Denník N

Ako sa obrovský projekt digitalizácie v Martine predražil „prehodnotením“?

Anatómia digitálneho tunela SNK. Slovenská národná knižnica (SNK) nebola schopná realizovať národný projekt OPIS2 Digitálna knižnica a digitálny archív. Čo vlastne mala SNK urobiť podľa projektu? Ako projekt „prehodnotila“ smerom k predraženiu? Majú inštitúcie nanovo robiť to, čo mala spraviť SNK? Kto to zaplati?

Slovenská národná knižnica nebola schopná realizovať národný projekt OPIS2 Digitálna knižnica a digitálny archív (2012-2015). Čo vlastne mala SNK urobiť podľa projektu?

Je to jednoduché: SNK mala digitalizovať 735 000 objektov (monografických diel, viazaných zväzkov, knižničných jednotiek).

Základnou jednotkou plánovania a vykazovania v digitalizácii je všade na svete jedna digitalizovaná strana. Teda jedna strana knihy, strana novín, strana časopisu a pod.

V počte 735 000 objektov malo byť podľa projektu 253 847 750 strán. (253 miliónov !!!).

Táto teória a prax je v SNK neznáma a prekrútená, čo viedlo k žonglovaniu s číslami a ku falšovaniu vykazovania… Vykazujú sa akési  „neidentifikovateľné objekty“ a nie digitalizované strany. Táto prax trvá a som prekvapený, že to nikomu neprekáža…

Cena projektu sa zásadne vypočítava podľa ceny za jednu digitalizovanú stranu. V tej cene za stranu podľa európskych metodík bolo pritom všetko: skenery, skenovanie, konzervovnie, infraštruktúra, mzdy, odvody, čistenie, doprava atd.)

Cena za digitalizovanú stranu je obvykle 0,13-0,15 €. Také sú napríklad aj v súčasnosti komerčné ceny vo firme NUPSESO (0,15 €). Niektoré firmy na Slovensku ponúkajú digitalizáciu dokonca za 0,04 €.

Počet 739 000 komplexných objektov (kníh, starých a vzácnych tlačí, zväzkov novín a časopisov a pod.) mal obsahovať 253 847 750 strán. V počte strán sú vložené objekty, ročníky novín a časopisov, jednotlivé čísla novín a časopisov prípadne jednotliviny, ktoré predstavujú samostatné knižničné jednotky. (Spolu to predstavovalo 1 439 000 „objektov“).

Trochu zložité? Ale veď stačí si zapamätať, že v digitalizácii písomného dedičstva je rozhodujúcim  podľa opisu projektu počet digitalizovaných strán a nie počet objektov.

Ak by bol pre projekt dôležitý počet objektov, potom stačilo digitalizovať za dva týždne 2 milióny pohľadníc… To by bol podvod, a preto to nebolo cieľom projektu. Výnimočne to mohli byť aj články z časopisov, ktoré majú vlastný identifikátor SICI (čo články skenované v SNK nemajú a nemali!!!).

Na digitalizáciu 253 847 750 strán mala SNK 49 667 500,00 €. Zmluvu na poskytnutie nenávratného príspevku na tento projekt som podpísal s Úradom vlády 07. marca 2012.

Stôl bol prestretý! Hostina sa začala. Slovenská národná knižnica mala na stole takmer 50 miliónov . Digitalizácia jednej strany, vrátane masovej priemyselnej deacidifikáciepísomného dedičstva by bola stála 0,19 €.

Keďže však SNK žiadnu priemyselnú deacidifikáciu nerobila, vyšla by jedna strana na 0,15 Eura. (Teda mínus ca 9 miliónov eur).

V decembri roku 2011 už bola daná do užívania budova, do ktorej sa mohli inštalovať skenery a iná infraštruktúra, ktorá už bola verejne obstaraná. Museli sme však čakať na podpis zmluvy.

Od nástupu nového vedenia Slovenskej národnej knižnice 10. júla 2012 bolo jasné, že toto vedenie projekt Digitálna knižnica a digitálny archív nebolo schopné projekt realizovať a že projekt je ohrozený. Situáciou sa zaoberal aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Výbor dňa 26. februára  2013  k informácii o aktuálnej situácii v Slovenskej národnej knižnici v Martine prerokoval návrh uznesenia, ktoré znelo, že:

Výbor … nesúhlasí s vyjadreniami generálnej riaditeľky  Slovenskej národnej knižnice a vyjadruje veľké znepokojenia nad súčasnou situáciou v SNK a spôsobom jej riadenia vzhľadom na to, že Slovenská republika môže prísť o 50 mil. € investíciu na záchranu našich národných kultúrnych písomností.

Uznesenie neprešlo o jeden hlas. Na rokovaní jeden z poslancov p. Číž vyhlásil, že: „my (rozumej Smer SD) za ňou stojíme“.

Škoda, že aj do záležitostí záchrany a sprístupnenia kultúrneho dedičstva sa vnášajú politické pazvuky a politické krytie nekompetentnosti. Teraz sa tí, ktorí tento stav spôsosobili akosi nehlásia k zodpovednosti (pán Číž, pán Maďarič…).

„Plánovaný počet zdigitalizovaných strán knižničných a archívnych dokumentov v projekte od 1. apríla 2012 do 30. júna 2015 je 259 495 150, realita k dnešnému dňu je 2 500 000 zdigitalizovaných strán od roku 2008,“ zdôraznila Krištofová na tlačovej konferencii 14. septembra 2012. Zdôraznila, že „do 30. júna 2015 musí byť zdigitalizovaných 2,8 milióna objektov, na čo sa chce v rámci schváleného národného projektu sústrediť“. Bol to verejný prísľub, ktorý SNK nesplnila.

Digitalizácia spomenutých  2.5 miliónov strán prebehla bez jej pričinenia a strany boli naskenované na skeneroch získaných pred začatím projektu DIKDA. Z 29 planovaných skenerov mala 6 skenerov SNK už v čase nástupu „nového vedenia“.

Výkon jedného skenera je pritom až 22 000 strán denne…. Túto možnosť SNK nevyužila…

Generálna riaditeľka SNK v Stratégii ďalšieho rozvoja Slovenskej národnej knižnice z 26. novembra 2012 vyhlásila na s. 3 okrem iného, že jej „prioritou“ je:

„Prehodnotenie národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív spolufinancovaného z prostriedkov Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti (PO2 OPIS) a jeho nové nastavenie v súlade s princípmi hospodárnosti,“

Neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že generálna riaditeľka je zodpovedná za „prehodnotenie“ projektu, čo spočívalo v podstatnej zmene projektu, pričom tieto zmeny neviedli k podstatnej zmene rozpočtu projektu. V konečnom dôsledku sa nedosiahla hospodárnosť ale naopak, nastalo bohapusté predraženie a plytvanie verejnými zdrojmi.

Samotné „prehodnocovanie“ pani generálna riaditeľka viedla sprievodnou diskreditáciu „predchádzajúceho vedenia“, ktoré projekt pripravilo. Samotná generálna riaditeľka sa na príprave projektu nijako nezúčastňovala. Po odchode alebo prepustení všetkých kľúčových zamestnancov zo Slovenskej národnej knižnice sa „nové vedenie“ začalo zaoberať tým, čo to vlastne majú riadiť….

„Prehodnotenie“ projektu viedlo k tomu, že namiesto 253 847 750 strán naplánovala ing.Katarína Krištofováo 213 547 750 strán menej.

Takže, aby sme to zjednodušili, namiesto 250 miliónov strán knižnica po prehodnotení mala v pláne digitalizovať len 40 miliónov strán. A to za 40 282 685 € !!!

Takže jedna strana po “prehodnotení“, ktoré iniciovala generálna riaditeľka jedna strana nestála 0,15 € ale 1,00 €.

Každému je jasné, že hovoriť o tom, že sa uplatnil princíp „hospodárnost“ je nanajvýš sporné. Prehodnotenie, ktoré vykonala SNK na návrh generálnej riaditeľky smerovalo jednoznačne k nehospodárnemu využitiu verejných zdrojov.

Najhoršie je, že ani to digitalizované torzo vlastne nie je nikomu dostupné online cez internet… Ale o tom inokedy.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Dušan Katuščák

Bibliograf, knihovník, vysokoškolský profesor. V r. 2000-2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. V národnej knižnici pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Autor vyše 200 odborných a popularizačných publikácií a viacerých národných projektov.