O tom ako Martina nervy učiteľom napína

Ešte neskončila. Nezastaví sa. Tých lekcií pre nevďačných, večne nespokojných učiteľov bude ďaleko viac ako sme si mysleli. Samozrejme, že nie všetci sú nespokojní! Ale čo už? Tí si všetko zlíznu v rámci kolektívnej viny rovnako ako aktivisti, buriči, kritici.

Woodstock vs. Triezvy rozum

Chaos v slovenskom školstve vytvoril podmienky pre vznik troch hlavných typov učiteľov. (podtypov je samozrejme viac) Chaos vo všetkom. V tom z čoho učiť, ako učiť, koho vlastne učiť, koľko učiť, čo učiť, prečo učiť, učiť či len moderovať, učiť či len viesť, hodnotiť, nehodnotiť, overovať, neoverovať? Koho pokyny sú pre učiteľa záväzné? Vedenia, rodiča, ŠPÚ, MPC, MŚ, ŠŠI? O čo má ísť? O preukázanie vedomostí na konci školského roka, v PISA testovaní, v piatackom a deviatackom testovaní, alebo stačí keď budú všetci šťastní? Klasická škola, unschooling, montessori, waldorf, summerhillská škola? Chaos.

Woodstocký typ

Vyznačuje sa tým, že jeho pohľad je zasnený, vždy jemne usmiaty. Hlása, že úspech učenia je založený na láske, láske, šťastí, šťastí. K problémom v školstve sa nevyjadruje, poprípade len veľmi zdržanlivo. Samozrejme s láskou. Odmeňovanie je pre tento typ téma plytká, lebo dôležitá je láska a šťastie.

Apatický typ

Takzvaní neriešiči. Poznávacie znamenie- na všetko odpovedajú jedným slovom ,, Neriešim. ´´ Tí uvedomelejší z apatických, sa občas zmôžu aj na ,, A čo sa zmení?´´ Neriešia odmeňovanie, nezapájajú sa do štrajkov, ani verejnej diskusie. Prídu, odučia a Čau. Väčšinou majú po svojom boku partnera, ktorý zarába dostatočne veľa, aby oni nemuseli riešiť.

Nespokojný typ

Typ učiteľa, ktorý nikdy nie je spokojný. Hlavne so svojim výkonom. Má nároky na seba aj na svojich žiakov. Na seba aj na vládu a ministerstvo školstva. Nespokojnosť ho ženie vpred. Je aktívny. Predovšetkým v triede. Zapája sa do verejných diskusií, verejného diania. Disponuje kritickým myslením, vďaka čomu má pomerne často problémy.

Poznámka: Najinovatívnejší, najefektívnejší a najmodernejší sú väčšinou učitelia, ktorí nemajú potrebu neustále o tom mlieť. Tí čo o tom melú, o tom skutočne len melú.

Vďaka trom naprosto rozdielnym typom učiteľov, sa darí nielen Martine, robiť si v školstve, so školstvom, s pedagógmi čo len si jej samoľúba hlavička zmyslí.

Kategória ZBYTOČNÉ

Do tejto kategórie patrí návrh na zrušenie angličtiny ako hlavného cudzieho jazyka, návrh na nový predmet folkloristika, ako aj zaoberanie sa tým či učiteľky 1.stupňa ZŠ sú, alebo nie sú kvalifikované učiť telocvik.

Angličtina

Zrušiť ju ako hlavný povinný cudzí jazyk, je blbosť. Nemusíme si tu vysvetľovať, že sa ním dorozumieme všade na svete a tiež, že všetky odborné články sú písané v tomto jazyku. Miesto toho, aby sme zaplatili učiteľov, ktorí kvôli nízkym platom utekajú, zrušíme angličtinu. To je sila aj na Hlavu 22.

Folkloristika

Oháňame sa čitateľskou gramotnosťou, finančnou gramotnosťou, matematickou, prírodovednou a pohybovou gramotnosťou. Teda viac negramotnosťou ako gramotnosťou, ale miesto toho, aby sme posilnili tieto predmety, ešte z nich uberieme kvôli módnemu trendu. Nič iné to totiž nie je. Známe osobnosti vymenili značkové odevy z Parndorfu za odevy s prvkami folklóru, známi speváci spievajú folklór, televízne programy sú na folklórnu nôtu, tak ho šupnime aj do škôl. Nevadí, že už ho máme zakomponovaný vo vlastivede, geografii, hudobnej, literárnej, telesnej aj výtvarnej výchove. Treba z neho urobiť samostatný predmet. Budeme učiť deti tradíciam, zvykom, spevom a tancom, no a doma potom miesto bábiky zo šúpolia, alebo píšťalky z vŕbového dreva, dostanú tablet a mobil, aby bol od nich pokoj.

Telesná výchova na 1. stupni ZŠ

Tiež blbosť. Prvostupniarky sú plne kvalifikované. Naopak, myslím si, že práca s deťmi na 1. stupni, je tak špecifická, že nie každý druhostupniar sa hrnie čo i len suplovať. Za telesnú negramotnosť detí nemôžu učiteľky, ale zlé návyky a zlý životný štýl v rodinách. Málo pohybu, nedostatok pobytu na čerstvom vduchu, takmer žiadne aktivity s rovesníkmi vo voľnom čase vonku a zlá, nevyvážená, fastfoodová strava. (rozhodne nie vo všetkých rodinách)

Kredity, školenia, príplatky

Nič len sprostý biznis. Nuž, ale vždy platilo a aj platiť bude – kde je dopyt, tam je ponuka. Keby učitelia odbojkotovali toto obohacovanie sa druhých na ich úkor, tak sa teraz nemusíme pohoršovať nad Martininým prešpekulovaným krokom. Kritizovali sme kreditový systém. Oprávnene. Čo spravila? Zrušila ho. To by nebol problém, keby nezrušila pedagógom príplatky za nadobudnuté kredity. Tie mali platiť neobmedzene. Svinstvo. A aby to ešte zaklincovala, vymyslela akože vzdelávanie učiteľov, za ktoré dostanú príplatok. Choré. Školenia, ktoré už absolvovali, zaplatili si za ne, absolvujú opäť a opäť si za ne zaplatia. Pokiaľ to neodbojkotujú ako totálnu sprostosť, znova dajú zarobiť kadekomu.

Všetky povinné, hromadné, celoplošné školenia sú biznis, ktorý bude fungovať len dovtedy, dokedy ho učitelia budú ochotní živiť. Dovtedy, kým si neuvedomia, že v jednote je sila.

Platy, odmeny

Každý zdravo sebavedomý, pracovitý, vzdelaný človek, vážiaci si sám seba, pozná svoju hodnotu. Takýto človek má právo bez akýchkoľvek výčitiek pýtať si plat, aký mu náleží. Už mi je zle z tých rečí o poslaní, láske, šťastí a energii. Ja svoju prácu vykonávam kvalitne, s láskou. Dávam do nej toľko energie, že sa v piatok ledva dovlečiem domov. A? A preto si ja aj moji kolegovia zaslúžime slušný plat.

V čase štrajku učitelia žiadali 300€ navýšiť plat. Vtedy sme si s údivom vypočuli z telkáča, že nikomu sa tak nenavyšujú platy ako učiteľom. Až teraz zisťujem, že vraveli pravdu, lebo poslancom sa behom jedného hlasovania zdvihli o 1500€. To je 5 násobok toho čo si pýtali učitelia. A to sa niektorí z tých ujov a tiet  v parlamente neukážu ako je rok dlhý.

Ekonomike sa darí. Počúvame. Len my to nepociťujeme. Odmeny sme dostali spravodlivo všetci. My učitelia nulu a pracovníci ministerstva školstva 13.,14. platy. Pešiaci priamo na bojisku nulu a Tí za kancelárskymi stolmi 13., 14. platy. Tomu vravím spravodlivosť podľa Martiny.

Odbory

Tie žlté, pod vedením súčasného odborového predáka, nám slušný plat nevybojujú. Ani Martinu nezastavia. Každý mysliaci učiteľ to pochopil už dávno. Minule som si prečítala komentáre jednej známej odborárky a prišlo mi zle. Jej rétorika mi pripomínala nechvaľne známu humenskú exprimátorku. Rétorika plná nadutosti, drzosti, arogancie a pýchy. Tá je veľmi typická pre ľudí istého politického razenia. V prípade týchto odborov neplatí odbory pre ľudí, ale ľudia pre odbory. Pritom si stačí uvedomiť, že my učitelia sme taká masa, že keby sme sa konečne spojili, tak si vybojujeme čo len chceme. Woodstockari, apatici a nespokojni. Jedno máme spoločné. Loď. Ak nespojíme sily, tak sa potopíme všetci.

Dovetok: Načo ste v nemých odboroch? Členské môžete aj lepšie investovať. Minimálne v tých čo hlasivky a …. majú.

Luc.