Denník N

Budúce generácie nás nespasia, ale môžu nás viesť do záhuby

Minulý týždeň bol preberaný nejaký funkcionár jednej hnedej strany za hákový kríž na jeho hrudi. Tiež som nedávno počul o tom, akoby volili naši mladí, keby mali 18 rokov. Hnedá strana by si výrazne polepšila. Čím to je ? Aj našimi učiteľmi. Ach jaj, prepáčte, profesormi…

Pred pár rokmi som sa rozprával o jednej strednej škole (obchodnej) v Topoľčanoch, kde pani „profesorka“ (nepravý názov pre pani učiteľku) na hodine občianskej výchovy púšťala DVD s názvom Kresťania v spoločnosti. Nie však pre otvorenie diskusie, ale pre nastolenie poriadku v spoločnosti, na ktorú má pani „profesorka“ dosah. Sám som kresťan (a hovorím to tu i keď to považujem za osobnú vec, len pre istotu, aby si nikto nemyslel, že útočím na kresťanstvo), no náuka o kresťanstve patrí na hodinu náboženstva.

Len ak to niekoho zaujíma, na hodinách občianskej výchovy by sme mali preberať čo to znamená republika, ústava, demokracia, diktatúra, delenie moci, slobodné voľby, nezávislé súdnictvo, moc žurnalistov, laicita (stavím sa, že mnohí ani nepoznajú tento termín), a zoznam je dlhý, pre diskusiu na každej hodine možno až príliš. Pani „profesorka“ sa však rozhodla, že má čas šíriť svoje osobné názory, alebo skôr svoju vieru (ktorú jej neberiem), či dokonca svoju skrytú nenávisť voči určitým skupinám, minoritám, v spoločnosti a k ich kultúre.

Zdravotníctvo a dôchodky za posledné roky pritom nevideli taký nárast platov ako tomu bolo v školstve. Nevravím, učitelia stále na tom nie sú tak aby to bolo ideálne. Nežijú však z almužny, ktorú dávame napríklad dôchodcom či lekárom. No na rozdiel od dôchodcov, majú na výber, neučiť a robiť niečo iné, a nemať strach zo zabitia pacienta. Nemusia učiť, keď sa im to nepáči. Má však žiak na výber učiteľa ? Čo môže žiakovi a celej spoločnosti spôsobiť zlý učiteľ ? Zabiť budúce generácie. Doslova zabiť spoločnosť.

To sa deje aj teraz. Na inej nemenovanej škole v tom istom meste pani „profesorka“ chémie rada prirovnáva chemické reakcie k „prirodzenému“ spolužitiu muža a ženy, pričom prízvukuje neprirodzenosť homosexuálnych vzťahov. Na tej istej škole hajlujú študenti pred ostatnými študentmi a verejne nosia symboly nacizmu, a to všetko pod radostným dohľadom ich samozvaných „profesorov“.

Učitelia v našej spoločnosti dlho neužívajú štatút, ktorý by im mal právom patriť. Pritom už dávno pred našou takzvanou republikou, a to krátko po Francúzskej revolúcii, jeden múdry človek, ktorý sa volal Danton, po nástupe tyranie povedal : „Prvé čo spoločnosť po chlebe potrebuje je vzdelanie“. Nebolo tak ťažké si to domyslieť, keď v tej dobe revolucionári začali stínať aj samotných revolucionárov, šlo o moc, a ľudia, ktorí získali možnosť voľby nevedeli ani čítať.

Dnes vieme čítať, no náš analfabetizmus  spočíva ani nie tak v nevedomosti čítať medzi riadkami a robiť si vlastný názor, ako sa neutopiť v množstve správ a názorov a malou chybou nečasu nespôsobiť obrat lode na smer do záhuby. To sa však dnes deje. Lode stoja proti sebe ani nevedia prečo a smerujú nevedno kam. Ľudia majú moc, nevedia však čo s ňou. Jeden môj známy mi povedal: „Sme geniálni hlupáci“, a má pravdu, vieme letieť na Mesiac, nevieme však ani triediť vlastný odpad. Rovnako ako naši učitelia, majú možnosť z veľkej časti tvoriť svoj pedagogický plán, no sťažujú sa na to, že nie je kedy a že ich štát núti učiť toľko učiva, že nemajú vlastne ako ten plán nastaviť. Potom však v tom tesnom pláne nájdu hodiny kedy šíriť vlastné názory, ktoré vôbec nesúvisia s učivom.

Dva mesiace prázdnin im nestačí. Vraj vtedy majú veľa byrokracie. No stále majú čas na chémii šíriť diskrimináciu a nenávisť rovnako ako na občianskej náuke. Týmto článkom som určite nechcel uraziť učiteľov, ktorí sa snažia zo všetkých svojich síl. Avšak pozor, aj z vlastnej skúsenosti poznám učiteľov profesionálov vo vlastnom odbore, ktorí ma naučili naozaj veľa a dokázali mi darovať tajomstvo daného predmetu. No niektorí si aj tak našli čas a priestor v tomto vzdelávaní nám posunúť aj svoj vlastný názor, a to bez upozornenia, bez diskusie, ako absolútnu pravdu, ako niečo čo je dané, a mnohí tomu (nechtiac) uverili.

Pretože akokoľvek si žiaci robia z učiteľov srandu, akokoľvek im prilepujú špendlíky na sedačky a osočujú ich, niekde v podstate týchto istých žiakov je zakorenená úcta k učiteľom ako k autorite. A je jedno čo im urobili alebo na nich povedali, preberajú od nich názory a ďalej ich rozvíjajú a šíria. Je preto na mieste pýtať sa, do akých škôl a k akým učiteľom chodia naše deti, čo ich títo učitelia učia a ako ? Kontrolu nebudeme mať nikdy absolútnu a v podstate v štáte s pluralitou názorov a so slobodou slova je nutné, aby sa deti adaptovali na tento systém a vedeli že je to tak dobré. Kde je však hranica medzi šírením nenávisti a hľadaním pravdy otváraním diskusií na rôzne témy a to dokonca na hodinách, ktoré s tým nesúvisia ?

Žijeme v štáte, kde málokto vie vysvetliť čo to znamená republika či delenie moci a jej pravý význam. Skoro nikto tu nepozná pojem laicita a naši žiaci celkovo neradi čítajú (sám som bol toho obeťou), bolí ich z toho hlava, nečudo že sa dlhodobo prepadávame v testovaní čítania s pochopením v medzinárodnom testovaní Pisa. Možno nám to ide v matematike, nemáme však radi knihy, neznášame kritiku, radi sa cítime ako tí najlepší a keď sa nám to snažia naznačiť, my sa nenecháme, my sme profesori ! Malo by nam pritom stačiť byť „len“ učiteľmi. A v tom je kameň úrazu.

Pokiaľ sám učiteľ nezačne od vlastných žiakov žiadať, aby ho nevolali neprávom pomenovaním profesor, budeme naďalej žiť v štáte, kde jeden učiteľ chce byť viac než sám je a dáva tento pocit každému žiakovi. Ten žiak s týmto pocitom ide žiť ďalej svoj život. Nestačí byť učiteľom, a pre bytie profesorom stačí len klamať. Dôkaz? Koľko z učiteľov vystúpilo proti plagiátorstvu pána Danka? Učitelia uviazli vo vlastnom klame, zdedili titulovanie z čias minulých do čias absolútne rozdielnych. Stačilo by sa pritom naozaj snažiť byť profesorom, učiť sa a bádať, aby sme pochopili, že časy sa zmenili a menia sa príliš rýchlo. Niektorí sa snažia, nie sú však pochopení, je to nadštandard. Iní preto zanevreli a tí ostatní zneužívajú tento priestor, priestor kde majú moc, kŕmiť vlastné egá a šíriť hlúposť.

Liek ? Ten majú v rukách hlavne títo samotní „profesori“, a využijú ho jednoduchým nazvaním seba samých učiteľmi a vážením si tohto slova, tejto moci, podielať sa na tvorení budúcnosti našej vlasti, nášho sveta, nás všetkých. Ak dnes zasejeme semienko nenávisti, i keď z chvíľkovej slabosti učiteľa, o pár rokov už bude neskoro snažiť sa vytrhať plevel. Množstvo „profesorov“ sa však na mňa urazí, ľahko si ospravedlnia svoje pomenovanie „profesori“ či prinajlepšom poznamenajú s povzdychom „je to tak, no nič s tým nespravíme, chyba nie je v nás“. Áno, pokým chyba nebude v nás ale iba v tých druhých, dovtedy budeme malí a bezvýznamní, požerieme sa navzájom a ostatní z nás budú profitovať.

Pre istotu, aby ste mi verili, nejedná sa len o občianskú výchovu či chémiu, je to aj na environmentálnej výchove. Tam sa, v tej istej nemenovanej škole v Topoľčanoch, pani profesorka rozhodla urobiť prednášku o prezidentovi republiky. Vraj pán Kiska je úžerník a škaredý muž, púšťala potom študentom jednu rasistku z YouTube a vravela im akí sú zmanipulovaní. Keď sa niekto snažil otvoriť diskusiu a oponovať zaujala jasný postoj : „Pre Boha! Ja som Slovenka, ja vám chcem dobre, ja mám kontakty všade vo svete!

Tento blog je len blog. Vyjadrenie osobných a v čase (hlavne pod ťarchou faktov a zdravej diskusie) menných názorov. Prosím každého, obzvlášť učiteľov, žiakov a rodičov, aby sa slobodne vyjadrovali a diskutovali, aj tu priamo pod blogom. Každú konštruktívnu kritiku rád príjmam v rámci svojich možností a schopností :) a nechávam sa posúvať ďalej.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Marek Korec

Vyštudoval som na Univerzite Sorbonne v Paríži. Vždy ma zaujímala politika ako aj dianie v Európe a vo svete. Politiku mnohí démonizujú, ja však tvrdím, že politika nie je sama o sebe zlá, to len tí, ktorí o nej tento obraz šíria, svojimi činmi alebo slovami.