrmotným hlasom uzemňovala žiaka ZŠ slovami „sopliak a iné“. Jeden by si pomyslel, že sa frkan zarehoce a drzo odkráča. Toto chlapča však stálo v jej tieni tak nešťastne a zúfalo, až sa čosi vo mne pohlo. Zahanbila starucha tohto neboráka s veľkým ruksakom až celá prevádzka v potravinách ustala, stíchli tí pri paštékach, onemeli sme tiež my, pri zelenine. Dokonca už aj môjmu dojčaťu bolo jedno, že si dudel nevie pritisnúť a má ho nalepený v ľavom kútiku.

Kedysi som v takejto situácii zvraštila obočie sama pre seba a v duchu vysielala prostredníky tam, kam patrili a uspokojivé objatia na opačnú stranu, k nešťastníkovi. Tentokrát som na sekundu zmeravela. Vekovo som na pomedzí kristových rokov a kolónkou, kedy mi farmaceutické firmy začnú posielať letáčiky s návodom ako prežiť menopauzu. Som vo veku, kedy mám nielen názor, už ho aj prejavím. Zvlášť, keď sa jedná o krivdu.
Míľovým krokom som pristúpila k pani a požiadala ju, aby sa k chlapcovi správala slušne. Na, zle sa stalo! V temnom pohľade seniorky zasvietili plamienky zlosti mojim smerom. Paušálne a do sveta vykričané, „čo si dovoľujem po nej čosi chcieť; a máme poriadne vychovávať tie svoje detiská“. Na tieto výčitky protiargumentujem tým, že aj ona v tejto chvíli chtiac-nechtiac vychováva onoho chlapca. Čo si práve zahanbený z tejto mrzkej skúsenosti odnesie do budúcna?
Periférne sledujem svoje dojča zmeravené krikom a ešte stále s prilepeným dudlom v ľavom kútiku. Hundravá dôchodkyňa si ide svoje, „ona už nič nemusí, pracovala dlhé roky v televízii…“. A tu by zážitok mohol skončiť.

Rada by som starej pani odkázala, že napapuľovala možno budúcemu lekárovi, ktorý dakedy predpíše masť na jej boľavé kĺby. Možno pekárovi, ktorý ráno o 5:00 stihne upiecť jej obľúbené rožky, čo si rada namáča do bielej kávy. Alebo budúcemu farárovi, pred ktorým raz kajúcne prednesie „tri otčenáše a dva zdravasi“.
Možno áno, možno aj nie.
Teraz je sopliak sopliakom, o pár rokov bude mužom so svojim cieľom. A hádam práve ona bude potrebovať akurát jeho pomoc.
A preto, neodúvajte sa, babka z Billy.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie