Aké bude počasie, kam na túru s deťmi, kde rastie medvedí cesnak a či je Tríbeč skutočne mysteriózne pohorie

Upozornenie! Tento blog nie je myslený úplne smrteľne vážne. Vážne.

Môžem ísť na túru s kočíkmi, deťmi, psami, a kam?
S kočíkom v pohode aj na Lomničák. Kočík môžete buď tlačiť, alebo ťahať, rátajte však s tým, že na Lomničák je dosť ťažký a prudký výšľap, takže nezabudnite v ňom dieťa dobre prigurtňovať, lebo by sa mohlo stať, že vám z neho vypadne. Navyše, ak budete kočík ťahať, môže sa stať, že ani nebudete vedieť kedy.

S deťmi sa dá, samozrejme, tiež kamkoľvek a v akomkoľvek veku. Polročné dieťa toho síce ešte veľa nenachodí a je len logické, že ho po tých šutroch, koreňoch, blate a snehu nebudete ťahať za ručičku. Iba ak by ste ho odmalička plánovali trénovať na najťažšie preteky na svete Ultra Beast Spartan Race. Ak z neho chcete vychovať normálne zdravé dieťa, pouvažujte nad nosičmi. Takéto dieťa si síce veľa z prírody neužije a pravdepodobne väčšinou času prespí, ale aspoň bude na vzduchu a s rodičmi. So staršími deťmi majúcimi päť a viac rokov veselo na akýkoľvek bežný turistický chodník. Budete prekvapení, deti majú množstvo energie a často zvládnu viac ako vy.

Príbeh zo života:
Často sme chodili na túry, ale odkedy máme malú, už nechodievame.
Koľko rokov má malá?
Dvanásť.

Všetko je to o vás a vašom nastavení. Do lesa môžete ísť s akokoľvek starým dieťaťom. Keď zistíte, že terén pre ne nie je vhodný, zmeníte trasu alebo sa otočíte. Pripravte sa na ťaží terén, ak bude ľahší, o to lepšie.
Nevypytujte sa, ako bolo včera, dnes a zajtra bude inak. V horách sa počasie mení rýchlejšie ako názor odborníkov na škodlivosť bravčovej masti a živočíšnych produktov.

Pri psoch platí to isté čo pri deťoch. Až na to, že psa nemôžete vláčiť ťahom za ručičku a trošku to závisí aj od toho, aké vlastníte plemeno. V zime je samozrejmé, že na túru do hôr nezoberiete vašu čivavu. Mohla by vám primrznúť k povrchu, prípadne sa vám stratiť v záľahe snehu. Na druhej strane, takú čivavu ľahko strčíte do batoha a odvlečiete domov. Či už živú, alebo zmrznutú. To by bol s malamutom alebo vlčiakom celkom problém. Pri nich je však väčšia šanca, že túru zvládnu. A prežijú.

Aké počasie je na… (doplňte si svoje miesto, kam chcete ísť na turistiku)?

Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním štyroch ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok. To pre turistov znamená značné komplikácie, lebo im nestačia len trenírky a tričko, ale keď chcú turistikovať celoročne, musia si zohnať aj iný, teplejší odev. V skratke je to takto:

V zime je na počudovanie zima. Keď je zima a sneh na Zamkovského chate, môžete rátať s tým, že takisto to bude vyzerať aj v iných častiach Vysokých, ale i Nízkych Tatier. Dokonca môžete počítať i s tým, že sneh bude na Orave i Kysuciach. Všeobecne platí, že čím vyššie je miesto, o ktoré máte záujem, položené, tým väčšia šanca, že tam bude sneh. A viete to zistiť úplne jednoducho. Celé Slovensko je prešpikované web kamerami. Stačí nájsť jednu v blízkosti požadovaného miesta a ostatné si dokáže odvodiť. Ak nenájdete nikde v okolí web kameru, nezúfajte, otvorte okno a pozrite sa von. To vám vie často naznačiť pomerne veľa. Zapátrajte v mysli. Keď si nebudete vedieť vybaviť v posledných dňoch žiadne zrážky, je šanca, že bude sucho.

Na jar je to omnoho jednoduchšie. Jar posledné roky totiž nie je a už zrejme ani nebude. Hneď prechádza do leta. To znamená, že bude sucho. Ak bude blato, tak jedine na konci zimy. Koniec zimy spoznáte podľa toho, že v nížinách nie je sneh. Sneh má takú hlúpu vlastnosť, že pri oteplení sa topí. Blato môže byť teda aj z topiaceho sa snehu. Najviac snehu býva na horách, to znamená, že na horách býva aj najviac blata. Či je v horách ešte sneh, alebo už blato, môžete zbadať už na vyššie zmieňovaných webových kamerách. Ak kamery nenájdete, postupujte, prosím, podľa návodu vyššie.

A keďže po lete už čoraz častejšie prichádza rovno zima, jeseňou sa ani neoplatí príliš zapodievať. Treba si však zapamätať, že keď prší, bude mokro, ak neprší, bude sucho. Na všetkých miestach, na ktoré sa chystáte. Nemusíte sa na to stále vypytovať. Zákony nepustia.

Kedy a kde rastie medvedí cesnak?
Je to liečivá burina, o ktorej dlho nikto nevedel, ale odkedy sa ľudia začali zgrupovať do všelijakých fb skupín, odrazu o ňom vedia viacerí. Takže kým dovtedy ho nikto nepotreboval, zrazu ho potrebujú všetci, i keď mnohí ani len netušia načo. S medvedím cesnakom je to ako so zlacneným tovarom. Beriete, i keď nepotrebujete. Až si naozaj myslíte, že ho využijete, rastie koncom marca, začiatkom apríla na vlhkejších a tmavších miestach.

V apríli rastú ešte smrčky, neskôr v máji májovky. Poznám síce i ľudí, ktorí si májovky nazberali v septembri a urobili si z nich chutnú praženičku, nemohli  však skončiť inde než v nemocnici. Takže pozor, májovky rastú naozaj na jar. V lete dubáky, kozáky a ďalšie huby, na jeseň ešte podpňovky. Všetko sa to vyskytuje poväčšine v lese. Les je magické miesto, do ktorého sa chodí prechádzať, relaxovať a meditovať. Do lesa sa nechodí drancovať ho. Na to existujú tvory, ktorým sa hovorí lesníci a poľovníci. Vy to robiť nemusíte. Z lesa si vezmite iba to, čo potrebujete. A to, čo doň donesiete, vezmite so sebou späť.

Aká je pravda o Tribeči?
Tribeč je pohorie ako každé iné. Nie je na ňom nič tajomné, záhadné ani strašidelné. Má len smolu, že si ho vybral za hlavné miesto svojho mysteriózneho románu Jožo Karika. Viete, ono to funguje tak, že čím viac sa o tom rozpráva, tým viac sa ten príbeh rozširuje, tým viac sa naň nabaľuje tajomno, a tým viac zdesenia vyvoláva aj u tých Slovákov, ktorí do Tribeču chodia pravidelne už niekoľko desaťročí a ešte stále sú normálne nestratení a doma. Zo začiatku sa zdalo, že od vydania knihy sa začnú hrnúť do Tribeču ľudia, aby sa presvedčili o tom, že je tam nejaká červia diera, prechod do iných dimenzií, poškodený časopriestor alebo niečo iné paranormálne. Pravda je však taká, že v Tribeči je len niekoľko minijaskýň, niekoľko dier vzniknutých normálnou prirodzenou prírodnou aktivitou a oveľa menej ľudí, lebo sa ho boja už aj tí, ktorí doteraz ani len netušili, že sa ho majú báť.

A Karika sa teší, lebo nič mu nemôže zabezpečiť lepšiu reklamu ako to, že sa o jeho knihe neustále rozpráva, a to tajomno sa udržuje pri živote.

Veľa dobrých našliapaných kilometrov v novom roku, priatelia. ;-)