Denník N

Zlyhanie

Jeho slovo, ospravedlnenie všetkého…

Padla, hodiny mi našepkávajú. Výborné, sú informácie, ktoré počujem veľmi rada. Koniec pracovnej doby patrí medzi ne. „Ja by som to spravil radšej takto,“ ukazuje mi Rado detailný nákres. Venujem mu chvíľu, protivná nechcem byť, on by sa voči mne správal rovnako. Rozhovorí sa, plná hlava nových nápadov. Nájdu sa medzi nimi dobré i veľmi dobré. Len ten čas, hodím očkom na hodiny. Všimne si, je vnímavý. „Prepáč, viem, dokončíme to zajtra.“ Dohodneme si podrobnosti, lúčime sa, každý ide opačným smerom.

Chvátam. Nechcela som, ale musím, okolnosti ma nútia. Sedím v aute, vyrážam do ulíc. Neprejdem niekoľko metrov a koniec, zápcha až neviem kam. Klopkám prstami po volante, do uší mi prúdi hudba. Kolóna, pohne sa, žiadna rýchlosť, ale lepšie ako nič. No nie, ešte aj nákupy. Keby sa jesť nemuselo, hromžím a kladiem papierovú tašku s nákupom do kufra.

Za oknom tma. Kuchyňa pustá, dnes to bude rýchla večera. Na nič náročnejšie sa necítim. Aj tak nebudeme veľa jesť. Dôležitejšie ako jedlo je môj plán. „Dobrú chuť, miláčik,“ servírujem. Ďakuje, veľmi do reči mu nie je. Ako cez kopirák, včera, dnes, i zajtra. Je doma, ale akoby tu nebol. Možno si to vymýšľam, ale nezdá sa mi to.

Riady upratané. Hotovo, zatváram túto miestnosť, už ju nechcem ani vidieť. Kúpeľňa, tam kdesi začínajú moje plány. Voňavý kúpeľ prichádza. Neponáhľam sa, zbaviť sa nahromadeného stresu je cieľ. Ležím v horúcej vode, je mi krásne. Ešte sprcha, ku slovu sa dostáva negližé. Novinka, v mojom šatníku určite. Červené, jeho obľúbená farba. Teším sa, horím od očakávania.

Je v posteli, viem to. Otváram dvere, dávam si záležať, ladný krok je dôležitý. Musím udržať jeho pozornosť. Tenké ramienka a kúsok priesvitnej látky, aké rafinované. Presvitajúce bradavky, obrysy prsníkov. Chcem, aby sa správal ako muž. Som v posteli, takmer tesne vedľa neho. Nič, chladný ako kameň, ani si ma nevšimol. Smútok, oči zmáčané plačom. Možno ráno, presviedčam samú seba.

Svetlo, pomaličky sa vkráda do spálne. Ráno na seba nenechá dlho čakať. Pretieram si oči, rukou siaham vedľa seba. Nič, prázdno a chlad. Perina odhrnutá, je preč. Bez rozlúčky, tak ako každý deň. Tréning, jeho slovo. Ospravedlnenie všetkého. Šport a on, pohltil ho, pre mňa nezostal z neho ani kúštik. Plány, moje slovo proti jeho. Všetky zlyhali, aj posledný. Na záchranu už nie je priestor.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé. Táto hra ma baví, spätná väzba od vás poteší. Kontakt: blogerdm@gmail.com