Denník N

Strašenie Harabínom

Photo - Zdroj: AnimatronicHalloween.com
Photo – Zdroj: AnimatronicHalloween.com

Naozaj smerujeme do katastrofy a rozhodne prvé kolo volieb, ako tvrdí Samo Marec? Treba pred vyhlásením termínu volieb odpísať relevantných kandidátov, ktorí môžu nakoniec vyhrať?

Udržujte paniku!

Prednedávnom som čítal blog, v ktorom Samo Marec v panike vyzýva iných kandidátov na prezidenta a niektoré politické strany, aby sa vzdali a podporili jedného kandidáta. Nie keď sa zistí, že kandidáti, ktorí nie sú jemu (priznám sa, že ani mne) po chuti, môžu vyhrať v druhom, alebo nebodaj už v prvom kole. Vyzýva k tomu už teraz. Teraz, keď prieskumy nie sú relevantné, teraz, keď reálna prezidentská kampaň ešte ani nezačala, teraz, keď nevieme ani kto všetko bude vlastne kandidovať.

A ak by sa stalo to, k čomu vyzýva Marec a Mistrík, tak by sme vlastne opäť nemali relevantné prieskumy a žiadna prezidentská kampaň by vlastne ani už nebola. Rozhodovalo by sa medzi jedným demokratickým kandidátom, jedným klamárom a jedným neznámym…možno niekým zo Smeru, možno Dankom.

Ani jeden z týchto troch by však už nemusel robiť kampaň, pretože každý by svojich voličov automaticky mal, alebo nemal.

Stratégia, alebo strach?

Táto výzva je ako keby bolo niekoľko armád, ktoré chcú dobyť jedno územie. Niektorá armáda je o niečo väčšia, niektorá menšia, ale v podstate šance každej jednej môžu byť pri dobývaní vyrovnané. Jedna z armád vyzve niektoré ďalšie, aby sa vzdali svojho nároku na dobytie územia a pomohli jej toto územie získať pre seba. Odôvodňuje to tým, že pre nich bude určite lepšie, keď územie získa ona a nie iná armáda, lebo tá potom môže odtiaľ napádať všetkých. Zároveň hovorí to, že by to určite mali urobiť, pretože môže toto územie nakoniec získať ďalšia armáda, o ktorej nikto nevie, či existuje a nikto nevie, aká bude veľká. Navyše žiadna známa armáda ešte nezmobilizovala všetkých svojich vojakov, takže nikto nevie, kto má v skutočnosti najväčšiu šancu.

Ak by ste boli veliteľom niektorej zo spomínaných armád, ktoré boli vyzvané, aby sa pred zistením skutočných síl vzdali, čo by ste urobili? Vzdali by ste sa teraz, lebo niekto, kto chce to územie pre seba, vám hovorí, že môže nakoniec zvíťaziť niekto, o kom ešte nič nevieme? Boli by ste teraz ako velitelia považovaní za skvelého stratéga, ktorý zabránil víťazstvu niekoho nežiadúceho, alebo neznámeho? Alebo by ste boli považovaní za zbabelca, ktorý z dôvodu iracionálneho strachu opustil svoju armádu a predal ju niekomu, kto je akceptovateľný?

Chceme voliť, alebo strašiť?

Nerobme teraz predčasné závery. Nevyhlasujme, že by sa mal niekto vzdávať v prospech niekoho iného. Skúsme mať trochu úcty ku všetkým relevantným kandidátom, ktorí sa rozhodli o túto pozíciu uchádzať. Zároveň majme úctu k ľuďom, ktorí dúfajú v to, že budú možno môcť voliť za prezidenta niekoho, kto v ich predstavách prezentuje túto funkciu najlepšie. Toho, kto ich presvedčí svojím vystupovaním, názormi, skúsenosťami a príbehom. Nevnucujme voličom názor, že sa musia už teraz rozhodnúť iba pre toho, kto momentálne vyzerá, že môže poraziť slameného strašiaka a neviditeľný prízrak.

Aby som bol transparentný, ja momentálne chcem voliť Zuzanu Čaputovú, pretože ona stelesňuje moju predstavu najlepšieho prezidenta, akého sme kedy mali. Ak by bol mojim kandidátom Robert Mistrík, k jeho výzve ďalším kandidátom by som možno nebol taký kritický, ale určite by som ju nepodporoval, možno by som ju v tichosti ignoroval.

Voľby (aj prezidentské) sa majú vyhrávať skutočnými schopnosťami, presvedčovaním v diskusiách a svojim doterajším životným príbehom. Ak to tak nebude, potom krivíme demokraciu úzkostlivým taktizovaním a strachom.

To, čo môžeme pre demokraciu urobiť, je kriticky posudzovať a sledovať všetkých reálnych kandidátov a presviedčať svojich známych, nech robia to isté. Keď bude treba po posledných prieskumoch v hlasovaní trochu aj taktizovať, nech to urobia. Ale robiť to teraz, je nezmyselné. Ak vymýšľate taktiku v čase, keď máte niekoľko možných neznámych premenných, nie ste dobrý taktik, ste skôr gambler, ktorý môže mať šťastie a vyhrať, ale aj nemusí.

Výzvy Roberta Mistríka a môjho inak obľúbeného blogera mi tak skôr pripomínajú vyvolávanie paniky. Navyše argument, že nemáme do volieb veľa času a treba rýchlo ľuďom vysvetliť už teraz, koho majú voliť, nie je veľmi relevantný, keďže veľké množstvo voličov sa definitívne rozhoduje týždeň pred voľbami, prípadne deň pred nimi, dokonca až v deň volieb.

Dúfam teda, že Sama nikto nezažaluje po jeho blogu za šírenie poplašnej správy, lebo väčšinu jeho blogov mám rád.

Teraz najčítanejšie

Peter Koupil

„Učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí.“ Friedrich Nietzsche