Začiatok tunela v projekte národnej knižnice za 50 miliónov eur
Riaditeľka Slovenskej národnej knižnice v Martine dňa 14.09.2012 na Tlačovej konferencii MKSR verejne informovala, že: „Plánovaný počet zdigitalizovaných strán knižničných a archívnych dokumentov v projekte od 1. apríla 2012 do 30. júna 2015 je 259 495 150 strán…“ Potom doplnila, „že z knižničných 1,4 milióna objektov je približne 700 tisíc kníh…“. Tento verejný prísľub SNK nebola schopná dodržať. Podvod sa začal už v roku 2012 nástupom nového vedenia v réžii Mareka Maďariča, vtedajšieho ministra kultúry. Knižnica síce minula vyše 40 miliónov eur, ale projekt splnila ca na 10-15 %. Najhoršie je, že občania z projektu nemajú takmer nič.
Už vo Výročnej správe Slovenskej národnej knižnice za rok 2012 je na s. 17 informácia, že v SNK sa v roku 2011 skenovalo 17 118 objektov a v roku 2012 to bolo 27 003 objektov. Pritom knižnica mala v roku 2012 k dispozícii o 4 skenery viac a o 44 zamestnancov viac. Skenovanie prebiehalo v SNK experimentálne od roku 2008. Ladila sa technológia. Vtedy SNK získala ako prvá v strednej a východnej Európe špičkový švajčiarsky digitalizačný robot a neskôr 3 ďalšie roboty.
Výkon každého robota je 22 000 strán každý deň (na 3 zmeny). Už do marca 2012 v SNK bolo zdigitalizovaných vyše 2.5 milióna strán a boli vyriešené podstatné organizačné a technologické otázky digitalizácie a konzervovania. Ťažko pochopiť, prečo zavádzajúco tvrdila SNK a pán minister, že digitalizáciu začal a zachránil on a nové vedenie SNK v roku 2012? Nič nezachránili, zato všetko pokazili. Mimochodom, v televízii TA3 pri kauze „digitalizácia“ stále bežali ilustračné zábery len z rokov 2008-2011 resp. do apríla 2012.
SNK v rozpore s autorským zákonom neuvádza, kto sú autori projektu, čím mystifikuje a zavádza verejnosť. Jednoducho plagiátorstvo a zavádzanie na úrovni predstaviteľov štátnej inštitúcie. Tí hovoria o projekte tak, akoby oni boli jeho autormi, čo je, samozrejme, lož.
Podstatné výkony sa dosahovali ešte aj v roku iba 2012 na skeneroch, ktoré získala SNK do marca 2011. Vtedajší pán minister a SNK sa teda detinsky chválili cudzím perím.
Podľa informácie generálnej riaditeľky SNK z 28. februára 2013 zoskenovala SNK do 15. februára 2013 len 44 613 objektov. Za celý rok 2012 zoskenovala SNK 62 104 objektov. Podľa projektu a podpísanej zmluvy má SNK digitalizovať (ale aj čistiť, sterilizovať, deacidifikovať, konzervovať) spolu 2 800 000 objektov.
Takže za jeden rok od podpísania zmluvy (7.marca 2012) urobila SNK len 1,6% maximálne 2,3% plánovaného objemu.
V projekte Digitálna knižnica a digitálny archív sú všetky náklady na technológie, zamestnancov, archivovanie, spracovanie, logistiku, infraštruktúru atd. vypočítané podľa druhu a počtu objektov a počtu strán. Nie je teda možné vyčerpať napr. na infraštruktúru(technológie, stavby atd) napr. 49 miliónov eur a z celkového plánovaného objemu (2 800 000 objektov, 250 000 000 strán) urobiť napr. len 15 %.
SNK mi na žiadosť o informácie podľa infozákona oznámila, že nevie, čo vlastne urobili (nevedia uviesť počty strán, ani druhy dokumentov, ktoré digitalizujú– knihy, zborníky, noviny, časopisy, staré a vzácne tlače). Ako to teda vykazovali, keď nevedeli, čo robia? SNK od začiatku nebola schopná dodržať digitalizačný plán podľa projektu a nemala žiadny iný digitalizačný plán.
Ktovie, ako si s odstupom času vysvetľuje MKSR nedostatočné využitie finančných, ľudských a technických zdrojov v SNK za vyše 40 miliónov eur!
Vysvetlenie: objektom digitalizácieje v prípade písomného dedičstva v SNK napr. celá kniha, celý zborník, ročník novín, jedno číslo novín, archívny dokument, inkunábula, viazaný rukopis, vedecká stať zo zborníka alebo vedeckého časopisu, mapa, hudobnina atd.
