Z výstavby a fungovania trenčianskeho Prioru
„Obchodný dom Prior Trenčín, Vajanského ulica je adresa ďalšieho podniku, ktorý bude organickou súčasťou trustu OD PRIOR. Začatím prevádzky v OD PRIOR v Trenčíne dôjde k ďalšiemu zvýšeniu spoločenského významu trustu OD PRIOR a hlavne k požadovanému zvýšeniu poskytovaných služieb obyvateľstvu mesta Trenčína a jeho blízkeho i ďalekého okolia. Mesto Trenčín sa zásluhou OD PRIOR stane vyhľadávaným strediskom výhodného, rýchleho a pohodlného nákupu, kvalitných a rýchlych služieb pod jednou strechou. Spokojnosť zákazníka – náš cieľ.“
To hlásila propagačná brožúra k výstavbe OD PRIOR. Dôvod jeho výstavby bol prostý – po druhej svetovej vojne sa Trenčín utešene rozrastal, zvyšovaniu počtu obyvateľov a rozlohy okrem rastu samotného mesta prispelo aj pričlenenie niektorých obcí v okolí. Kým za Prvej republiky malo mesto približne 13 tisíc obyvateľov, mohutnou bytovou a priemyselnou výstavbou po 2. svetovej vojne to na prelome 60. a 70. rokov bolo už takmer 30 tisíc. Je teda zrejmé, že existujúca obchodná sieť už prestávala postačovať a vyhovovať potrebám rastúceho mesta. A to aj preto, že do budúcna sa uvažovalo s Trenčínom až pre stotisíc obyvateľov. V meste, najmä v jeho historickom jadre, sa krčili mnohé obchodné predajne a prevádzky služieb v nevyhovujúcich priestoroch a bolo potrebné razantné zvýšenie kvality a úrovne nakupovania.
Z tohto dôvodu boli koncom 60. rokov zasanované prevažne nízke rodinné domy na časti Vajanského ulice v úseku medzi Jaselskou ulicou a Námestím Ľudovíta Štúra, aby sa tu 31. októbra 1969 začal stavať v poradí devätnásty Obchodný dom Prior v Československej socialistickej republike po vzore obchodných domov zo severu a západu Európy. Obchodný dom bol otvorený v septembri 1973 vedľa hotela Laugaricio. Na svojom začiatku dal prácu 200 zamestnancom v oddeleniach, administratíve i správe. Okrem iných boli zriadené funkcie aranžérok, ktoré sa starali o výzdobu výkladov v parteri obchodného domu, v Priore pracovala i výťahárka, ktorá obsluhovala výťah v skladových a administratívnych priestoroch a šatniarky, ktoré okrem iného kontrolovali, akú hotovosť si zamestnankyne a zamestnanci nosia na oddelenie a z oddelenia.
V čase svojho otvorenia bol Prior jednou z najmodernejších stavieb nielen v meste Trenčín, ale i v jeho širokom okolí. Boli tu osadené vôbec prvé eskalátory v meste, bol tu zavedený predaj „pod jednou strechou“, toto heslo sa na dlhú dobu stalo aj sloganom predajne. Zaujímavé riešené boli aj vstupné dvere hlavného vchodu, ktoré sa počas otváracích hodín jednoducho zasunuli pod úroveň zeme a obchodný dom tak do svojich útrob lákal širokým otvoreným vstupom. V zimných mesiacoch potom na návštevníkov zavial teplý vzduch z kúrenia osadeného okolo týchto dverí. V súlade s ideou koncepcie prestavby historického jadra boli na terasu obchodného domu privádzaní návštevníci po širokých schodiskách od Hotela Laugaricio a od Palackého ulice. Podľa vtedy platného stavebného zákona bola časť z úctyhodného štyridsaťštyri a pol miliónového rozpočtu vyhradená na umenie. Vďaka tomu pribudla napríklad na Vajanského ulici pred Priorom plastika známej „vidličky“, ktorá sa na desaťročia stala miestom stretnutí mnohých Trenčanov. Trenčianske „pri vidličke“ sa tak stalo alternatívou brnianskemu „pod hodinami“ alebo „na čiare“ či pražskému „pri koňovi“. Okrem toho sa tu aj každoročne na 1. mája zhromažďovali „prioráci“, ktorí odtiaľto pokračovali do sprievodu.
Prior mal na začiatku svojho pôsobenia 13 oddelení, medzi nimi napríklad potraviny, elektro, hračky, domáce potreby, pánsky a dámsky textil, obuv, metrový textil, galantérie a podobne. Ponúkal aj množstvo platených i neplatených služieb ako výrobňa lahôdok, strihová služba, predaj rezaných kvetov, prepravná služba či montáž športového tovaru. V predvianočnom období zas zákazníci radi využívali možnosť bezplatného balenia zakúpeného tovaru. Pre učňov v odboroch predavač sa tu nachádzalo i učňovské stredisko. Propagácia ponúkaného sortimentu sa uskutočňovala prostredníctvom rozhlasu, ale napr. aj módnymi prehliadkami na prízemí obchodného domu, kde modelky predvádzali tovar z oddelenia odevov, ale i módne doplnky.
Budova bola však zaujímavá nielen prínosom, ktorý dala nákupnej sieti nášho mesta, ale i svojím architektonickým prevedením. Architekt Jan Melichar sa vyhral s hmotou budovy a pridal do obkladom dekorovanej fasády zvislé prvky (okná a priznané nosné stĺpy budovy), ktoré rozbíjali jej jednoliatosť. Hlavný vstup do obchodného domu od Vajanského ulice je zas zvýraznený vystupujúcou časťou nad spomínanými zásuvnými dverami. Objekt bol doplnený terasou na Palackého, kde bola prevádzka občerstvenia. V nepriaznivom počasí spríjemňoval pobyt ľudí v okolí Prioru prekrytý priechod okolo výkladov na čelnej fasáde. Pevnosť a stabilitu budovy odskúšal aj autobus ČSAD, ktorý pár rokov po otvorení obchodného domu nezvládol zákrutu na zjazde z cestného mosta smerom na Žilinu a vybral sa cez cestnú zeleň a Palackého ulicu na nákup priamo do budovy Prioru, na účel čoho si vytvoril obstojne veľkú dieru vedľa schodiska vedúceho na terasu. Stopa po tomto výlete autobusu bola na budove obchodného domu viditeľná ešte dlho v podobe opravovanej fasády. Nikomu sa, našťastie, nič vážne nestalo.
Hovoriac o fasáde, pôvodný keramický obklad bol zo strany Vajanského ulice pred pár rokmi v rámci rekonštrukcie opláštenia obchodného domu odstránený a nahradený polystyrénovou fasádou. Farba obchodného domu sa zmenila z teplej pieskovcovej na tmavý sivý odtieň. Ani to by však podľa plánov nemala byť konečná pre vzhľad budovy trenčianskeho Prioru. Budova dodnes čaká na svoju dostavbu, ktorá je dlhé desaťročia plánovaná a mala by sa realizovať v preluke medzi terajšou budovou a blokom historických budov na Štúrovom námestí. Až táto dostavba má dať obľúbenému obchodnému domu priamo v centre jeho konečnú podobu. Nám ostáva len veriť, že bude aspoň taká vydarená, ako pôvodný vzhľad stavby zo 70. rokov.
