Denník N

R. Sulík nehovorí pravdu, ale nevadí…

Ak niekto nehovorí pravdu, klame- ergo je klamár. Nepíšem, že R. Sulík je klamár, píšem len, že R. Sulík v rozhovore v denníku SME nehovorí pravdu. Nehovoriť pravdu sa totiž dá aj neúmyselne, možno preto, že si to človek prosto a jednoducho pri tých všetkých povinnostiach nepamätá. V čom si teda R.Sulík nepamätá niektoré skutočnosti dobre?

V rozhovore pre SME na otázku ohľadom nášho spoločného  „mega problému“, kvôli ktorému sa už tri roky nerozprávame odpovedá:  „ … Napísal som mu, že sa mi nemusí ospravedlňovať , ale nech napíše na svoj FB, že to tak nemyslel.“

V júni tohto roku vedomý si veľkej zodpovednosti za komunálne voľby som sa pánovi Sulíkovi ozval s tým, že by sme sa mali stretnúť a dohodnúť o postupe v komunálnych voľbách a že som pripravený kvôli tomu „tú našu vec“ vyriešiť. Pán Sulík mi následne  na dva alebo trikrát opravoval moje vyjadrenie  a ani s touto poslednou verziou nebol spokojný:

„V rozhovore pre Denník N som povedal, že naši liberáli majú slovník ako neonacisti v Drážďanoch. Priamo som to nepovedal, ale z textu sa dalo pochopiť, že tým myslím aj samotného predsedu SaS, R. Sulíka. Pripúšťam, že slovník neonacistu v Drážďanoch je predsa len silnejší ako slovník našich liberálov, ktorý zvyknú používať pri niektorých témach.  Ak táto hyperbola bola neadekvátna a mala potenciál sa niekoho dotknúť, tak ju beriem späť“.

Takéto vyjadrenie  som bol pripravený zverejniť na mojom FB.  Pán Sulík však požadoval inú textáciu a okrem zverejnenia na FB požadoval aj zverejnenie  na Denníku N. Takže, ak to porovnáte s jeho vyjadrením v rozhovore v denníku SME, tak to nesedí.

Teda pán Sulík nehovorí pravdu, ale nevadí, možno si to už nepamätá.

Áno, je to svojim spôsobom smiešne takto sa doťahovať.

Chcem veriť, že R.Sulík naskočil na vlnu určitej rétoriky preto, lebo chce loviť voličov aj v iných vodách a v skutočnosti nie je taký vo svojom vnútri. Možno chce ísť do Brezna a nebáť sa chodiť po uliciach. A možno chce získať aj potlesk určitého auditória v Brezne. Tomuto pragmatizmu do určitej miery rozumiem. Môžem však aj povedať, že ja sa do Brezna nebojím ísť aj bez tejto určitej rétoriky, dokonca som to riskol a pešo som v okrese Brezno prešiel dediny ako Lom nad Rimavicou (v ktorej je v strede dediny vystavené kotlebovské auto) alebo obec Sihla, v ktorej sú Kotlebovci hviezdami na pretekoch volských záprahov.

Čítam výbornú knihu Ako umiera demokracia, v ktorej sa okrem iného píše, že prispôsobovaním sa extrému a populizmu sa extrémizmus a populizmus nezničí. Odporúčam.

Čakajú nás ďaleko väčšie zápasy ako zápas o to, kto sa komu a v akej doslovnej forme ospravedlní a kde všade toto ospravedlnenie uverejní.

Čaká nás súboj dvoch svetov: Európa  vs Euroázia.

Tento zápas je dôležitý. A v tomto zápase je tiež dôležité vedieť, kto kde stojí.

S pánom Sulíkom asi kamaráti nebudeme. Prečo by sme mali byť? V politike sa nehľadajú priateľstvá. Politika je zápas. Zápas, v ktorom si oblečiete uniformy, aby bolo zrejmé, aký svet zastupujete a dodržiavate podmienky a pravidlá.

Kamaráti byť nemusíme, komunikovať by sme však mali vedieť.

Ja som možno trochu viac emočnejší, pán Sulík má rád tabuľky, čísla. Ak to dáme do jeho sveta, do sveta čísel a bilancií, tak je to v zásade teraz  jedna-jedna. On tvrdí, že som nehovoril pravdu a ja tvrdím, že on teraz nehovorí pravdu.

Nastal čas si podať ruky alebo začať spolu aspoň minimálne komunikovať.

Ja s tým problém nemám.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie