Slovenské potraviny nepotrebujú marketing

Návrhy pre poľnohospodárstvo a najmenej rozvinuté okresy

12. apríl 2018

Najmenej rozvinuté okresy (NRO) na juhu a východe Slovenska, poznačené vysokou mierou nezamestnanosti, boli v minulosti poľnohospodárskymi okresmi. V súčasnosti poľnohospodárstvo na Slovensku zamestnáva nízky počet ľudí, omnoho menej, než zamestnávajú omnoho vyspelejšie ekonomiky Európskej únie, napr. susedné Rakúsko. Zamestnanosť na hektár je porovnateľná s Bulharskom a Rumunskom, zhruba na úrovni štátov ako Francúzsko alebo Nemecko (obrázok 1), ktoré majú dostatok kapitálu a drahú pracovnú silu. Nízka zamestnanosť následne generuje nízku produkciu na hektár; za Slovenskom je len Rumunsko a Bulharsko (obrázok 2). Všetky naše susedné štáty produkujú viac.

K hlavným dôvodom, prečo poľnohospodárstvo nedostatočne pomáha rozvoju regiónov, patrí nevhodná veľkostná štruktúra podnikov, zlá aplikácia spoločnej poľnohospodárskej politiky, neefektívne fungujúci trh s pôdou a slabo rozvinutý spracovateľský priemysel.

V SR je štruktúra fariem dominovaná veľkými korporatívnymi podnikmi. Korporatívne farmy, ktorých je okolo 1 000, obhospodarujú až 75 percent pôdy. Priemerná veľkosť korporatívnej farmy je 1 200 ha. Pre porovnanie, v Rakúsku má priemerná farma 50 hektárov a rodinné farmy obhospodarujú 100 percent pôdy. Podobná situácia ako v Rakúsku je vo všetkých rozvinutých štátov.

Slovenská veľkostná a vlastnícka štruktúra fariem ovplyvňuje rozdelenie priamych platieb, hlavného nástroja podpory poľnohospodárstva v EÚ. Až 94 percent všetkých priamych platieb získava na Slovensku 20 percent najväčších fariem (obrázok 3 a 4). Len 5 percent najväčších fariem získava 73 percent priamych platieb (300 mil. EUR ročne), ale zamestnáva len 25 percent zamestnancov (13 000 ľudí) v poľnohospodárstve.

Podnikanie korporatívnych fariem je založené na využívaní dvoch výrobných faktorov: kapitálu a pôdy. Realizuje sa to prostredníctvom produkcie monokultúr obilnín, resp. olejnín na veľkých plochách s použitím modernej techniky a minimálneho počtu zamestnancov. Korporatívne farmy nie sú konkurencieschopné v živočíšnej výrobe, ani v ovocí a zelenine, kde je však hodnota produkcie na hektár výrazne väčšia ako hodnota produkcie z hektára obilnín a kde charakter výroby si vyžaduje využívanie väčšieho počtu pracovníkov na hektár. To vysvetľuje fakt, že bohaté štáty ako Belgicko a Holandsko, ktoré majú podstatne viac kapitálu ako Slovensko, zamestnávajú na jednotku poľnohospodárskej pôdy viac pracovníkov ako Slovensko. Belgicko o 63 % viac, kým Holandsko dokonca o 211% viac ako SR. Ich rodinné farmy sa totiž špecializujú na výrobu ovocia a zeleniny a na živočíšnu výrobu.

Na Slovensku farmy s výmerou viac ako 100 ha zamestnávajú len 2 ľudí na 100 ha, kým farmy s výmerou nižšou ako 10 ha zamestnávajú viac ako 10 ľudí na 100 hektárov. Priemer v celej EÚ je 1,3 pracovníkov na 100 ha pre farmy väčšie než 100 a pre malé farmy je to viac než 14 pracovníkov.

Korporatívne farmy a poľnohospodárska politika

Produkcia obilnín a olejnín je signifikantne dotovaná priamymi platbami, ktoré sú priamo úmerné veľkosti obhospodarovaných plôch. Priemerná korporatívna farma v SR získa vo forme priamych platieb viac než 200 000 EUR ročne. Veľké rakúske farmy získajú menej než 30 000 EUR ročne. Farmy s obrovskými dotáciami (viac než 150 000 EUR ročne) sú špecifické pre bývalé komunistické krajiny (hlavne Slovensko a Česko). Priame platby umožňujú slovenskej korporatívnej farme pohodlnú existenciu aj bez podstatnej poľnohospodárskej produkcie a bez potreby zamestnávania pracovníkov, kým v Rakúsku tvoria priame platby len doplnok k tržbám z produkcie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR využilo pri tvorbe poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 možnosť presunúť zdroje určené na rozvoj vidieka do priamych platieb. Veľká väčšina ostatných členských štátov EÚ naopak znížila rozpočet určený na priame platby a zdroje presunula na rozvoj vidieka.

Navyše, veľké farmy na Slovensku dostavajú vysoké investičné dotácie, keďže Program rozvoja vidieka bol nastavený v prospech veľkých projektov. Z hodnotení Programu rozvoja vidieka však vyplýva, že veľké investičné projekty fariem sú najmenej účinné pre zamestnanosť ako aj z hľadiska pridanej hodnoty alebo zisku.

Slabo rozvinutý spracovateľský priemysel

Príčinou nízkej zamestnanosti v poľnohospodárstve je aj slabo rozvinutý potravinársky priemysel. Vo vyspelých krajinách sa pritom najviac pracovných miest tvorí v spracovaní, nie v primárnom poľnohospodárstve. Na spracovaní sa podstatne podieľajú aj farmári. Analýzy potvrdzujú, že rozvinutý spracovateľský priemysel vedie k nárastu domácej produkcie. Napríklad, štáty, ktoré majú mliekarenský priemysel na vysokej úrovni, majú aj vyššie dodávateľské ceny mlieka, čo stimuluje domácu primárnu produkciu mlieka. Slovensko je medzi krajinami s najmenšou pridanou hodnotou spracovateľského priemyslu v EÚ (obrázok 5).

Trh s pôdou

Neefektívny trh bráni presunu výrobných faktorov ako sú pôda, kapitál, alebo práca od firiem, ktoré ich nevedia optimálne využívať, k efektívnym firmám, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu. Trh s pôdou v SR je neefektívny. Pôdu obrábajú farmy, ktoré produkujú málo, majú nízku pridanú hodnotu, nízku produktivitu a zamestnanosť.

Sú dva dôvody neefektívnosti: veľká rozdrobenosť vlastníctva k pôde a zákonné obmedzenia transakcii s pôdou, ktoré zaviedol zákon č. 140/2014. V SR je viac než 9 miliónov parciel s priemernou veľkosťou 0,45 ha, ktoré majú 12 až 15 vlastníkov. Predaj pôdy je preto veľmi administratívne a finančne náročný. Navyše, vlastníci malých, ekonomicky nevýznamných plôch neprejavujú záujem o predaj alebo prenájom pôdy iným záujemcom. Efektívna farma má vysoké náklady získať dodatočnú pôdu na svoj rozvoj.

Vysoké náklady na transakcie s pôdou zabezpečujú, že veľké korporatívne farmy sa neboja, že vlastníci prenájmu alebo predajú pôdu inému záujemcovi. Trh s pôdou nefunguje a korporatívne farmy platia veľmi nízke nájomné roztriešteným vlastníkom. Priemerné nájomné na Slovensku je 47 EUR/ha, čo je výrazne menej ako aj v najchudobnejších štátoch EÚ ako sú Rumunsko (91 EUR/ha) a Bulharsko (178 EUR/ha) (obrázok 6).

SR mala možnosť sceliť pozemkové vlastníctvo, ktorú však nevyužila. Doteraz sa scelilo len 10% pôdy. Z Programu rozvoja vidieka pre obdobie 2014-2020 sa na pozemkové úpravy venovalo 85 miliónov EUR. Na úplne vysporiadanie vlastníckych práv k pôde treba viac než miliardu EUR.

Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy túto nepriaznivú situáciu pomáha udržať.  Zákon dáva predkupné právo na nákup pôdy súčasným farmám, čím obmedzuje konkurenciu a bráni dynamickým farmám získať pôdu na rozširovanie výroby a zvyšovanie zamestnanosti. Najviac obmedzované týmto zákonom sú rodinné farmy, ktoré najviac zamestnávajú na jednotku plochy.

Najmenej rozvinuté okresy

Pokles poľnohospodárstva sa najviac prejavil v NRO, kde iné odvetvia boli tradične menej rozvinuté. Práve lokálne ekonomiky NRO by mali najväčší prospech z pozitívnych zmien poľnohospodárskych politík a reštrukturalizácie odvetvia.

Každý akčný plán NRO obsahuje opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle a odvetviach cestovného ruchu, vzdelávania a sociálnych služieb. Napríklad vládou ako prvý schválený akčný plán okresu Kežmarok obsahuje opatrenie č. 2 Podpora projektov v pôdohospodárstve a nadväzujúcich odvetviach zamerané na malé farmy a inovácie, opatrenie č. 3. Podpora vzniku novozaložených a rozšírenie existujúcich podnikateľských subjektov v priemysle, energetike a službách, vrátane podpory vybudovania nových produkčných kapacít na spracovanie potravinárskych produktov, ktoré by mali vytvoriť nové pracovné miesta pre cca 300 zamestnancov a vrátane podpory špecifického programu rekvalifikácie a cieleného odborného vzdelávania pre potreby podnikov v priľahlých okresoch, opatrenie č. 5. Subjekty sociálnej ekonomiky a subjekty na podporu lokálnej zamestnanosti – Podpora rozvoja miestnej ekonomiky a verejných služieb a opatrenie 10. Vytvorenie pracovísk centier odborného vzdelávania a prípravy pri SOŠ ako tréningových centier.

Navrhované riešenia

1. Podporiť rodinné farmy. Rodinné farmy majú komparatívne výhody v aktivitách, ktoré sú náročné na prácu ako je produkcia ovocia a zeleniny alebo živočíšna výroba.
2. Urýchliť pozemkové úpravy, zmeniť zákon o pôde a vytvoriť systém transparentného prideľovania pôdy zo Slovenského pozemkového fondu.
3. Presunúť zdroje z priamych platieb naspäť do Programu rozvoja vidieka a obmedziť priame platby pre obrovské farmy.
4. Podporiť z Programu rozvoja vidieka väčšie množstvo menších investičných projektov fariem.
5. Podporiť spracovanie lokálnych poľnohospodárskych výrobkov.
6. Podporiť spoluprácu farmárov v spracovaní výrobkov a v spoločnom odbyte výrobkov. Tieto programy orientovať hlavne na dynamické rodinné farmy.
7. Zvýhodniť v Programe rozvoja vidieka investície tvoriace pracovné miesta hlavne v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska.
8. Zjednodušiť, odbyrokratizovať a sprehľadniť systém podávania, implementovania a vyhodnocovania projektov.
9. Prispôsobiť normy výrobkov a predaja malým podnikom bez zníženia bezpečnosti potravín.
10. Podporiť lokálne obstarávanie potravín školskými, nemocničnými zariadeniami, štátnou a verejnou správou.

Všetky tieto opatrenia uvádzajú Akčné plány vytvorené na základe aktivity zdola nahor. Ukazuje sa, že dôraz na partnerstvo s regiónmi, riadenie regionálneho rozvoja a podporu zamestnanosti je správnou cestou, ako podporiť rozvoj Slovenska a vyvarovať sa chybným poľnohospodárskym politikám. Podporu si zaslúžia aktívni farmári, ktorí zamestnávajú, generujú pridanú hodnotu a zabezpečujú potravinovú bezpečnosť Slovenska, nie dovoz potravín, ktoré v zahraničí produkujú miestne malé farmy.