Denník N

Nové zistenia ohľadom denníka sestier Cohenových

Tento blog nadväzuje na môj prvý blog o denníku sestier Cohenových – Denník sestier Cohenových – nepriestrelné alibi Čermana a Andrášika.  Tu budem analyzovať širšiu časť denníka (presnejšie kópiu časti denníka, ktorú si urobili policajti v r. 1982, ktorá sa nachádzala v rámci akcie Kamera), takže identifikovanie jednotlivých dní bude jasnejšie a pochopiteľnejšie. Zisťujem v ňom aj to, či spoj, ktorým sa mali vrátiť z Prahy reálne existoval, pričom som dospel k novému zisteniu, ktoré potvrdzuje autenticitu denníka. Nakoniec uvediem aj komunikáciu Pješčaka a Sochora z r. 1982, z ktorej vyplýva, že s výpoveďami sestier Cohenových sa už od začiatku nepočítalo ako s dôkazom. Ako pri všetkých mojich blogoch, tak aj pri tomto sa budem prísne držať faktov a relevantných zdrojov (väčšina z nich nebola doteraz zverejnená).

Denník sestier Cohenových

Pozrime sa teda na kópiu časti denníka Lýdie a Silvie Cohen, ktorý Lýdia predložila na konzulárnom oddelení Čs. veľvyslanectva v Paríži dňa 31. 3. 1982:

A pozrime sa aj na preklad tejto časti denníka do Českého jazyka, urobený v jazykovej škole FMV v Prahe:

– Ako jasne vidieť, denník nie je po obsahovej stránke (opis jednotlivých dní) nijako upravovaný. Prechody medzi jednotlivými dňami sú vždy v rámci jednej strany a dni na seba logicky nadväzujú – možné manipulovanie s vytrhávaním/vkladaním strán, preto neprichádza do úvahy. V denníku je prepísaný len názov dvoch dní a príslušných dátumov. Konkrétne ide o jeden deň na strane 4 kópie –  kde je preškrtnutý deň Jeudi (štvrtok) 8/7/76 a prepísaný na Vendredi (piatok) 9/7/76, ďalší prepis je na strane 5 – tam je preškrtnutý Vendredi (piatok) 9/7/1976 a prepísaný na Samedi (sobota) 10/7/76.

Dokazuje to aj rozbor kópie denníka na Kriminalistickom ústave VB Praha zo dňa 24. 5. 1982 (bol uprataný do kanického archívu v rámci akcie Kamera), ktorý zistil pôvodné znenie zaškrtnutých textov, pričom žiadne falšovanie denníka nekonštatuje:

Teraz si treba odpovedať na kľúčovú otázku – sú tieto prepisy falšovaním denníka, alebo jeho opravou? Poďme sa teda pozrieť bližšie na jednotlivé dni z denníka a konfrontovať ich s faktami.

Vendredi (piatok) 9/7/76

Deň, ktorý má po prepise Jeudi (štvrtku), názov Vendredi 9/7/76, čiže piatok 9. 7. 1976 (strana 4 kópie denníka) je opísaný ako deň, keď sestry Cohenové boli v Bratislave pri Andrášikovi, hľadali fotoaparát (ktorým podľa výpovede L. Cohen na KS v r. 2003, deň predtým fotili na diskotéke a ktorý sa vôbec nenašiel), Čerman s Andrášikom išli do práce a silne pršalo, potom išli k Čermanovi, večer si robili špagety a lievance, rozprávali sa dlho do noci a potom išli spať, o diskotéke sa tu nenachádza ani písmeno. Vzhľadom na fakty, že vtedy v Bratislave pršalo práve v piatok 9. 7. 1976 po x dňoch sucha (viď nižšie), a že vo štvrtok 8. 7. 1976 doobeda, boli sestry preukázateľne ešte v Prahe v Židovskom múzeu, tak prepis názvu tohto dňa zo štvrtka na piatok, je oprava a nie falšovanie. Opis tohto dňa sedí jedine na piatok. 

Počasie v Bratislave v júli 1976 (zdroj: https://en.tutiempo.net):

– treba si tu všimnúť stĺpec PP (Total rainfall – zrážky), čiže až v piatok 9. 7. 1976 boli silné zrážky, pred ním x dní sucho – 0 zrážok

Samedi (sobota) 10/7/76

Deň, ktorý má po prepise Vendredi (piatku) názov Samedi 10/7/76, čiže sobota 10. 7. 1976 (strana 5), plynule nasleduje v denníku po opravenom piatku – logicky z toho teda vyplýva, že sa skutočne jedná o sobotu a korešponduje to aj s opisom tohto dňa, kde sa nespomína, že by išiel Čerman s Andrášikom do práce, naopak, píše sa, že odišli s Andrášikom a jeho rodičmi (zrejme sa k nim najesť), potom boli poobede na Čermanovom vidieckom dome. Keďže v prefotenej kópii je len časť soboty, tak som si zobral na pomoc preklad listu, ktorý písala Lýdia Cohen 1. 6. 1982 svojim priateľom na Slovensko – v ňom cituje z denníka neopravenú stredu, opravený piatok a opravenú sobotu. V tomto liste chybne uvádza, že na diskotéke boli 7. 7., ale k tomu sa ešte dostaneme. Preklad listu L. Cohen – strana 2 (strana 1 je nižšie):

Prepis názvu tohto dňa – z piatka na sobotu bol teda opravou, nie falšovaním.  

Čo sa týka prepisu vyššie uvedených dátumov, išlo teda len o opravu chyby v názvoch dní a príslušných dátumoch – boli posunuté, stačilo ich len posunúť o jeden deň (štvrtok na piatok a piatok na sobotu), a zrazu to všetko sedelo. 

Mercredi (streda) 7/7/76

Deň s názvom Mercredi 7/7/76, čiže streda 7. 7. 1976 (strana 1) opravená na štvrtok ešte nie je, keďže kópia je z roku 1982 (urobili si ju vyšetrovatelia po tom, ako im Lýdia poskytla denník na veľvyslanectve v Paríži), a vtedy boli sestry ešte stále v presvedčení, že v Židovskom múzeu a na diskotéke v Mlynskej doline boli v stredu. Na túto chybu v denníku prišli až po tom, ako vyšetrovatelia zistili, že v múzeu v Prahe, boli vo štvrtok 8. 7. 1976. Po tejto skutočnosti si uvedomili, že tá chyba – posun názvov a dátumov dní o jeden, sa týka aj stredy a teda, že v skutočnosti sa nejedná o stredu, ale o štvrtok. Uvedomili si, že tak, ako si správne opravili piatok na sobotu a štvrtok na piatok, mali si opraviť aj stredu na štvrtok. O tom, že si Lýdia neskôr opravila túto stredu (Mercredi) 7/7/76) na štvrtok, svedčí jej výpoveď pred KS z r. 2003, kde sa pridŕžala svojej kópie denníka (viď s. 77, zverejneného rozsudku KS), pričom citácie z denníka (obsahy jednotlivých dní a označenie piatka a soboty) sú v zhode s tými z roku 1982, no tu už správne mala stredu opravenú na štvrtok.

Pri tejto chybe sa treba ešte chvíľu pristaviť. Na základe nej vznikol aj list zo dňa 1. 6. 1982 (spomenutý už vyššie – pri sobote), v ktorom Lýdia Cohen chybne improvizovala – myslela si, že jej v denníku chýba štvrtok, kedže v denníku mala ešte neopravenú stredu (na štvrtok), a potom nasleduje hneď opravený piatok. V liste teda cituje z denníka len neopravenú stredu (v skutočnosti štvrtok), opravený piatok a opravenú sobotu. Pri štvrtku píše, že „nehovorím o štvrtku“ (logicky tým myslela, že v denníku nehovorí), a tu začína chybne improvizovať – vraj je to preto, lebo nič nerobili a do listu ho potom umelo vsunula aj s aktivitami, ktoré sa jej zrejme pomiešali s iným dňom. Keďže pri liste vychádzala z chyby v denníku a spomienok, ktoré po x rokoch už nemuseli byť presné, aj list musel byť zákonite chybný. No po uvedomení si tejto chyby sa ukázalo, že žiadny štvrtok nebolo treba do listu umelo vkladať, lebo skutočný štvrtok, je pôvodne zle označená streda 7. 7. a skutočná streda je pred ním. Preklad listu L. Cohen (strana 1):

To, že sa skutočne jedná o štvrtok a nie stredu, sa dá ľahko dokázať, keďže opis tohto dňa je pomerne bohatý. Píše sa tu okrem iného aj to, že v tento deň navštívili Židovské múzeum – toto jasne dokazuje, že sa jedná práve o štvrtok, kedže vyšetrovatelia podľa podpisu v knihe návštev v Židovskom múzeu dokázali (zverejnený rozsudok KS z r. 2004 s. 77), že tu boli práve vo štvrtok 8. 7. 1976. Píše sa tu aj to, že práve v tento deň išli po príchode z Prahy s Čermanom a Andrášikom na diskotéku. Uvádzajú aj časy, kedy nastúpili v Prahe na vlak a kedy dorazili do Bratislavy –  na to sa pozrieme neskôr.  Spomínajú, že na diskotéke tancovali rock a orchester bol vynikajúci. Po tejto diskotéke mali ísť spolu taxíkom domov, kde všetci ešte počúvali platne, najedli sa a išli spať- na tomto trvala Lýdia aj pri svojej výpovedi pred KS v r. 2003.

To, že to musí byť v skutočnosti štvrtok a nie streda, logicky vyplýva aj zo štruktúry denníka – keďže sa tento deň (chybne označený ako Mercredi – streda) nachádza medzi skutočnou stredou a opraveným piatkom. Po tomto dni totiž plynule nasleduje opravený piatok, počas ktorého hľadali stratený fotoaparát. Pred týmto dňom (začiatok prvej strany kópie denníka) je síce prefotený len kratší výsek, no úplne postačí na jednoznačnú identifikáciu dňa – spomínajú v ňom zážitky z Prahy, luxusný bar na zámku a príchod na hotel, kde spali – jedná sa teda o prvý deň ich pobytu v Prahe – o skutočnú stredu. Vyšetrovatelia totiž tiež dokázali, že v noci zo stredy 7. 7. na štvrtok 8. 7. spali Cohenové v Pražskom hoteli UNION (8-eho už cestovali do Bratislavy):

Neskoršia oprava stredy na štvrtok bola teda opravou a nie falšovaním, opis tohto dňa sedí jedine na štvrtok.

Denník nie je falšovaný

Prepisy názvov dní a dátumov sú teda opravou, nie falšovaním denníka. Pred opravou denník nesedel s faktami a nedával logiku, po oprave už áno. Náprava nepravdivého stavu do pravdivého stavu, nemôže byť už z princípu falšovanie.

Vzhľadom na to, že plynulé prechody medzi jednotlivými dňami sú v rámci jednej strany a tieto dni na seba logicky nadväzujú, tak vytrhávanie, alebo dopĺňanie strán za účelom falšovania neprichádza do úvahy, nehovoriac o tom, že takáto manipulácia by bola pri rozbore ľahko odhaliteľná.

Ak by bol komplet celý denník (písali si ho od detstva) písaný po x rokoch len kvôli falošnému alibi, ako by si pamätali všetky tie detaily, vrátane počasia a návštev pamiatok v konkrétne dni? Navyše, ak by bol celý čerstvo napísaný, bolo by to zjavné už na prvý pohľad. A aj takáto manipulácia by predpokladala obrovskú naivitu a nízku inteligenciu sestier, keďže ani v tomto prípade by nepočítali s tým, že denník môže ísť na expertízu. Neexistuje teda žiadny dôkaz, že by bol denník falšovaný. Ak niekto tvrdí, že denník bol falšovaný, mal by vedieť plauzibilne vysvetliť, ako konkrétne bol falšovaný.

Ak by mal byť denník predsa len nejakým záhadným spôsobom falšovaný za účelom poskytnutia falošného alibi na piatok 9. 7. 1976 pre Čermana a Andrášika, tak by sestry na betón nespravili chybu – posun dátumov o jeden deň, práve v tejto kľúčovej časti, ktorá má slúžiť ako alibi, táto chyba svedčí teda o autenticite denníka. Toto údajné falošné alibi by zaiste riešili spolu s Čermanom a Andrášikom – no ako vyplýva z výpovedí Čermana a Andrášika, títo v r. 1982 vypovedali inak, ako sa píše v denníku, keďže sa o denník nemohli oprieť a ich výpovede sú len nepresné spomienky po x rokoch, ktoré boli navyše negatívne ovplyvnené tým, že im vyšetrovatelia vsugerovali, že na diskotéke boli v piatok, keďže ich tam mali vraj vidieť svedkovia. O týchto „dôveryhodných“ svedectvách, podľa ktorých mali byť na diskotéke v piatok, píšem v blogu:  Kauza Cervanová – svedkovia manipulácie a nátlaku zo strany vyšetrovateľov. V skratke: ide o niekoľko svedkov (Urbánek, Gallo, Okenka, Hlavanda, Tokár, Antošovský, Zimáková a Varga), ktorí sa záhadne objavili po x rokoch (s výnimkou Škrobánka – ten vypovedal už v roku 1976, ale inak: vtedy vypovedal, že bol na diskotéke s Čulmanom a nie Urbánkom, a nikoho z Nitranov, ani Francúzky, ani Zimákovú nespomínal). Týchto svedkov obžaloby (s výnimkou Škrobánka), nikto  z vyše 300 účastníkov letnej brigády a diskotéky z piatka 9. 7. 1976, vypočúvaných v roku 1976, nespomenul. Výpovede spomínaných svedkov obžaloby z r. 1981 sú rozporuplné, pričom pred súdom neskôr priznávajú hrubú manipuláciu a nátlak zo strany vyšetrovateľov. Z bližšieho pohľadu na tieto výpovede vyplýva, že: jeden z týchto usvedčujúcich svedkov na diskotéke v UNIC klube nikdy nebol a jeho výpoveď bola vynútená (Varga), niektorí na diskotéke v UNIC klube boli, ale nebolo to v piatok 9. 7. 1976 a ich výpoveď bola vynútená a niektorí mohli byť na diskotéke v UNIC-u a skutočne videli Francúzky s Čermanom a Andrášikom, ale reálne tam boli buď vo štvrtok 8. 7. 1976, alebo v stredu 14. 7. 1976 (v denníku sa uvádzajú práve tieto dni, kedy boli Francúzky s Čermanom a Andrášikom v UNIC-u na diskotéke), ale bol im vsugerovaný nesprávny dátum 9. 7. 1976 – tu nemusel byť potrebný veľký nátlak, nakoľko si už s odstupom x rokov, pochopiteľne, nepamätali presný dátum. O Urbánkovi, ktorého výpoveď z r. 1981 je v ostrom kontraste s niekoľkými výpoveďami svedkov z roku 1976, mám samostatný blog: Urbánek – „vierohodný“ svedok.

Oproti svedkom obžaloby existuje vyše 300 svedectiev účastníkov letnej brigády a piatkovej diskotéky 9. 7. 1976, ktorí boli vypočúvaní v roku 1976 (čiže mali ešte čerstvé pamäťové stopy), z ktorých väčšina bola uprataná do levočského archívu. Tieto výpovede sa dopĺňajú, nie sú medzi sebou v rozpore a zároveň nikto z týchto svedkov nespomenul manipuláciu, alebo nátlak zo strany vyšetrovateľov. Nikto z týchto svedkov nespomenul, že by na piatkovej diskotéke videl odsúdených Nitranov, Zimákovú, Francúzky, alebo usvedčujúcich svedkov (s výnimkou Škrobánka), spomenutých v predošlom odstavci. Nikto z nich nespomenul ani bujaré tance Francúzok, násilné ťahanie Cervanovej Kocúrom do tanca, konflikt Kocúra s Urbánkom kvôli nej, a ani odprevádzanie Cervanovej Urbánkom, teda udalosti, ktoré mali súvisieť s obeťou.

Z oficiálnej verzie (ktorá je v ostrom kontraste s denníkom) vyplýva, že by sestry museli minimálne tušiť niečo podozrivé. Je teda predstaviteľné, aby ony – silne veriace ženy vychované ku konzervatívnym hodnotám, aj napriek tomu mali krivo svedčiť, pričom o dôkaznej situácii nemohli mať vtedy ani šajnu a navyše sa silou mocou snažiť pomôcť svojim listovým kamarátom rôznymi cestami? Nevypovedá to skôr o tom, že sestry boli pevne presvedčené, že v tom kritickom čase trávili všetky večery s Andrášikom a Čermanom (tak ako to vyplýva z denníka a ich výpovedí v r. 2003)? O tom, akými všemožnými cestami sa im snažili sestry (ktoré súdy v r. 1982 a v r. 1983 nevypočuli), pomôcť, vypovedala L. Cohen na KS v r. 2003 – tu si treba všimnúť aj to, že tu už hovorila správne, že na diskotéke boli večer pred piatkom – čiže vo štvrtok (opravená streda na štvrtok):

Ak teda denník falšovaný nebol a vznikal krátko po prežitých zážitkoch, je v ňom napísaná pravda, a z denníka po oprave jednoznačne vyplýva, že na diskotéke boli vo štvrtok 8. 7. 1976. Možnosť, že by boli na diskotéke v inkriminovaný piatok 9. 7., denník vylučuje v oboch prípadoch – pred aj po oprave dátumov.

Kedy sa Cohenové vrátili z Prahy?

Teraz už vieme, že podľa denníka boli na diskotéke vo štvrtok dňa 8. 7. 1976. V ten večer sa sestry Cohenové vrátili z Prahy do Bratislavy k Milanovi Andrášikovi, najedli sa a išli si spolu s Čermanom a Andrášikom zatancovať na diskotéku do UNIC klubu, ktorý bol na internáte Ľ. Š. v Mlynskej doline. Z diskotéky sa vracali o polnoci taxíkom a potom sa doma ešte všetci najedli, počúvali platne, rozprávali sa a išli spať.

Na strane 2 kópie časti denníka sa píše, kedy nastupovali do vlaku v Prahe (časť, kde píšu o krásnej architektúre, že si kupujú jeden rezervný lístok a kedy nasadajú na vlak):

– ako vidieť, vrch čísla je slabo viditeľný, ale je tam vidieť náznak oblúka, pokračuje smerom dole do slučky z ktorej pokračuje nadol a potom sa láme nahor – presne tak, ako mnohí zvyknú písať číslo „2“. Vyzerá to teda na „2 h“, hoci v preklade, ktorý si dali urobiť vyšetrovatelia v jazykovej škole je uvedené „4 h“. Podobným štýlom píše Lýdia dvojku aj v iných častiach denníka (je to napríklad časť, kde píše, že o 12 tej sa vracajú z diskotéky domov):

– jasne vidieť, že aj tu dvojku píše so slučkou a zalomením nahor

O tom, že ide skutočne o dvojku a nie štvorku, svedčí aj list, ktorý sestry napísali na ambasádu v roku 1982 a list, ktorý písala Lýdia Cohen 1. 6. 1982 (v oboch listoch sa zhodou okolností nachádzajú čísla 4 a 2):

– číslo „2“ (v červenom krúžku) píše presne takým štýlom, ako v denníku

– a číslo „4“ (v modrom) píše klasicky – bez slučky a s prekrížením, na jej dvojku sa ani zďaleka nepodobá

Bližšie porovnanie sporného čísla (vľavo) s jej dvojkou a štvorkou:

Čiže podľa denníka nasadajú v Prahe na vlak o druhej (14:00).

Na strane 2 kópie denníka sa píše aj to, kedy dorazili do Bratislavy (časť, kde píšu, že spievajú a konečne prichádzajú do Bratislavy, že je 9 hodín a že ich čaká Fero):

Podľa denníka teda pricestovali do Bratislavy o deviatej, čiže o 21:00.

Časové údaje z denníka (14:00 nástup do vlaku v Prahe a 21:00 príchod do Bratislavy) zodpovedajú, podľa vtedajšieho železničného cestovného poriadku, vlakovému spoju – R-675, ktorý vyrážal z Prahy o 14:27 (nastúpiť do neho mohli, pochopiteľne, aj skôr) a v Bratislave bol o 20:55:

Čiže z Prahy sa do Bratislavy vrátili o 21:00, a teda existovalo dostatočne veľké časové okno – diskotéku opúšťali až o polnoci, v ktorom mohli pohodlne stihnúť jedlo, presun na diskotéku a aj si na nej zatancovať.

Na záver by som chcel ešte uviesť, že v nájdenej komunikácii Sochora a Pješčaka z februára 1982 (akcie Kamera), ktorá sa týkala chystaného operatívneho vyťaženia sestier Cohenových v Paríži, sa na  strane 2 uvádza, že: „využitie informácie sestier Cohen v rámci vyšetrovania neprichádza do úvahy ako dôkazného prostriedku“. Svedčí to o tom, že sa už dopredu počítalo so svedectvom sestier Cohenových len ako s formalitou (sestry Cohenové neboli vypočuté ani na súdoch v r. 1982 a 1983). Komunikácia Pješčaka a Sochora:

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy

Teraz najčítanejšie

Martin Fűzy

Blogy o kauze Cervanová z pohľadu nezainteresovaného občana.