Denník N

Mojich TOP 5 Vianočných platní

V najtmavšom kúte roka svieti stromček, zo sporáka sa šíri veľká vôňa rybacej polievky a z gramofónu sa šíria koledy. Naša Vianočná diskografia je bohatá. Ja tu predstavím mojich TOP 5 Vianočných platní.

Tichá noc, svätá noc…

V tomto čase sa v nákupných centrách odvšadiaľ ozýva radostná zvesť. Až príliš. Až to človeku lezie na nervy. Na druhej strane, bez kolied by Vianoce boli určite menej veselé. Ale ako sa hovorí – sú to sviatky pokoja – a preto aj koledy treba počúvať v pokoji, a nie v nákupnom zhone. V chrámoch znejú oslavné latinské omše – Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Benedictus, Agnus Dei –, ale doma sa spievajú ľudové koledy, lebo nie každý vie po latinsky. V najtmavšom kúte roka svieti stromček, zo sporáka sa šíri veľká vôňa a z gramofónu sa šíria koledy. Naša Vianočná diskografia je bohatá. Ja tu predstavím mojich TOP 5 Vianočných platní.

Born is the King of Israel!

Ak by sme urobili hitparádu tých najhranejších a najobľúbenejších vianočných platní v našich končinách, víťaz by bol jednoznačný – Vánoce ve zlaté Praze Karla Gotta. Karel Gott ju nahral v pražskom Týnskom chráme na Staromestskom námestí v septembri roku 1969, teda v čase, ktorý neprial duchovným hodnotám – rok po ruskej okupácii. Album bol najprv nahraný výlučne ako vývozný artikel – pre nemecký Polydor. V Nemecku (Západnom) mal však taký úspech, že komunistické prospechárstvo zvíťazilo nad komunistickou ideológiou a album vyšiel vzápätí aj v československom Supraphone. Duchovné Vánoce ve zlaté Praze sa stali najpredávanejšou platňou odľudštenej „normalizačnej“ éry československej hudby. Dodnes sa ich predalo niekoľko miliónov. Karla Gotta sprevádzal Pražský komorný orchester a Pražský zbor madrigalistov. Na albume sa striedajú české, anglické, nemecké, talianske, či latinské ľudové koledy so skladbami klasickej hudby (Mozart, Händel, Schubert, Bizet) v úpravách džezových muzikantov Holanďana Roba Pronka a Nemca Rudiho Bohna.

Hej mistře , vstaň bystře!

Na Vianoce sa však otvára chrám neba a veci vznešené sa spájajú s vecami všednými. Sviatočné s každodenným zlúčil v roku 1796 rožmitálsky učiteľ Jakub Ján Ryba, keď vo svojej Českej mši Vánoční nahradil latinčinu češtinou. Jakub Ján Ryba bol klasicky vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1765 v českých Přešticiach. Študoval filozofiu; ovládal francúzštinu, taliančinu, gréčtinu a latinčinu; už ako chlapec vedel veľmi dobre hrať na klavír a husle; zbieral ľudové piesne a zapisoval ich do zborníkov, a okrem toho sám bol výnimočným hudobným skladateľom. Napriek svojmu vzdelaniu a talentu nikdy nedosiahol ani úspech, ani uznanie, ani pochopenie. Pracoval celý život ako vidiecky učiteľ. Napriek tomu jeho Česká mše Vánoční svojou radostnou spevnosťou, ba až tanečnosťou, už dvesto rokov rozdáva potešenie. Tradičný text latinskej omše nahrádza jednoduchý príbeh baču – pastierskeho majstra – a jeho tovarišov. Malí pastieri začujú anjelské chorály, utekajú za majstrom a zobudia ho. Ten je najprv trocha mrzutý, že ho budia, ale keď sám začuje zvestovanie anjelov o narodení spasiteľa, rozkáže zobrať hudobné nástroje – všetci sú to totiž, ako správni Česi, muzikanti – a ísť zahrať dieťatku. Jakub Ján Ryba obohatil omšu o pastierske pesničky – pastorále. Nebol však prvý. Pred jeho klasicistickou Vianočnou omšou vznikla na Slovensku omša baroková.

Bratrové, vstávajte!

Františkánsky rád bol pre zachovanie a rozvoj barokovej kultúry na Slovensku osemnásteho storočia nenahraditeľný. Jeden z významných františkánov sa volal Edmund Pascha. Narodil sa v roku 1714 v Kromeříži, ale celý svoj dospelý život prežil na Slovensku. Po kňazskej vysviacke pôsobil v rozličných kláštoroch ako kazateľ, organista a zbormajster. Ťažko chorý tvrdo pracoval, písal životopisy svätých, skladal pastorálne a liturgické piesne, a okrem toho zbieral a zapisoval ľudové piesne a koledy, ale aj rozsiahlejšie duchovné skladby. Zo zborníka pod názvom Harmonia pastoralis pochádza aj baroková Vianočná omša F-dur. Edmund Pascha bol dlho považovaný za jej autora. Nedávno sa však ukázalo, že ju zrejme zložil jeho brat v reholi Juraj Zrunek. Ten mal veľmi podobný osud ako Edmund. Narodil sa na v roku 1736 v dedine Klobouky na Morave, ale celý svoj rehoľný život prežil na Slovensku. Rovnako ako Pascha, aj on bol organistom a zbormajstrom, vyučoval hudbu, zbieral latinskú aj ľudovú hudobnú literatúru a zapisoval ju do zborníkov. Sám bol veľmi talentovaným skladateľom. Do zborníkov sa dostalo množstvo piesní aj inštrumentálnych skladieb od viacerých autorov; a keďže členovia rádu sa nezvykli pod svoje diela podpisovať, dnes je ťažké určiť, kto ich vlastne zložil. Podobne ako v Rybovej Vianočnej omši, aj v Zrunekovej-Paschovej omši F-dur sa Božie narodenie opisuje v príbehu pastierov. Je však prítomná aj latinčina ako jazyk nadprirodzený – ním sa pastierom prihovárajú anjeli. Pastieri sa medzi sebou rozprávajú po slovensky, presnejšie západnou slovenčinou dosť podobnou češtine. Baču však nebudia valasi, ale anjeli, a on, mysliac si, že na salaši straší, dosť vyľakaný budí ostatných. Nakoniec všetci spolu prichádzajú pokloniť sa dieťatku uloženému v jasliach. V omši sa striedajú orchestrálne časti, zborové spevy a organové medzihry s ľudovou muzikou a sólovým spevom. Cez zvuk píšťal, huslí, gájd a pastierskych trúb priam počuť prírodu a cítiť zemitosť pastierskeho života. Benedictus dokonca začína bľačaním zboru bé bé bé…

Vystúpte z chléva, pastírové!

Medzi františkánskych mníchov, ktorí mimoriadnym spôsobom obohatili slovenskú kultúru osemnásteho storočia, patril aj Skaličan Pavlín Juraj Bajan. Narodil sa v roku 1721. Študoval filozofiu, teológiu, venoval sa maliarstvu, literatúre, kazateľstvu a hudbe. Bajan bol učiteľom spevu, hry na organ, spevu, a najmä – bol výnimočným hudobným skladateľom. Podobne ako iní františkánski hudobníci, aj on písal zborníky ľudových a duchovných piesní – vlastných, ale aj od iných autorov. A naopak, jeho vlastné skladby boli súčasťou zborníkov iných bratov františkánov, napríklad spomínaného Juraja Zruneka. Trpel slepotou a inými ťažkými chorobami, napriek tomu vytvoril úctyhodné dielo – učil; písal básne, kázne a traktáty, ktoré sa stali pokladom slovenskej barokovej spisby, a ktoré mu neraz svojou priamosťou, otvorenosťou a vtipom spôsobili veľké problémy u cirkevnej vrchnosti; zostavil štrnásť piesňových zborníkov; a nakoniec, zložil obrovské množstvo hudobných diel – omše, duchovné piesne, koledy – v latinčine aj v slovenčine. Sú klenotom slovenskej barokovej hudby. Že sa na ne nezabudlo, je zásluha iného významného slovenského skladateľa, ktorý žil o viac ako dvesto rokov po Pavlínovi Bajanovi. Volal sa Tadeáš Salva. Narodil sa v Lúčkach v roku 1937. Hudbu vyštudoval Katowiciach spolu s Henrykom Góreckim. Ako jeden z nemnohých na Slovensku písal duchovnú hudbu a v duchu františkánskych tradícií ju aj prepisoval. Práve v jeho úprave vyšli v roku 1988 na platni diela Pavlína Juraja Bajana pod názvom Vianočné pastorále.

Cit, Cit, Ďuro počuvaj!

V časoch keď z rakúskej dedinky Oberndorf pri Salzburgu sa svetom dala niesť vianočná pieseň Stille Nacht, heilige Nacht, ktorú zložil učiteľ a organista Franz Xaver Gruber na slová miestneho kaplána Josefa Mohra, žil v inom kúte monarchie iný učiteľ a organista, včelár a ovocinár menom Gašpar Drost. Narodil sa v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi, učil sa na piaristickom gymnáziu v Prievidzi a potom po celý svoj život sám učil na cirkevnej škole v Chrenovci, slúžil ako organista v kostole, pestoval ovocné stromy a včely. A okrem toho skladal a zbieral duchovné piesne. V jeho zbierke Pisňe pastorálne sa nachádzajú rozličné vianočné piesne – lyrické aj epické, jednoduché pastierske popevky aj liturgické skladby, najstaršie pochádzajú zo sedemnásteho storočia – všetky opisujú udalosť, ktorá sa udiala osemnásť storočí predtým. Gašpar Drost zomrel v roku 1874 a je pochovaný v Chrenovci.  V jeho zberateľskej práci pokračoval syn Ignác, ktorý sa už podpisoval ako Drozd a ktorý sa dožil sto rokov, a po ňom zasa vnuk Vojtech, ktorý mal sedem detí – u najmladšej Magdalény sa zbierka zachovala; v roku 1989 ju objavuje Emil Trgiňa z folklórneho súboru v Chrenovci; súbor niektoré piesne nacvičí a spieva na svojich vystúpeniach, čo podnieti vznik festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska; dramaturg festivalu etnograf Viliam Gruska napíše na nápev jednej z piesní zbierky – Hore vstávajte valasi – nový text s názvom Daj Boh šťastia tejto zemi… a tá sa stáva hitom. A v roku 1993 vychádzajú vianočné pastorely Gašpara Drosta v úpravách pre zbor a organ od hudobného skladateľa Vladimíra Godára na albume s názvom Vianoce v Chrenovci – Daj Boh šťastia tejto zemi. V auguste roku 1993 ho v kostole svätej Kataríny v Kremnici nahrala vokálna skupina Sklo a folklórny súbor Chrenovca-Brusna so sprievodným slovom Ladislava Chudíka.

Anjeli zleteli…

Keď sa Vianoce skončia, pastuškovia prestanú spievať, zoblečú sa z krojov a v mikinách cez hlavy zbehnú zo salaša na sídlisko strieľať petardy a delobuchy – osláviť príchod ďalšieho roka Veľkej krízy. V detonáciách zanikne spev škovránka, slávika; drozdy a hrdličky sa vystrašene rozpŕchnu a somárik schová hlavu do sena.

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie