Denník N

Krátko o Pamätníku umučených v Trenčíne

Plastika Utrpenie, v pozadí pamätník a cintorín. Foto z publikácie 40 slobodných rokov Trenčína, vydal MsNV, MKS a Dom ČSSP v Trenčíne, 1985.
Plastika Utrpenie, v pozadí pamätník a cintorín. Foto z publikácie 40 slobodných rokov Trenčína, vydal MsNV, MKS a Dom ČSSP v Trenčíne, 1985.

„Z utrpenia a smrti 69 bojovníkov proti fašizmu, zavraždených tu gestapom v rokoch 1944 – 1945, vyrástla naša sloboda. Česť ich pamiatke!“
(Nápis na pamätníku Memento v trenčianskej Dušovej doline)

Verejný priestor mesta Trenčín vhodne dopĺňajú rôzne pamätníky, sochy a monumenty. Niektoré vznikli čisto „technicky“, ako dôsledok stavebného zákona, ktorý prikazoval časť rozpočtu verejnoprospešných stavieb vyčleniť na umenie, niektoré vznikli preto, aby nám pripomínali dávnejšie i nedávne dejinné udalosti. Jedným z takých je aj pamätník umučených v trenčianskom lesoparku Brezina spolu s cintorínom obetí, ktoré boli umučené a  zavraždené nemeckým gestapom a slovenskými kolaborantmi z radov Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy od potlačenia Slovenského národného povstania v októbri 1944 až do marca 1945. Tieto obete boli pochované v masových hroboch v trenčianskom lesoparku Brezina. Čoskoro, 10. apríla 1945 bolo mesto Trenčín oslobodené Rumunskou kráľovskou armádou a vojakmi 2. ukrajinského frontu Červenej armády.

Po skončení druhej svetovej vojny boli obete z masových hrobov v Dušovej doline a v lokalite Vápenice (v roku 1955 bolo toto údolie premenované na Údolie hrdinov) exhumované. Celkovo bolo vykopaných 69 tiel, z ktorých sa podarilo 43 identifikovať. Časť týchto obetí bola pochovaná vo svojich domovoch, ostatní boli pochovaní na trenčianskej Brezine na Cintoríne hrdinov v blízkosti dnešného Čerešňového sadu. Na mieste, kde boli obete pôvodne pochované v masových hroboch v Dušovej doline pripomína pamiatku umučených pamätníček známy ako „Memento“. Nachádzajú sa na ňom dva nápisy: „Ľudia bdite!“ a druhý, ktorý je uvedený v perexe tohoto blogu.

V  60. rokoch padlo rozhodnutie vystavať 56 obetiam pochovaným na Brezine dôstojnejší a reprezentatívnejší pamätník v blízkosti Čerešňového sadu, kam boli telá obetí po exhumácii presunuté. Okrem spomienky na tieto obete nacistického besnenia tak mesto získalo i primerane dôstojné miesto na uskutočňovanie každoročných spomienkových akcií pri príležitosti 10.apríla (deň oslobodenia mesta Trenčín), 9. a neskôr 8. mája (kapitulácia Nemecka a koniec vojny v Európe) a 29. augusta (výročie SNP). Za bývalého režimu sa tu okrem toho pravidelne konali aj iné politicko-spoločenské akcie, ako napríklad skladanie sľubov nových členom Pionierskej organizácie SZM.

S výstavbou pamätníka podľa návrhu architektov Ernesta Krampla a Františka Gibalu a sochára Jozefa Fizela sa začalo v roku 1969, slávnostné odhalenie sa konalo rok na to.

Pamätník je situovaný na malej vyvýšenine cintorína. Jeho dominantou je hlavný korpus. Na jeho troch stranách sú figurálne reliéfy, stvárňujúce výjavy z bojov a utrpenia v Slovenskom národnom povstaní. Na zadnej strany hlavného telesa je nápis: „Na večnú pamäť 69 bojovníkom proti fašizmu umučených na trenčianskej Brezine.“ (In: Nezabudnuteľní- Pamätníky a pamätné tabule v TN okrese padlým v oboch svetových vojnách a v SNP)

V 80. rokoch bola k areálu pamätníka a Cintorína hrdinov vybudovaná asfaltová komunikácia od horného konca Kukučínovej ulice a priestorov Hotela Brezina, ktorá umožnila pohodlnú dopravu účastníkov spomienkových akcií, najmä vojnových veteránov, ale i politických „papalášov“ až priamo k pietnemu miestu. Oslavy ukončenia vojny sa vždy práve pre vojenský význam mesta Trenčín v minulosti i súčasnosti (sídlo Veliteľstva Východného vojenského okruhu ČSĽA, neskôr Generálneho štábu ASR a dnes Veliteľstva Pozemných síl OS SR) vyznačovali vysokým počtom účastníkov z radov účastníkov Povstania i z radov vysokých predstaviteľov armády, ktorých bolo na miesto potreba dopraviť.

Súčasťou výtvarného riešenia areálu boli aj dve veľké plastiky akademického sochára Jozefa Fizela „Utrpenie“ v podobe bronzovej tŕňovej koruny umiestnenej na podstavci priamo v areáli  a takisto bronzová „Ukrutnosť“ umiestnená pred vstupným schodiskom do areálu v smere od Mariánskeho námestia. Prvá menovaná bola, žiaľ, na začiatku 90. rokov rozobraná (bola zmontovaná z viacerých súčastí), odcudzená a odvezená po už spomínanej ceste preč. V areáli sa už tak nenachádza. Okrem toho bola ukradnutá i plastika Ježiša Krista z dreveného kríža, ktorý bol osadený po Nežnej revolúcii.

Teraz najčítanejšie

Martin Jurikovič

Národohospodár a lokálpatriot. Medzi moje záujmy patrí architektúra a história mesta Trenčín, profesne sú mi zas blízke politické a ekonomické témy.