Povedz mi, čo čítaš…

Prezidentské voľby sú predo dvermi a ja nezriedka počúvam, že o mne ľudia stále málo vedia. Preto podľa hesla povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem kto si, poodhalím oponu môjho čitateľského sveta. Tento rok bol pre mňa dosť hektický a priznám sa, neprečítal som tých kníh toľko ako po iné roky. Bez kníh si ale neviem predstaviť život, a tak som predsa len niečo prelistoval. Tu je výber kníh, ktoré ma tento rok najviac zaujali.

1. Ján Vilček – Láska a Veda (Marenčin PT). Profesor Ján Vilček je v súčasnosti najvýznamnejším vedcom slovenského pôvodu a jeho kniha bola môj tohtoročný čitateľský vrchol. V tomto autobiografickom diele opisuje, ako sa mladý vedec dokázal presadiť v Amerike, ako objavil jeden z najdôležitejších protizápalových liekov, ktorého hodnota je okolo miliardy dolárov. Veľkú časť peňazí daroval z vďaky univerzite, kde pôsobí a nemálo prostriedkov vložil aj do nadácie, ktorá podporuje mladých vedcov. Pre našinca, zvyknutého doma na rozkrádanie prostriedkov na vedu kadejakými mafiami je kniha profesora Vilčeka ako z iného sveta, je to úžasný príbeh mimoriadne talentovaného a šľachetného človeka.
2. Michal Červený, Matej Tóth – Odchýlka (N Press). Príbeh Mateja Tótha som sčasti zažil z bezprostrednej blízkosti, no i tak som prenikol do hlbín Matejovho sveta v oných kritických chvíľach až prostredníctvom tejto knihy. Bola to dráma, ktorá skončila aj preto happyendom, lebo sa Matej nepoddal. Strhujúci príbeh.
3. Fero Múčka a kol. -11 postojov, Rozhovory s ľuďmi, ktorí nepodľahli móde (Postoj). Rád čítam rozhovory so zaujímavými ľuďmi a ešte radšej ich čítam v knižnej podobe, kde nie je snaha tlačiť to za každú cenu do kontroverzných odpovedí, aby z nich boli štavnaté titulky. Dočkal som sa obohacujúcich myšlienok 11 známych, ale aj menej známych osobností, i keď nie so všetkými ich postojmi sa stotožňujem. Bol to pohľad do duší ľudí z viac či menej konzervatívneho prostredia, ktoré patrí ku Slovensku rovnako, ako to liberálne.
4. Tomáš Gális, Grigorij Mesežnikov – 2018 Rok protestov (N Press). Je to čerstvo vytlačená kniha o čerstvých udalostiach, a tak môže človek konfrontovať vlastné, ešte živé pocity, s pohľadmi aktérov, ktorí boli k dianiu bližšie. Kniha nie je len o ich výpovediach, ale hlavne je výborným analytickým pojednaním Grigorija Mesežnikova o osobách a udalostiach končiaceho sa politického roka.
5. Henry Kissinger – Uspořádání světa (Prostor). Je to klasika, ktorá človeku pomôže pochopiť vývoj zahranično-politických procesov od stredoveku až po dnešok. Autor opisuje neromantickú realitu nášho sveta a pútavo ju ilustruje aj na výrokoch, ako napríklad od britského lorda Palmertsona „Nemáme žiadnych večných spojencov a nemáme žiadnych večných nepriateľov. Večné a trvalé sú naše záujmy a je našou povinnosťou ich sledovať.“ Zahraničná politika je nie len o cynickom a egoistickom presadzovaní si vlastných záujmov, ale aj o pestrosti sveta, kultúr a jazykov, ktoré sa vedia dopĺňať a vedia zo vzájomnej spolupráce benefitovať. Táto kniha je hodnotná aj pre nekompromisnú kritiku tých, ktorí si to zaslúžia.
6. Heinz Fischer, Christoph Leitl – Österreich für Optimisten (Ecowin Verlag). Útle dielko, kde bývalý rakúsky prezident Heinz Fischer (socialista) a vplyvný prezident rakúskej obchodnej komory Christoph Leitl (ľudovec) jednak diskutujú o politike, hospodárstve a smerovaní krajiny, ale aj každý z nich už oddelene opisuje víziu pre svoju krajinu. Úroveň ich polemiky, serióznosť nápadov a kultivovanosť týchto dvoch vysoko postavených pánov ukazuje, prečo je Rakúsko hospodársky, sociálne a stavom právneho štátu od nás o poschodie vyššie. Je to poučná a inšpiratívna kniha pre každého, kto chce porozumieť, ako sa buduje vyspelá spoločnosť.
7. Daniel Levitin – A Field Guide to Lies and Statistics (Penguin Books). K tejto knižke sa vždy rád vraciam, keď sa v médiách, alebo vo verejnom priestore pofidérne šibrinkuje s percentami, alebo prapodivne narába s argumentami. Daniel Levitin pristupuje k obidvom okruhom s ľahkosťou autora bestsellerov a aj laikovi pomôže na nespočetných príkladoch pochopiť, ako sa nenechať oklamať, aj keď svet chce byť klamaný. Záver roka mi opäť raz dal príležitosť na osvieženie si pojmov a trikov so štatistikou.
8. Dalibor Roháč – Towards an Imperfect Union: A Conservative Case for the EU (Rowman & Littlefield). Kniha od ďalšieho mimoriadne úspešného Slováka, ktorého komentáre a články vychádzajú v tých najchýrnejších svetových periodikách. Premietol životnú pravdu na fungovanie Európskej únie – nikdy nebudeme žiť v ideálnom svete a ľudia, veci, či inštitúcie nikdy nebudú dokonalí, preto nezatracujme, čo sme vytvorili. Európska únia má ďaleko od ideálu dokonalosti, no je to to momentálne najlepšie usporiadanie, aké dokázala západná civilizácia v mnohoštátnom prostredí vytvoriť, a preto ju musíme napriek mnohým problémom ďalej rozvíjať. Obdivujem autora, ako dokáže v tak mladom veku napísať tak excelentné a bezpochyby aj vedecky erudované dielo.

Najbližšie sa chystám na knihu Silence od Erling Kagge, lebo ticho mám rád a ako ďalšiu si prečítam Umlčaní od Mareka Vagoviča a kol., lebo verím, že poznanie mnohorozmerných právd o vražde Jána a Martiny ma vnútorne posilní do zápasu o nové Slovensko.