Jednou zo slovenských filmových klasík, na ktoré sa oplatí pozrieť nielen cez sviatkové obdobie, je sága murárskej rodiny Pichandovcov (Tisícročná včela, 1983), ktorá zachytáva rodinné, ale aj spoločenské zmeny nastupujúceho 20. storočia. Nová generácia je nespokojná so starým nespravodlivým svetom. Do životov nielen ústrednej rodiny vstupuje boj za lepší život, plácu aj prácu. Svetlé vyhliadky sú maľované socialistickými myšlienkami, ktoré postupne prenikajú medzi robotníkov a na marxistických ideách sa snažia postaviť základy nového lepšieho sveta. Spoločnosť sa v tom čase postupne formovala už aj do skupín združujúcich sa na báze triednej príslušnosti. Protipólom tejto silnejúcej vlny bol v tom čase napríklad Masaryk s jeho odmietnutím filozofie Marxovho Kapitálu a materializmu. Už v tom čase existovala šanca, že robotníci si buď získaním volebného práva alebo revolúciou podmania fungovanie v štáte. Masarykovou odpoveďou na novú filozofiu nebola jej úprava, ani zavrhnutie tých, ktorí ju v rozpore s jeho poznaním nasledujú. Prichádzal aktívne s nápadmi a zápasom o ľudí, ktorí videli svoju záchranu vo svetle tunela, ktoré už ale aj vtedy niektorí pokladali za reflektor rúticeho sa valcujúceho vlaku. Masaryk organizoval prednášky, vzdelávanie robotníkov (Dělnická akademie), podporil myšlienky zavedenia 8 hodinového pracovného času, chodil medzi ľudí a nenechal ich napospas ľavicovým radikálom. Ukázal ľuďom alternatívu, ktorá tiež stojí na ich strane, bojuje za nich, záleží jej na nich, ale funguje na celkom inom základe. Masarykova prezieravosť a aktivita odvrátila prudký nástup Marxovej disfunkčnej filozofie a postavila prvú Československú republiku na demokratických princípoch.