Diebus solitudinis
Dni samoty alebo Nothing else matters.
Keď čírosť vlastnej mysle, prinúti Ťa konať jasne.
Keď sám si ako noha ľavá, vieš, že niekde je aj pravá.
Sme ľudia na brehu rieky, vedia to snáď už veky?
Rieka predsa musí mať dva brehy. Rád vojdem do nej nahý.
Späť k času, keď matka matky pokrstila. A život vierou posvätila.
V chráme veľkosť tejto straty, v hĺbke duše nezaplatím bez odplaty.
Čírosť týchto riadkov prudká, srdcu prameň živej vody votká.
V mene otca, ducha, syna – krištáľovým okom pravdu sníma.
V tom zrkadle tak čisto, obrazy sa menia v život isto.
A tak i Ty v tejto chvíli, stal si sa živý.
