Denník N

Dôchodkový systém v Holandsku

Podľa hodnotenia spoločnosti Mercer[1] patrí dôchodkový systém v Holandsku medzi tri najlepšie na svete. Rovnako podľa Allianz Pension Sustainability Index 2014 patrí Holandsko medzi krajiny s najudržateľnejším dôchodkovým systémom.

Superlatívy zbiera holandský systém napriek tomu, že štruktúrou pilierov ide o rovnaký systém ako v Nemecku, ktorého dôchodkový systém nie je možné nazvať inak ako katastrofou. Kde je ten podstatný rozdiel? Vo váhe jednotlivých pilierov. V Holandsku zabezpečuje štátny I. pilier dôchodcom v starobe iba minimálny príjem, takzvaný základný dôchodok. Nárok na plnú výšku má každý dôchodca, ktorý žil v Holandsku 50 rokov.[2] Základný štátny dôchodok má na dôchodku priemerného dôchodcu podiel približne 32 %.

Hlavná záťaž financovania dôchodkov leží na II. pilieri, ktorým sú rovnako ako v Nemecku zamestnávateľské penzijné schémy. Viac ako 90% z pracujúcich je zapojených v kolektívnych podnikových alebo 74 odvetvových dôchodkových schémach. Tretí pilier pozostáva z rôznych foriem individuálneho sporenia, ktoré môžu za určitých podmienok nahradiť zamestnávateľskú penzijnú schému[3].

Majetok v súkromných dôchodkových schémach (II. a III. pilier) presahuje 150 % holandského HDP. Keď k tomu prirátame vlastné úspory Holanďanov, zistíme, že s hodnotou úspor vo výške 304,3 % HPD patria Holanďania k najbohatším národom sveta[4]. Je potrebné podotknúť, že Holanďania sú k vlastnému zabezpečeniu motivovaní štátom formou daňových úľav[5].

Charakteristickou črtou holandských zamestnaneckých penzijných schém je, že drvivá väčšina z nich je postavená ako „defined-benefit schemes“. Dôchodok sa v takejto schéme určuje na základe poistno-matematických princípov a nezávisí primárne od výšky úspor a zhodnotenia na osobnom dôchodkovom účte („defined-contribution schemes“). Pre určenie dôchodku sú dôležité parametre ako počet rokov odvádzania príspevkov a ich výška. Každá zamestnanecká dôchodková schéma tak vykonáva rovnakú funkciu ako štát = určuje pravidlá prerozdeľovania príspevkov. Len na rozdiel od štátu tak koná na základe reálnych aktív, ktoré spravuje a zhodnocuje, a nie na základe prísľubu budúcich príspevkov budúcich pracujúcich. Neodškriepiteľnou výhodou je účinná eliminácia populistických politických rozhodnutí a určovanie výšky dôchodkov čisto na základe reálnych čísel a výsledkov hospodárenia tej ktorej schémy.

Opticky sa tak podstupované investičné riziko prenáša z občana na správcu dôchodkovej schémy[6]. Ide však iba o optický klam. Konečný kľúč prerozdelenia dôchodkov a tým pádom výška dôchodku budúceho dôchodcu závisí v konečnom dôsledku aj tak iba od hospodárenia dôchodkového fondu.

Uvedené sa naplno prejavilo po krízach na akciových trhoch v rokoch 2000 a 2008. Penzijné schémy pristúpili k parametrickým zmenám pri výpočte dôchodkov. Prakticky všetky fondy pozastavili valorizáciu dôchodkov. Do väčšiny schém boli po vzájomnej dohode (zamestnávateľ – prispievateľ – fond) zvýšené príspevky. V roku 2008 stratili holandské penzijné fondy od 9 do 17 % hodnoty svojho majetku. Je potrebné poznamenať, že z podobnej straty v roku 2000 sa fondy v priebehu nasledujúcich rokov dostali vďaka udržaniu konzistentnej investičnej stratégie. V roku 2006 sa väčšina fondov vrátila k plnej valorizácií dôchodkov, aby bola v roku 2009, po ďalšej kríze, valorizácia opäť prehodnotená.[7] Väčšina už priznaných dôchodkov bola dokonca znížená v priemere o 2%, čo v Holandsku vyvolalo diskusiu o lepšom prispôsobení spôsobu investovania životnej fáze sporiteľa. Sporitelia v preddôchodkovom veku chcú bezpečnejšie investovanie, pokým mladý pracujúci potrebujú maximalizovať výnosy.[8]

Ani dobrý pomer a konštrukcia jednotlivých pilierov dôchodkového systému ešte nezaručujú dôchodcom bezstarostný život na penzií. Kľúčové je vysporiadať sa s investičným rizikom. Možné riziká zamestnaneckých penzijných schém bližšie rozoberiem v časti o USA.

 Axiómy, fakty a tézy

  • Holanďania môžu byť relatívne spokojní. Najväčšie riziko, ktoré podstupujú, je riziko investičné, s čím súvisí riziko zmeny valorizácie dôchodkov.
  • Rovnaká štruktúra dôchodkových pilierov ešte neznamená rovnaký výsledok. Podstatná je váha jednotlivých pilierov. Kým Holandsko s významnou váhou kapitalizačného piliera má jeden z najlepších dôchodkových systémov na svete, nemecký systém závislý na priebežne financovanom štátnom pilieri je neudržateľný.
  • Skutočný rozdiel medzi príspevkovo definovanými a dávkovo definovanými kapitalizačnými schémami (defined-contribution vs. defined-benefit schemes) je najmä ten, že v dávkovo definovaných systémoch nie je rozhodnutie o naložení s dôchodkovými úsporami na občanovi, ale dôchodok „vypočítava“ správca dôchodkovej schémy. Prenesenie investičného rizika na správcu schémy je však iba optické. Dôchodok závisí aj tak najmä od hospodárenia fondu. Slovenský pilier je príspevkovo definovanou schémou. O použití dôchodkových úspor rozhoduje sporiteľ (pri dodržaní zákonných obmedzení).

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

 

[1] Melbourne Mercer Global Pension Index 2014

[2] http://www.expatica.com/nl/finance/The-Dutch-pension-system_106854.html, dňa 16.5.2015

[3] M.E.S.A.10 (2002): „Analýza dôchodkového systému v SR“. Bratislava: M.E.S.A.10, str. 22, dostupné: http://www.petergonda.sk/upload/pdf/analyza_doch_systemu.pdf, dňa 14.6.2011

[4] Eurostat, dostupné:  http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/

File:Table_Households_financial_assets_as_a_percentage_of_GDP,_2007-2011.png, dňa 16.5.2015

[5] spracované podľa: GOLA, Petr (2010): Který důchodový systém je nejlepší?,

http://www.investujeme.cz/clanky/ktery-duchodovy-system-je-nejlepsi/, dňa 1.8.2011

[6] aby som bol presný, v holandskom systéme je časť investičného rizika prenesená aj na zamestnávateľa.

[7] spracované podľa: FRANZEN, D. (2010): „Managing Investment Risk in Defined Benefit Pension Funds“. OECD Working Papers on Insurance and Private Pensions, No. 38, OECD Publishing, str. 38-43, dostupné: http://dx.doi.org/10.1787/5kmjnr3sr2f3-en, dňa 1.8.2011

[8] spracované podľa: http://www.nytimes.com/2014/10/12/business/no-smoke-no-mirrors-the-dutch-pension-plan.html?_r=0, dňa 16.5.2015

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Expert SaS pre Odvodový bonus a dôchodkový systém. Finančný analytik, spoluzakladateľ portálu MôjPoradca.sk, spolumajiteľ www.ako-investovat.sk, predseda OZ Spotrebiteľské právne centrum, kde sa venujem ochrane spotrebiteľov vo finančnom sektore. Komunálny politik v Petržalke. Živí ma najmä ekonomické poradenstvo a sprostredkovanie finančných produktov. Viac na www.petercmorej.sk, www.chranimespotrebitelov.sk, www.ako-investovat.sk