Denník N

Ako tvoriť trvaloudržateľné životné prostredie a lepšie miesto pre život

TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ. BLAHOBYT. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE. ČO TO VŠETKO JE? PREČO JE TO PRE NÁS VŠETKÝCH DôLEŽITÉ?

Každá dobrá prax má na začiatku dobrú teóriu. Preto sa jej nevyhneme ani v tomto blogu o najlepších ukážkach z praxe. To najlepšie je vždy totiž niečím odlišné, výnimočné. To najlepšie v sebe zahŕňa inovácie a kúsok kreativity ako reakciu na aktuálne problémy a výzvy. Podobne sme sa k tvorbe trvaloudržateľného životného prostredia postavili aj my v Združení domových samospráv. Inavatívne sme zmenili prístup a paradigmy, ktoré dlhodobo určovali spôsob projekcie a budovania našich miest. Bez toho to totiž nejde.

Trvalo udržateľný rozvoj je definovaný tromi znakmi: ekonomika založená na ekologickom a sociálnom trhovom hospodárstve. Mnohých určite prekvapí, že je to na Slovensku dokonca ústavná hodnota zakotvená v článku 55 Ústavy SR. Ani v Európskej únii k tomu nepristupujú inak; Charta ľudských práv EÚ v zmysle Aarhuského dohovoru (obe sú súčasťou slovenského právneho systému) definuje trvalo udržateľný rozvoj ako základné právo každého na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia s cieľom zabezpečiť každému človeku tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Európska únia teda blahobyt definuje ako zdravý život v priaznivom prostredí. Kvalitné životné prostredie je teda nielen výsledkom a sprievodným javom rozvinutej ekonomiky ale je jeho integrálnou súčasťou; generuje ekonomiku a priemysel a naopak, priemysel a ekonomika podporujú kvalitné životné prostredie.  Len vtedy, ak životné prostredie prispeje k zisku investora a podnikateľa, len vtedy bude podnikateľská a teda vlastná každe činnosť človeka v súlade s prírodou a kvalitným životným prostredím a len vtedy bude každý prirodzene zainteresovaný na tom, aby svoju činnosť prispôsobil prirodzenej biodiverzite životného prostredia, teda zachovával prirodzený a prírodný charakter života okolo nás. Teda to, čo priemyslená revolúcia narušila.

Storočia bola ľudská spoločnosť v súlade so životným prostredím; cenou za to však bola sociálna a ekonomická nerovnováha (otrokárstvo staroveku a nevoľníctvo stredoveku). Novovek na to zareagoval obchodom a od konca 18. storočia priemyselná revolúcia, ktorá priniesla ekonomickú slobodu a vo všeobecnosti zlepšila aj sociálne postavenie; avšak cenou bol rozpor s prírodou a neskôr vďaka industrializácii militarizmu a svetovým konfliktom 20. storočia aj rozpor s mierom, ľudskou dôstojnosťou. Reakciou na to bola zmena paradigiem vnímnania človeka a jeho miesto v spoločnosti, dôraz na všestranné ľudské práva viacerých generácií. Dosiahla sa nová rovnováha medzi ekonomikou a sociálnou oblasťou; platí sa však vysoká environmentálna cena v podobe globálnych (celosvetové otepľovanie, skleníkový efekt, uhlíková stopa) aj lokálnych problémov (environmentálne záťaže), ktoré spätne ohrozujú aj náš blahobyt aj celosvetový mier.  Ak je totiž dnes štvrtina ľudstva (blízky východ, veľké časti Afriky) v stave, kedy sa priemerná teplota zvyšuje a približuje k 37°C a teda k stavu nezlučiteľného so životom; kedy kedysi úrodné roviny mezopotámie sú postihnuté suchom a neúrodou, zrazu je táto štvrtina ľudstva postavená pred jednoduchú voľbu: zmieriť sa so smrťou alebo bojovať o holý život – migráciou. Totižto aj vojna v Sýrii a všetky revolúcie Arabskej jari a vzostup Islamského štátu boli reakciou tamojšieho sveta na skokovú neúrodu (v polovici prvej dekády 21. storočia) spolu so globálnym otepľovaním.

Zrazu vidíme, že nielen náš blahobyt, ale aj bezpečnosť a naša európska civilizácia je ohrozená dôsledkami neudržateľnej priemyselnej revolúcie a potom ľahko pochopíme, prečo EÚ tak silno tlačí na environmentálne témy – zabezpečujú nielen blahobyt a príjemný život, ale aj bezpečnosť a prežitie našej európskej civilizácie. Kvalitné životné prostredie – zjedodušenie povedané – nám zabezpečuje zdravie, blahobyt, prácu, bezpečie a zbaví nás neželaných imigrantov.

MYSLI GLOBÁLNE, KONAJ LOKÁLNE A MEŇ SA OSOBNE

Greenpeace vymyslelo zaujímavé motto: „mysli globálne a konaj lokálne„; federácia EUROPARC ho rozšírila o „meň sa osobne„. To je aj prístup, ktorý sme zvolili u nás v Združení domových samospráv. Pomáhame sa osobne meniť jednotlivým investorom, podnikateľom a ľuďom, ktorý lokálne pripravia a zrealizujú ukážkový environmentálne a sociálne zodpovedný projekt a zámer tak, aby v celkovom obraze prispeli svojou troškou k celkovej zmene k lepšiemu. Takýchto príkladných podnikateľov a ľudí aj všemožne podporujeme. Dosť bolo teda teórie a poďme sa pozrieť na prax.

Dnes by sme im však chceli verejne poďakovať a zároveň ich predstaviť najširšej verejnosti. Ukážeme Vám výsledky environemntálne a sociálne zodpovedného podnikania, ktoré vytvára pekné projekty na bývanie, spoločenský a pracovný život v našich mestách. Dosť bolo slov a teoretizovania, poďme sa pozrieť, čo sme na Slovensku za 4 roky dokázali; na základe pripomienok, požiadavok a odporúčaní Združenia domových samospráv boli realizované nasledovné investície:

  • Obytný súbor Arboria v Trnave
    V spolupráci so súkromným investorom sme definovali environmentálne opatrenia pre dostupné, kvalitnézelené mestské bývanie na novom sídlisku na severovýchode Trnavy. Veľký parkihriskami a lavičkami, zelené strechy, eneregetická efektívnosť. Prvá etapa presvedčila mesto Trnava natoľko, že zrealizované opatrenia prevzalo do regulatívov územného plánu mesta a podobný štandard vyžaduje od všetkých investorov, ktorý v Trnave chcú stavať.


  • Bytový dom Fuxova v Petržalke
    Významný developer sa obrátil s požiadavkou na návrh environmentálnych opatrení, ktoré zabezpečia zvýšenie ekologického štandardu, energetickú efektívnosť. Výsledkom je kvalitný mestský vežiak vhodne zapadajúci do panorámy Petržalky poskytujúci kvalitné bývanie. Investor spolu so Združením domových samospráv vybuduje park Zelený trojuholník, ktorý sa v budúcnosti stane súčasťou centrálneho parku v Petržalke.
  • Obytný súbor Nová Terasa v Košiciach
    Iný veľký developer rozšíril svoju činnosť z Bratislavy do Košíc, hneď na začiatku procesu sme zadefinovali environmentálne minimum, ktoré sme od neho požadovali. Projektant dostal úlohy integrovať zelené riešenia do projektu, pričom výsledkom bolo zvýšenie kvality projektu, viac zelene a náklady sú nakoniec ešte nižšie. Mesto Košice začalo obdobné environmentálne opatrenia vyžadovať od všetkých investorov.




  • Rozvoj obce Kostolné Kračany
    Obecný zberný dvor
    Starosta obce svoje pôsobenie spája s jednoduchou misiou – poskytnúť obyvateľom čo najlepšie služby a snaží sa zapojiť čo najviac ľudí, aby mu v tom pomohli. Vybudovali obecný zberný dvor, na ekologické zhodnocovanie odpadov, začali budovať priemyselný park, ktorý má dať obyvateľom prácu ale má zabezpečiť aj financie na ostatné služby, ktoré obec poskytuje svojim obyvateľom. Starosta oslovil aj naše združenie, aby sme mu pomohli s definovaním environemntálne stratégie obce a opatrení pri regulácii investičných zámerov  v obci.
    Obecný priemyselný park
    V rámci logistického parku v Kostolných Kračanoch sa zrealizovali zelené strechy logistických hál, čo bola požiadavka nielen nášho združenia ale aj regionálneho hygienika (prvé foto). Zároveň sa zrealizovala líniová obvodová zeleň v počte vyše 100 ks vzrastlých stromov. V rámci expanzie sa počíta s realizáciou v pokračovaní uvedeného systému environmentálnych opatrení, ktoré budú doplnené o lokálne jazierko, ktoré bude plniť zároveň detenčnú funkciu zberu dažďových vôd zo striech logistických hál a tieto budú dotovať priľahlý lesík, ktorý sa bude takýmto spôsobom za spolupráce prevádzkovateľov jednotlivých hál, obce a nášho združenia revitalizovať /druhé foto, lesík v pozadí).


  • IKEA Components 2016+ v Malackách
    V rámci rozširovania priemyselného parku v Malackách pre IKEA bola v rámci povoľovacích konaní odsúhlasená aj požiadavka na retenčnú dlažbu parkovísk. Táto stavba bola zrealizovaná a skolaudovaná; plocha parkovacích miest tak plní aj environmentálne funkcie zabezpečovania správneho vodného režimu, vysporiadavaní sa s návalovými dažďami a je zároveň jedným z adaptačných opatrení na zmenu klímy.
  • Bourbon automotive plastic v Čábe pri Nitre
    V rámci rozširovania priemyselného parku v Čábe bola v rámci povoľovacích konaní odsúhlasená aj požiadavka na retenčnú dlažbu parkovísk a zsadenie projektu do biodiverzity prostredia sadovníckymi úpravami, realizáciou stromoradí a líniovej izolačnej obvodovej zelene. Táto stavba bola zrealizovaná a skolaudovaná; plocha parkovacích miest a sadových úprav tak plní aj environmentálne funkcie zabezpečovania správneho vodného režimu, vysporiadavaní sa s návalovými dažďami a je zároveň jedným z adaptačných opatrení na zmenu klímy.




  • Bruckner Topoľčany
    V rámci realizácie areálu spoločnosti Bruckner v priemyselnom parku Topoľčany boli veľmi dobre aplikované tzv. dažďové záhrady, ktoré zabezpečujú 100% odvod dažďových vôd do vsakov v území a zároveň plnia aj vodohospodárske funkcie vodného režimu. Samozrejmosťou je aj lokálny parčík s estetickou a spoločenskou funkcionalitou relaxu pre zamestnancov. Dokopy realizácia zelene plní komplex adaptačných opatrení na zmeny klímy.



  • Volkswagen Bratislava
    Rozsiahle priestranstvá v rámci rozšírenia areálu Volkswagen v Bratislave boli upravené ako tzv. dažďové záhrady; teda plochy sestetickou sadovou úpravou ale zároveň schopné absorbovať dažďové vody a ochladzovať okolité prostredie v horúcich dňoch. Vo vyše 7 hektárovom parku v rámci areálu je zasadená testovacia dráha; územie bolo využité aj na trasovanie vysokonapätového vedenia. V konečnom dôsledku vedenie bratislavského závodu využilo aj argument záujmu verejnosti o životné prostredie v rámci areálu pri rokovaniach s koncernovým vedením; záujem o životné prostredie presvedčil koncern, že do Bratislavy sa presunula nielen výroba, ale aj vývoj a administratíva vlajkovej lode – Porsche Cayane.Bratislavský závod sa ako jediný v koncerne môže chváliť prívlastkom zelený.
     


  • Prologis logistické centrum v Senci
    Logistický areál je nielen najväčší logistický areál v strednej Európe aj lídrom v sociálnej a ekologickej zodpovednosti k svojmu mestu, zamestnancom a okoliu. Prologis a mesto sú si vedomé, že areál je najväčším zamestnávateľom mesta; v súťaži o kvalitnú pracovnú silu teda musí poskytnúť nielen prácu ale aj oddych a možnosti spoločenského vyžitia, oddychu a ubytovania. Pri výbere, kam pôjde zamestnanec robiť, aj toto bude argument, aby si vybral Prologis a nie niekoho iného. Prologis preto vybudoval pre zamestnacov ubytovňu s reštauráciami, predajňami; futbalové ihrisko s trvalou trávou, oddychové centrum pri umelej vodnej nádrži, ktorá je retenšnou aj požiarnou nádržou, voda sa používa aj na spätné zavlažovanie.




Uvedené best-practices sú len ukážkovými realizáciami, ktoré sa na Slovensku aj na základe našich pripomienok v povoľovacích konaniach množia a pomaly sa stávajú bežným štandardom. Uvádzame ich ako príklady, že to je možné a technicky aj ekonomicky zrealizovateľné aj v slovenských podmienkach.

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv 

Teraz najčítanejšie