Denník N

Sviatočné zamyslenie nám všetkým

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Milí priatelia. Žijeme v časoch hlbokých politických a spoločenských konfrontácií hraničiacich s deštrukciou.

Len málokto z nás sa snaží pozrieť sa na problémy, ktoré nás sprevádzajú aj z pohľadu toho druhého. Naše chovanie pripomína chrobáka hnojivala. Ten si namáhavo tlačí pred sebou svoju guľôčku, ktorá je pre neho zdrojom potravy, pomáha mu v horúcich dňoch s ochladzovaním a predstavuje pre neho celý jeho svet. Priznajme si, že často krát aj my nahliadame na svoje problémy a potreby podobne. U hnojivala je na rozdiel od nás tento prístup pochopiteľný…

Keď začal pontifikát pápeža Františka, Svätý otec vzbudil v mnohých nové nádeje. A čo treba vyzdvihnúť, pápež vzbudil nádeje aj v mnohých nekresťanských kruhoch. Či už si to chceme pripustiť, alebo nie, dosah cirkvi je ďaleko za hranicami pôsobnosti kresťanských organizácií. Cirkev stále disponuje nesmiernou silou a vplyvom. V tom spočíva nádej mnohých ľudí, ale žiaľ aj hrozba pre mnohých. Čo teda robiť, aby sa hrozba zmenšila a nádej naopak zväčšila?

Jednu vec popri nespornej charizme, ktorou František disponuje a ktorá vlastne jeho charizmu podtrhuje, je aj jeho schopnosť vyjadrovať sa s veľkým rešpektom k citom druhých. Snahou neubližovať, nejatriť  rany a to aj vtedy, ak by jeho prípadné vyjadrenia boli plne v súlade s učením cirkvi. Viackrát zdôraznil, že nie je potrebné dokola opakovať tie isté tézy cirkvi, spojené s potratmi, manželstvami muža a ženy, postojmi k LGBTI a podobne. Sú to problémy, ku ktorým cirkev svoje stanovisko dala mnohokrát a na ktorým ani František nič nezmení. Preto dúfať v nejaké iné ústretovejšie ‚reinterpretácie‘ napríklad k hriešnosti homosexuálneho súžitia, nie je reálne. Jednoducho povedané Svätý otec je dobrý človek. Nesporne. Nechce povzbudzovať nevraživosť a nenávisť.

V jedno však dúfať môžeme. Ak už cirkev nemôže svoje učenie meniť, mali by si mnohí šíritelia jej učenia a to z radov kompetentných, ale aj tých menej kompetentných a vyvolených uvedomiť, že ak je šírenie učenia cirkvi zároveň vo viacerých ohľadoch aj šírením nenávisti, takéto aktivity pravý význam jej učenia devastujú.

Cirkev má v súčasnosti nesmierne veľa problémov. A tie najvypuklejšie sú práve problémy spojené so sexuálnymi škandálmi. Nebudem tu teraz písať, čo by cirkev konkrétne robiť mala a čo by robiť nemala. Takých článkov už vyšlo viac než dosť. Čo však mám potrebu zdôrazniť, je presvedčenie, že len poukazovať na chovanie samotných cirkevných predstaviteľov, nie je cestou riešenia, aj keď samozrejme ich ututlávanie v minulosti bolo veľkou chybou. A podobne nevidím riešenie v obviňovaní LGBTI komunity ako takej. Jednoducho povedané, to nie homosexuáli sú na vine, že v cirkvi je toľko sexuálnych škandálov. A že problém bude skôr v celkovej organizácii a štruktúre cirkvi. O týchto veciach už písalo mnoho sofistikovanejších autorov, ako som ja.

Rád by som v tomto sviatočnom čase vyjadril, že vzájomným obviňovaním na všetkých stranách, sa nikam nedostaneme. A za oveľa dôležitejšie ako to, že na Slovensku napríklad nie sú LGBTI vzťahy ošetrené statusom, považujem skutočnosť, že nenávisť a zloba majú zhubný vplyv na nás všetkých. Je to akýsi nádor, ktorý keď živíme svojim sebectvom, jeho šírenie sa stáva nekontrolovateľným. Zásada na veľkú dieru patrí veľká záplata, je presne z tých zásad, ktorá bude donekonečna zväčšovať diery a záplaty na ne dovtedy, kým pôvodný základ úplne nezmizne. A my vyplníme naše životy už len bezcieľnym plátaním bez podstaty a bez cieľa.

Takže oveľa väčší význam, ako v registrovaných partnerstvách a v potratoch za či proti, alebo neustálom riešení veriacich a ich hodnotení, či dokonca v ich priamom urážaní a patologizovaní ich viery a videní skutočnosti, vidím skôr v tom, čo som zaznamenal u pápeža Františka. Rešpektujme sa navzájom a neomieľajme donekonečna to, čo nás rozdeľuje.

Krásne sviatky a veľa mieru a pohody!

Roman Dulgerov

Teraz najčítanejšie