Denník N

Začiatok tunela v projekte národnej knižnice za 50 miliónov eur

Riaditeľka Slovenskej národnej knižnice v Martine dňa 14.09.2012 na Tlačovej konferencii MKSR verejne informovala, že: „Plánovaný počet zdigitalizovaných strán knižničných a archívnych dokumentov v projekte od 1. apríla 2012 do 30. júna 2015 je 259 495 150 strán…“ Potom doplnila, „že z knižničných 1,4 milióna objektov je približne 700 tisíc kníh…“. Tento verejný prísľub SNK nebola schopná dodržať. Podvod sa začal už v roku 2012 nástupom nového vedenia v réžii Mareka Maďariča, vtedajšieho ministra kultúry. Knižnica síce minula vyše 40 miliónov eur, ale projekt splnila ca na 10-15 %. Najhoršie je, že občania z projektu nemajú takmer nič.

Už vo Výročnej správe Slovenskej národnej knižnice za rok 2012 je na s. 17 informácia, že v SNK sa v roku 2011 skenovalo 17 118 objektov a v roku 2012 to bolo 27 003 objektov. Pritom knižnica mala v roku 2012 k dispozícii o 4 skenery viac a o 44 zamestnancov viac. Skenovanie prebiehalo v SNK experimentálne od roku 2008. Ladila sa technológia. Vtedy SNK získala ako prvá v strednej a východnej Európe špičkový švajčiarsky digitalizačný robot a neskôr 3 ďalšie roboty.

Výkon každého robota je 22 000 strán každý deň (na 3 zmeny). Už do marca 2012 v SNK bolo zdigitalizovaných vyše 2.5 milióna strán a boli vyriešené podstatné organizačné a technologické otázky digitalizácie a konzervovania. Ťažko pochopiť, prečo zavádzajúco tvrdila SNK a pán minister, že digitalizáciu začal a zachránil on a nové vedenie SNK v roku 2012? Nič nezachránili, zato všetko pokazili. Mimochodom, v televízii TA3 pri kauze „digitalizácia“ stále bežali ilustračné zábery len z rokov 2008-2011 resp. do apríla 2012.

SNK v rozpore s autorským zákonom neuvádza, kto sú autori projektu, čím mystifikuje a zavádza verejnosť. Jednoducho plagiátorstvo a zavádzanie na úrovni predstaviteľov štátnej inštitúcie. Tí hovoria o projekte tak, akoby oni boli jeho autormi, čo je, samozrejme, lož.

Podstatné výkony sa dosahovali ešte aj v roku iba 2012 na skeneroch, ktoré získala SNK do marca 2011. Vtedajší pán minister a SNK sa teda detinsky chválili cudzím perím.

Podľa informácie generálnej riaditeľky SNK z 28. februára 2013 zoskenovala SNK do 15. februára 2013 len 44 613 objektov. Za celý rok 2012 zoskenovala SNK 62 104 objektov. Podľa projektu a podpísanej zmluvy má SNK digitalizovať (ale aj čistiť, sterilizovať, deacidifikovať, konzervovať) spolu 2 800 000 objektov.

Takže za jeden rok od podpísania zmluvy (7.marca 2012) urobila SNK len 1,6% maximálne 2,3% plánovaného objemu.

V projekte Digitálna knižnica a digitálny archív sú všetky náklady na technológie, zamestnancov, archivovanie, spracovanie, logistiku, infraštruktúru atd. vypočítané podľa druhu a počtu objektov a počtu strán. Nie je teda možné vyčerpať napr. na infraštruktúru(technológie, stavby atd) napr. 49 miliónov eur a z celkového plánovaného objemu (2 800 000 objektov, 250 000 000 strán) urobiť napr. len 15 %.

SNK mi na žiadosť o informácie podľa infozákona oznámila, že nevie, čo vlastne urobili (nevedia uviesť počty strán, ani druhy dokumentov, ktoré digitalizujú– knihy, zborníky, noviny, časopisy, staré a vzácne tlače). Ako to teda vykazovali, keď nevedeli, čo robia? SNK od začiatku nebola schopná dodržať digitalizačný plán podľa projektu a nemala žiadny iný digitalizačný plán.

Ktovie, ako si s odstupom času vysvetľuje  MKSR nedostatočné využitie finančných, ľudských a technických zdrojov v SNK za vyše 40 miliónov eur!

Vysvetlenie: objektom digitalizácieje v prípade písomného dedičstva v SNK napr. celá kniha, celý zborník, ročník novín, jedno číslo novín, archívny dokument, inkunábula, viazaný rukopis, vedecká stať zo zborníka alebo vedeckého časopisu, mapa, hudobnina  atd.

 

Teraz najčítanejšie

prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

Dušan Katuščák

Bibliograf, knihovník, vysokoškolský profesor. V r. 2000-2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. V národnej knižnici pracoval od roku 1968. Oblasti profesionálneho záujmu: bibliografia, knižničná veda, štandardizácia, digitalizácia, informačná politika, informatizácia knižníc, dokumentácia kultúrneho dedičstva, ochrana písomného dedičstva. Autor vyše 200 odborných a popularizačných publikácií a viacerých národných projektov.