Do národného pamätníka Dankovi a Hrnkovi

Andrej Kmeť (1841-1908) bol archeológ, geológ, mineralóg, palentológ, historik, botanik, etnograf a folklorista, zberateľ a katolícky farár v Prenčove.Založil Slovenskú učenú spoločnosť, ktorá sa stala základom Slovenskej akadémie vied.

Ľudovít Vladimír Rizner (1849-1913) bol učiteľ v Zemianskom Podhradí, spisovateľ, zakladateľ slovenskej bibliografie, etnograf, historik. Autor monumentálnej šesťzväzkovej bibliografie slovenského písomníctva.

Andrej Kmeť a Vladimír Rizner boli vynikajúci učenci na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Predstavte si život bez internetu, bez mailov, bez možnosti priamej komunikácie, ktorá je dnes samozrejmosťou. Títo vzácni muži boli v čulom korešpondenčnom styku. Písali si listy, pomáhali si navzájom, poskytovali si poznatky, informácie, knihy, časopisy.

Na rozdiel od nášho pána predsedu parlamentu Danka a jeho pomocníka Hrnka, vedeli naši národovci už pred 124 rokmi, čo sa patrí, aj keď ani vtedy neexistoval žiadny zákon, ktorý by nariaďoval citovať použité pramene a literatúru. Jednoducho fungovala obyčajná ľudská slušnosť, morálka a vedecká etika.

Tu je príklad z praxe: J.V. Rizner poskytol A. Kmeťovi rady a výpisky, ktoré potom Kmeť použil vo svojom odbornom článku. Nielenže ďakuje Riznerovi za pomoc, ale ho aj informuje o tom, že „upravuje zaujatejšie publikum“ na Riznerov článok. To znamená, že jeho článok cituje, ako sa v slušnej spoločnosti patrí.  Uvádzam prepis z experimentu, v ktorom sa zaoberám automatickým rozlišovaním rukopisných textov… (najprv originál, za nim doslovný prepis)

„So srdečným pozdravom a poďakovaním vra-

ciam výpisky a knihu. Chcel som odoslať včera

a pre hostí, ktorí prišli sviatkovať ku mne bol

som prihatený. Výpisky upotrebil som len slo-

venské, aj to len veľmi mierne a s udaním, že to

od Vás mám, upravujúc zaujatejšie publicum na Váš

nádejný článok v literárnych prameňoch. Bez Vašej

pomoci bol by veľa utratil článok môj.“

(Andrej Kmeť v liste J.V. Riznerovi, 24.12. 1894).